Smrť – rozjímanie o smrti I.

Múdrosť rozjímať o smrti nám predložil najmúdrejší muž aký kedy žil – Šalamún. V kazateľovi napísal:

Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pripustí k srdcu! Kaz 7,2.

Prečo nás Šalamún posiela rozjímať o smrti, miesto hodovania? Smrť bude náš koniec, deň zúčtovanie nášho života, bude to stretnutie s Bohom. Čo robia ľudia pri otázke smrti? Smrť nemajú v pláne, nepočítajú s ňou. Akoby nebola a nikdy nemala prísť. To čo je pre svet dôležité, je pre pravdu smetiskom a čo je pre pravdu podstatné, tým svet opovrhuje.

Písmo nám hovorí, že človek má iba jeden život a po ňom príde súd. Akokoľvek sa snažia ľudia túto pravdu poprieť a prekrútiť, je to ich problém a nie problém pevnej a nemennej pravdy.

A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd. Žid 9,27.

Prečo máme o smrti rozjímať a zaoberať sa ňou, keď je taká príšerná? Máme si uvedomiť, že smrťou sa končí každá milosť od Boha, prekročením brán smrti, už človek žiadne pokánie vykonať nemôže a tak zmeniť svoj večný údel. Smrť je bodka za našim mizerným životom. Tak ako v hodine smrti sa chudobný Lazar prebudil v nebi, boháč, pred ktorého domom tento Lazar žobral, sa ocitol v pekle. Nič sa už nedalo zmeniť.

Ako si na tom s Bohom, tak bude vyzerať celá tvoja večnosť. Ak si nepriateľom alebo ignorantom, vybral si si zlú cestu života a Boh ti nemusí dať v poslednej hodine svoju milosť, keďže si celý svoj život proti Nemu bojoval. Ako človek dožil, tak bude žiť naďalej vo večnosti – ak bez Boha, tak v zatratení, ak s Bohom, tak v nebi. Písmo to prirovnáva k stromu – ako keď drevorubači spília strom a ten spadne na sever alebo na juh – z juhu ho na sever nebudú obracať.

Kaz 11:3: “Ak strom padne na juh alebo na sever, kde strom padne, tam ostane ležať.”

Voltaire bol veľkým posmeškárom a vyvracačom viery v Boha. Svojho času prehlásil, že biblia onedlho zanikne, že to bude zastaralá kniha. No v hodine svojej smrti si žiadal spoveď a poslal po kňaza. Ten prišiel, ale nebol vpustený do jeho domu, pretože učeníci Voltaira mu zabránili vstúpiť. Keby sa bol Voltaire vložil do Božích rúk skrze Krista vierou, bol býval pred Ním oľutoval svoje hriechy a boj proti Nemu, skončil by ako zločinec na kríži, ktorý uveril a prišiel do raja. Ale Voltairovi nebolo umožnené činiť pokánie a zomrel údajne v strašnom smrteľnom kŕči. Jeho dom sa neskôr stal tlačiarňou biblií, o ktorých povedal, že zaniknú.

Biskup Augustín o takejto veci povedal: spravodlivý trest zastihne toho, kto mohol byť spasený z viery, ale nechcel! Aj keď sa v hodine smrti preľakne, bude túžiť po spáse, ale mu to nebude umožnené.

Mnohí ľudia premýšľajú – keď budem starší, potom sa dám na vieru, keď budem chorý, potom sa vyznám zo svojej hriešnosti, mám čas – na smrteľnej posteli si dám veci ohľadom Boha do poriadku. Toto je veľmi hlúpe uvažovanie. Človek nemusí dostať milosť od Boha, okrem toho veľká časť ľudí tohto veku zomiera náhle.

Spomeňme si na dvoch Slovenských športovcov. Futbalista – jeden z najväčších talentov Slovenska – Peter Dubovský. Žil naplno životom, hrával Španielsku ligu, išiel na dovolenku a tam sa zabil.

Druhý prípad. Pavol Demitra ani len nepomyslel na svoju smrť v čase, keď si sadal do lietadla, ktoré onedlho havarovalo.

Ak by sme spočítali v tento rok, koľko ľudí zomrelo prirodzene, koľko na náhlu chorobu a koľko znenazdajky – čísla by nás zaskočili. Každý z týchto ľudí by nebol minulý rok povedal, že tu o rok už nebude – smrť nemali v pláne.

