Ženích a nevesta – Kristus a cirkev

Zj 21:2: “A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi.”

Písmo hovorí o tom, že Ježiš je ženích a cirkev je jeho nevesta. Poďme sa pozrieť na niektoré znaky tých, ktorí patria k tejto neveste – cirkvi.

Nevesta sa zasľubuje ženíchovi rovnako, ako sa kresťan zasľubuje Kristovi, Božiemu Synovi a je obmytý kúpeľom krstu z vody a Ducha. I keď mnohí sa spoliehajú na krst, ktorý ich má priviesť do neba, Písmo hovorí aj o znovuzrodení z Ducha, ktoré sa nedá nijako docieliť ľudskými skutkami, ale iba milosťou Božou.

Nevesta opúšťa svoj rodičovský dom a primkne sa k svojmu ženíchovi. Tak isto aj kresťanská duša, ktorá sa zasľúbila Kristovi, opustí svetské rozmary a primkne sa k Ježišovi, Božiemu Synovi. Veď žalmista skrze Ducha Svätého hovorí:

Ž 45:11-12: “Počuj, dcéra, a uváž, nakloň svoje ucho, zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom! Keď zatúži kráľ po tvojej kráse, skloň sa pred ním, lebo on ti je pánom.”

Ako sa nevesta krášli a oblieka do pekného odevu, tak aj kresťanská duša sa odieva zvnútra cnosťami a dobrými skutkami z viery, aby sa zapáčila svojmu milovanému Ženíchovi. Rúcho, ktoré si kresťanská duša má obliecť, popisuje Pavol takto:

Ko 3:12: “Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.”

Tak ako je nevesta oddaná svojmu ženíchovi až do samotnej smrti, tak aj kresťan je oddaný Ježišovi Kristovi do svojho skonania. Veď sám Pán takejto duši hovorí:

Zj 2:10b: “Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!”

Ženíchovi by sa nepáčilo, keby sa jeho nevesta venovala niekomu inému, ba dokonca by ten človek dostával väčšiu pozornosť, ako samotný ženích. Tak aj kresťanská duša si má dávať pozor nato, aby nevenovala svoj čas a silu pre niekoho alebo niečo iné z tohto sveta, čím by zanedbávala svojho ženícha Ježiša Krista. Lebo aj tu Pán hovorí:

Mt 10:37: “Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.”

Aj keď sa mnohým ľuďom nepáči to, že človek si vyberá ,,partiu” podľa svojej česti a dôstojnosti, tak isto to funguje v Božom stvorení. Nie všetky veci sú rovnaké, veď každá vec má iné použitie, tak aj človek je stvorený nato – že jeden má inú životnú misiu ako druhý. Preto neexistuje vo svete diabolské heslo ktoré sa dnes razí – rovnosť, bratstvo a sloboda – kde je šanca rovnaká pre všetkých, lež svet je stvorený originálne, Božou mocou a preto každý človek má svoje špecifické miesto vo svete. Pavol to prirovnal takto:

Ř 9:21: “Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?”

Preto ak si Pán vyberá ušľachtilú nevestu pre seba, pretože je to sám Syn Boha, tak duša kresťanská má v sebe chovať a cvičiť cnosť a ušľachtilosť, aby právom patrila k Ženíchovi, tak veľkého postavenia, akým je Ježiš Kristus. Vari by Ježiš chcel nevestu, ktorá chodí v otrhaných šatách, smradľavú, špinavú, strapatú? Aj keď nezabúdajme, že pri jej znovuzrodení, takto ohavne isto duša vyzerala, po prijatí za nevestu, jej umytí, oblečení do krásnych šiat, už takáto duša nemôže chodiť ako trhan. A preto aby sa kresťanská duša páčila Kristovi, musí sa o seba starať, skrze vieru konať to, čo Pán od nej v Písmach požaduje.

Veď žiadna duša sa nemôže s Kristom ani len porovnať a preto to nemá byť cnosť pre Ženícha, že má svoju nevestu, ale naopak – duša, ktorá bola poctená stať sa súčasťou Kristovej nevesty – cirkvi, má byť hrdá na Ženícha, pretože sa jej dostalo nezaslúženej cti a vyznamenania.

Ako keď si nejaký Panovník vyberie obyčajnú dievčinu a poctí ju tým, že sa stane jeho ženou – tak aj Kristus si vybral dušu, ktorá si túto priazeň nijako nezaslúžila a preto táto duša má byť právom pyšná nato, že je nevestou tak mocného a bohatého Ženícha.

Nezabudnime však na dôležitú vec. Zásnuby sú iba prvým schodíkom a svadba je až po nich. Preto kresťan nesmie svojmu ženíchovi niekam ujsť, alebo sa mu inak stratiť. Vierou sa Ho musí držať do konca tak, ako to urobil apoštol Pavol, ktorý na konci svojho života povedal:

2Tm 4:7: “Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.”

Svadba ženícha a cirkvi nastane pri Kristovom druhom príchode. Duša kresťanská tak získa plnosť nevesty, kedy spozná svojho ženícha úplne a dokonale. Dnes keď je duša súčasťou cirkvi, je Božím dieťaťom, ale ešte nežije so ženíchom naveky. Zatiaľ taká duša pozerá ešte cez svoj závoj nevesty a nevidí ženícha dokonale.

1J 3:2: “Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je.”

Si aj ty milý kresťan v cirkvi Kristovej? Nemysli si to, že si v nejakom zbore, alebo denominácii – ale či na sebe poznávaš znaky, ktoré boli opísané hore? Pretože Pán svoju cirkev veľmi dobre pozná – každú jednu ovcu zo svojho ovčinca.

2Tm 2:19: “Poznal Pán svojich! a: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo.”

Pretože nie všetci, ktorí chodia do zborov a kostolov, sú Pánovou nevestou – cirkvou. Iba tí, ktorí majú znaky cirkvi, sú dedičmi nebeského kráľovstva. Lebo mnohí budú hovoriť, že Pána poznali, že sa modlili, že sedeli v pravej kostolnej lavici, dokonca že prorokovali v Kristovom mene, vyháňali démonov a konali divy a zázraky:

Mt 7:22: “Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?”

Ale Pán im povie túto strašnú vetu:

Mt 7:23: “Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!”

Preto ak nenachádzaš znaky nevesty sám na sebe, nespoliehaj sa na svoje skutky, že ty to nejako premôžeš alebo zvládneš kráčať za Pánom. Pros si naopak milosť od Boha, v mene Ježiša Krista, aby sa nad tebou zľutoval a dal ti silu konať to, čo od teba požaduje. Bez Pána neurobíš nič:

J 15:5b “Bezo mňa nič nemôžete činiť.”

Z viery sa budeš držať Pána celou silou a On ťa uschopní všetko zachovať podľa Jeho srdca.

Amen…