Márnotratný syn VI. Otcova neuveriteľná milosť

L 15:21-22: “A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy;”

Syn po objatí od Otca, sa konečne vyznáva z hriechu a uznáva svoju hlúposť. Kiež by synovia tohto sveta takto konali naproti Bohu Otcu. Na to je potrebné zmäkčiť srdcia, no ľudia chodia nie zo srdcami v hrudi, lež žulovými kameňmi. Ale tento syn po vstúpení do seba a pokání, je prijatý Otcom a on verejne vyznáva svoj hriech.

On už ani nechcel byť synom, lež sluhom, kde by si na rozdiel od predošlého života, zarábal aspoň dôstojne na chlieb. Ale otec reaguje inak. Akoby syna ani nepočúval, hneď sa obracia k sluhom a káže im priniesť tri dôležité veci.

Keď hľadáme výklady v rannej cirkvi, tak tam nachádzame na tie tri dary od Otca, tieto symboly:

Oblečenie do rúcha je znakom krstu. Je to oblečenie starého človeka do nového odevu – Krista. Starý človek odumiera svetu a hriechu, nastupuje nový človek, skrze krst vykúpený, kde je oblečený do rúcha Kristovho, rúcha bieleho ako sneh.

Otec hovorí o najkrajšom rúchu a je to pravda. Rúcho spravodlivosti, ktoré sa získava uverením, je tu ukázané ako rúcho pre syna, ktorý uznal Otca ako dobrého Pána a vracia sa k nemu.

Prsteň na prst, ktorý Otec dáva synovi je symbolom  zasľúbenia Ducha Svätého, na deň vykúpenia. Prsteň v staroveku slúžil zároveň ako pečať, ktorá bola na vrchu prsteňa vyrazená. Preto dar tohto prsteňa je darom pečate Ducha Svätého, ako hovorí Písmo:

Ef 4:30: “Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.”

V čase rozprávania tohto príbehu, veľa ľudí chodilo bosých. Ale Pán Ježiš tu hovorí o topánkach, kde sa človek môže vyhnúť nebezpečenstvu, že by skočil na jedovatého hada, alebo škorpióna. Topánky človeka chránili pred takouto nehodou a vykladači ranných textov tu hovoria o tom, že obutím topánok je človek chránený od žihadiel zla a jedu tohto sveta a hriechu.

Teda tieto tri dary sú darmi pre každého kresťana a má na ne pamätať, že mu boli z milosti dané. Skutočne to bolo z milosti, ako aj vidíme v tomto príbehu. Otec mohol syna vyhnať a nikdy sa s ním viac nebaviť. Mohol ho najať ako sluhu, ako takého, ktorým by opovrhoval a bol by iba lokajom v dome. Ale Otec zo samotnej čírej milosti a svojho zvrchovaného rozhodnutia, syna nielenže prijíma, on mu dáva aj tri dary.

Každý človek dostane takéto dary nebeské, ak prijme Boha za svojho Otca, skrze Ježiša Krista. Bude pokrstený svätým krstom, kde jeho staré zmýšľanie bude vodou utopené a znovuzrodí sa nový človek z viery v Otca Boha.

Dostane zasľúbenie Ducha Svätého na deň vykúpenia, čo predstavuje pečatný prsteň, ktorý kresťan obdrží. Duch Svätý ho bude viesť cez temnotu tohto sveta, úzkou cestou, k úzkej bráne.

Na nohy dostane topánky, ktoré ho budú chrániť od nástrah sveta, od zvodov, falošných učení a vier, po ktorých môže smelo šľapať a tie mu už viac neublížia.

V Písme nachádzame dva znaky z tohto podobenstva u Pavla. Ten hovorí o oblečení, ako bojovať proti zlému. Spomína pancier spravodlivosti, ktorý si má kresťan na seba obliecť a obuť topánky pohotovosti, ktoré zvestujú evanjelium pokoja.

Ef 6:14-15: “Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja.”

Otázkou je pre teba milý človeče – máš tieto tri Otcovské dary v tomto živote? Možno ťa pokrstili ako malé dieťa, ale ty musíš urobiť jeden skutok – vrátiť sa k Otcovi domov. Až potom tie dary budú vytiahnuté zo zaprášeného šuflíka a budú ti vrátené.

Ale to nie je všetko, čo Otec koná, on ide ešte ďalej:

L 15:23: “potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa.”

Otec chce, aby sa celý jeho dom radoval. Preto pripravuje hostinu. Hostina v dávnom čase symbolizovala potvrdenie nejakej udalosti alebo zmluvy. Preto existuje svadobná hostina, ktorá pečatí zmluvu medzi manželom, manželkou a Bohom. Písmo hovorí o hostine večere Pánovej, ktorú Ježiš ustanovil v hornej sieni. Je to hostina na spečatenie vykúpenia človeka Bohom, skrze telo a krv Ježiša Krista. Rovnako tak písmo hovorí o konečnej svadbe ženícha a jeho nevesty – cirkvi. Opäť ide o hostinu všetkých vykúpených kresťanov so svojim Bohom.

Preto symbol hostiny v tomto príbehu, je pečaťou k návratu syna do otcovského domu. V Izraeli bolo jedenie znakom priateľstva, alebo spečatenia zmluvy. Žid si nesadol za jeden stôl s pohanom, pretože v jedení išlo o intímne stretnutie ľudí pri jedle. Vidíme to aj v písme, ako sa Peter odťahoval od pohanov v prítomnosti židov, za čo si vyslúžil od Pavla pokarhanie. Peter sa tu vrátil k židovskému chápaniu jedenia, pritom nový poriadok spája za jeden stôl všetkých kresťanov, ktorí majú Pána Ježiša Krista. Už nie je rozdiel medzi židom a Grékom (pohanom), lebo všetci sú si bratia a sestry v Kristovi.

R 10:12: “Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú.”

Otec zakončuje tento svoj krátky preslov takto:

L 15:24: “Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.”

To je obraz každého človeka. Každý človek sa rodí duchovne mŕtvy. Je stratený, ďaleko od Boha, jeho koniec bude večné peklo. Je mŕtvy voči Bohu Otcovi, ktorého nepozná, poznať nechce, nemá žiaden potenciál v sebe, aby ho prijal, hľadal, miloval.

Jednému východnému otcovi viery ateista povedal: Boh neexistuje, je mŕtvy. Ten kresťan mu odpovedal – máš pravdu, je mŕtvy, ale len pre teba!

Skutočne je to tak – Boh je mŕtvy pre mŕtveho duchovne nezrodeného človeka. A preto sa celé nebo raduje, ak sa človek obráti a vráti k Bohu Otcu. Je to veľký dôvod na oslavu, na hostinu. A tento Otec takúto oslavu koná. Preto správne Otec hovorí – syn bol mŕtvy, ale ožil. Bol stratený, ale sa našiel. A začala veselica.

Ako si na tom ty drahý človeče? Je Boh pre teba mŕtvy, neexistuje, je to len výmysel ľudí či cirkvi?! Je to presne naopak ako si myslíš – Boh je živý, koná aj v tvojom živote denno denne, bez Neho sa ani len nenadýchneš – ibaže nie Boh je mŕtvy – ale TY! Ožiť však môžeš tak – ak sa k Nemu navrátiš, ako sa navrátil stratený syn…

Pokračovanie…