Márnotratný Syn I.

Jedno z najznámejších Ježišových podobenstiev, sa pokúsime prerozprávať v niekoľkých rozjímaniach nad touto veľkou školou. Bez dlhého úvodu sa pozrime do Božieho slova:

L 15:11: “Jeden človek mal dvoch synov.”

Toto podobenstvo je veľmi špecifické, obsahuje veľa poučení a detailov. Jeden človek mal dvoch synov a my uvidíme, ako sa každý jeden z týchto synov zachoval a prekvapí nás nejedno ich jednanie. I keď o staršom synovi je oveľa menšia zmienka, predsa jeho príbeh nám ukáže pokrytectvo mnohých ľudí, ktorí si hovoria – kresťania.

L 15:12: “Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok.”

Toto je šokujúca vec. Mladší syn dospel a podľa práva chcel podiel majetku, ktorý mu patril. Ak by sme sa preniesli do dnešnej pohanskej doby, len ťažko by sme našli otca, ktorý by vyhovel tejto nezmyselnej túžbe svojho syna. Veď každý jeden otec by dobre vedel, že ak dá mladému a drzému chlapcovi podiel majetku, ten s ním naloží zle, že ho premárni a skončí na ulici s fľašou alkoholu v ruke, ktorý mu bude poslednou útechou pred samovraždou.

Mal právo tento syn žiadať podiel majetku? Niektorí vykladači sa obracajú na starú zmluvu, piatu knihu Mojžišovu, 21,17. Je to však verš vytrhnutý z úplne iného kontextu. Ak by sme išli ďalej, do Dt 21,18 a ďalej, tam by sme našli zaujímavú stať, že neposlušný syn sa má ukameňovať, pretože načo mať v spoločnosti človeka, ktorý jej bude iba škodiť?!

Dt 21:18-21: “Ak má niekto nepoddajného a vzdorovitého syna, ktorý nepočúva na slovo svojho otca ani na slovo svojej matky, a hoci ho karhajú, neposlúcha ich, jeho otec a matka nech ho chytia a predvedú pred starších jeho mesta a k bráne jeho bydliska. Nech povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je nepoddajný a vzdorovitý, nepočúva na naše slovo. Je žráč a pijan! Vtedy nech ho všetci mužovia mesta ukameňujú až k smrti. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia, nech to celý Izrael počuje a nech sa bojí.”

A my tu vidíme otca, ktorý nielenže nejde so synom k starším mesta, on vyhovuje jeho bláznivej túžbe, vziať svoj podiel a odísť z domu. Preto je rovnako nepochopiteľné nielen správanie Syna, ale aj jeho otca. My však vieme jedno – Otec – je v tomto podobenstve Boh a jeho milostivé srdce. Tu naráža slobodná voľba človeka a zvrchovanosť Boha. Boh nám odkazuje, že ak chceš žiť bezo mňa – nech sa páči – dvere sú otvorené.

Ak ideme hlbšie do rozjímania nad touto vecou tak zistíme, že syn mohol mať celý otcov majetok. Mohol byť dedičom a správcom celého domu, spolu so sluhami, zvieratami, peniazmi. Ale syn sa chce osamostatniť a preto volí sebeckú alternatívu. Vezme si iba malý podiel majetku. Čo tým hovorí?

Nechce, aby nad ním vládol otec – otec sa stáva pre neho doslova – mŕtvym. Preč od otca, čo najďalej, skončila sa doba výchovy a poslušnosti – chcem byť samostatný, slobodný, svojvoľný.

Tento príbeh je príbehom Adama. Keď za ním prichádza diabol a hovorí mu, že bude rovný Bohu – Adam volí odchod od Boha Otca a korunuje sám seba ako toho, kto si vystačí sám, so svojimi schopnosťami bez Boha. Rovnako tak zmýšľa pohanský človek – ja si sám vystačím vo svojom živote. Toto je hriech hriechov. Nezabiješ, nezosmilníš, nebudeš klamať – to sú všetko iba hriechy vyvierajúce z tohto najťažšieho hriechu – odpadnutiu od Boha. Preto prvé prikázanie znie – milovať budeš Boha svojho. Ak si prestúpil toto prikázanie – darmo sa namáhaš byť slušný, morálny, ľudský, humanistický – to je všetko iba falošná pretvárka.

Ďalším hriechom ktorý sa tu ukazuje v skrytosti, je lenivosť tohto syna. On nechcel pracovať na spoločnom šťastí rodiny, spolu s otcom a bratom. Nebavilo ho neustále poslúchať a počúvať príkazy a zákazy. Tu je skrytá lenivosť, pracovať na spoločnom dobre a táto lenivosť sa ukáže neskôr, kde mladší syn skutočne nič nerobí, iba postupne premrháva otcov majetok, až spadne na totálne dno.

Iná situácia by bola tá, keby tento syn vzal podiel a sám začal podnikať a tvrdo pracovať. Ale tento príbeh nie je o takejto alternatíve, tu sa hovorí o odpadnutí od Boha Otca v oblasti viery. Odísť od Božej opatere, veľmi ďaleko, ako to len čo najviac ide a tam zdiaľky kričať – môj otec je mŕtvy, nežije – minimálne pre mňa. Tak kričí ateista – Boh nie je, neexistuje, preč s Bohom, dajte mi pokoj s týmito rečami. Písmo má iba jedno slovo na takéto jednanie – blázon!

Ž 53:1: “Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!”

Iné slovo nenachádzame ani pri tomto synovi, ktorý si žiadal svoj podiel – blázon. Opustiť otcovský dom, kde je hojnosť všetkého a premrhať svoje imanie v krátkych – rýchlo sa pominuteľných vzrušeniach.

Napokon v tejto stati nejde len o lenivosť, o užívanie si, o okamžité a rýchle získanie veľkého obnosu peňazí – tu ide o vzburu proti otcovi! Táto vzbura obsahuje boj o slobodu a nezávislosť. O akú slobodu tu ide? O tú, ktorú ľudstvo veľmi dobre pozná – slobodu hrešiť! Užívať si života v zakázaných veciach a činnostiach. Je to silný pud slobody, ktorá nedokáže mať nad sebou inú autoritu, ako svoju roztopašnosť a svojvoľnosť.

Prečo ľudia nechcú Boha, prečo Ho odmietajú? Lebo by stratili slobodu hrešiť! Boli by obmedzení! Boh ľuďom pre ich dobro, mnohé veci zakazuje a varuje ich pred nimi – naopak diabol – ľuďom všetko dovoľuje. Diabol hovorí – Boh je špatný, všetko ti zakazuje – ja ti nič zakazovať nebudem, u mňa ti bude najlepšie. Odísť od Boha znamená – prísť k diablovi. Buď má človek za Pána – Boha, alebo za pána – satana. Nič medzi tým nie je.

Ak sa pozrieme do raja, vidíme tam to isté – diabol hovorí Adamovi a Eve, že budú slobodní, že budú rovnakí ako Boh. Ale toto je veľmi zlý návod nielen na pokojný život, ale aj na celú večnosť.

Ak nad tým ešte hlbšie rozjímame, mladší syn koná zo svojej pýchy. Satan, najkrajší z anjelov upadol do pýchy, kde si sám o sebe myslel aký je výnimočný a spochybnil Boha, že on je tvorcom sveta. Lucifer upadol do pýchy a v tejto pýche opustil Boha a skončil ako satan, najodpornejšia bytosť v celom svete.

Syn vo svojej drzosti hovorí – daj mi čo mi patrí. Chcem iba to, čo je moje!

Aj toto je nám ľuďom blízke, keď si nárokujeme na zákonitú spravodlivosť. Bože, daj mi, daj mi, daj mi – tak sa ľudia modlia. Alebo pomôž, pomôž, pomôž. A keď Boh nepomôže a nedá, človek kričí – preč s takým Bohom. Alebo – ako toto mohol Boh dopustiť?!

Nezabudnime na jednu dôležitú vec. Ak by Boh konal tak, ako konáme voči nemu my, skončíme všetci v pekle. Ak by Boh od nás požadoval podľa zákona dodržiavanie desatora a hovoril by – toto je moje právo – chcem od teba človeče – vyslovene požadujem zachovanie zákona a keď nie – stihne ťa moja spravodlivosť – sme v koncoch. Všetci sme zhrešili a nemáme šancu na nebo.

Preto si to povedzme veľmi kruto a priamo – jediná cesta k našej spáse je tá, že Boh sa nebude chovať spravodlivo! Nebudeme sa tu zaoberať spravodlivosťou v Kristovi. My sa tu musíme zamyslieť nad tým, že dobrota a láska Boha k nám musí taká, že ak máme prísť ku spáse, Boh nemôže konať podľa jasnej spravodlivosti – odplata za hriech je večná smrť v pekle.

My si nárokujeme od Boha mnohé požiadavky, ktoré sú spravodlivé. Chceme to, aby Boh spravodlivo odsúdil tých, ktorí páchajú neprávosti, genocídu, ktorí ťažko ubližujú iným ľuďom a to dlhé a dlhé roky. Vieme dobre ako plakali Izraelci nad tým, že ich okupuje Rímska ríša, alebo predtým ako boli v Babylonskom zajatí. My chceme okamžitú spravodlivosť a potrestanie vinníkov, no ak by Boh požadoval rovnakú spravodlivosť naproti nám, skončili by sme navždy. Preto Písmo hovorí o veľkej Božej trpezlivosti.

Tento syn požadoval svoje právo – svoj podiel bez akejkoľvek milosti. Otec mu toto právo neodoprel a dal mu podiel. My uvidíme neskôr v tomto príbehu to, ako otec vyšiel z tohto súboja víťazne napriek tomu, že tu využil nie tvrdú spravodlivosť, ale láskavé milosrdenstvo.

Pokračovanie nabudúce…