Je to veľmi hlúpe počínanie zvlášť, ak nemáme vysporiadané s Bohom svoje účty. Ako múdro človek koná, keď sa blíži daňové priznanie, aby si dal všetky papiere do poriadku. Ako hlúpo koná, keď si má dať do poriadku to najdôležitejšie – večnosť. Písmo nás varuje:

Lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. 1Tes 5,2;

Tento verš hovorí o druhom príchode Pána, zároveň nás upozorňuje, že ak sa nedočkáme tohto dňa, dočkáme sa zaiste svojho konca života, ktorý bude našim  malým koncom sveta – stretnutím sa s Pánom. Deň našej smrti príde nečakane, ako zlodej v noci. Mnohí z nás nikdy zlodeja v dome nemali, ale keby raz prišiel, bolo by to niečo šokujúce a neočakávané. Tak príde aj smrť – nečakane – náhle.

Jedno múdre kresťanské príslovie hovorí: nikdy si nelíhaj s tým, že sa ráno prebudíš a nikdy sa nezobúdzaj s tým, že si večer ľahneš zase spať.

Smrť prichádza náhle. Vonku je krásne počasie, máme voľno, ideme do prírody, no cestou autom sa nám stane smrteľná nehoda. Koľkí takto zomreli? Nepoznáme deň a nepoznáme miesto. Ktovie či ulica, cez ktorú sme tisíc krát kráčali, nebude našim posledným miestom na tejto zemi, kde naposledy vydýchneme?!

Jeden človek išiel do práce. Sadol sa si na predné sedadlo v trolejbuse a zaspal. Na konečnej zastávke ho šofér budil, že je konečná, on už nežil. Povieme si – dobrá smrť, tichá. Nejde o formu smrti – ale čo po nej? Kam odišla duša tohto človeka? Ak nemal vysporiadané účty s Bohom – beda jeho večnosti. Naproti tomu mučeníci zomierali krutou smrťou – povieme si – zlá smrť. Ale oni sú dnes s Bohom a to je dôležité.

Písmo nás varuje, aby sme bdeli! Ale my žijeme tak, akoby smrť a Boh nebol. Akoby sme nemali zložiť pred Ním účty, akoby sa nás smrť netýkala a preto konáme hriešne a zle nielen voči Bohu, ale aj proti blížnym. Ako v príbehu o zlom sluhovi, ktorý si myslel, že jeho Pán nikdy nepríde:

Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov. Mt 24,48-50;1Tes 5,2;

My nepoznáme hodinu našej smrti, ani deň, ale pozná ju Boh. Máme presne určený dátum, kedy zomrieme, kedy nám vystroja pohreb a hodia prvú hrudu hliny na našu truhlu. Minulý rok sme boli vo sviatok všetkých svätých na hroboch, ktovie, či tento rok nebude naše telo ležať vedľa tých, ktorým sme nedávno dávali kvety k ich náhrobnému kameňu.

Ľudia nepočítajú so smrťou a so zmierením sa s Bohom. Prví opovrhujú Bohom a druhí to zase odkladajú. Dokonca aj ťažko chorí dúfajú, že sa dostanú zo svojej choroby, nepočítajú so smrťou napriek tomu, že majú iba niekoľko dní života. Viac veria vede a lekárom, ktorí ich majú vrátiť do života ako Bohu, od ktorého Jediného závisí, či sa do života ešte vrátia a ak sa nevrátia, od Neho závisí ich večnosť, na ktorú nepamätajú. Aká pochabosť.

Diabol svetu našepkáva, že sa nič nikomu nemôže stať. Pritom denno-denne zomierajú deti, mladí, ľudia v strednom veku a to náhle, bez akejkoľvek výzvy. Tie diabolské reči sú tak falošné, ako boli už v raji, kde satan presvedčil Adama a Evu o tom, že sa budú mať lepšie ak ochutnajú ovocie. A my dnes vidíme tú strašnú diablovu lož, keď musíme zakúšať kvôli tomuto klamstvu ťažký život, choroby, vojny, prenasledovania, a napokon smrť. Diabol klame ľudí, že existuje reinkarnácia, astrálne putovanie, ticho po smrti, že všetci skončia v nebi, tma po smrti tak, ako bola pred narodením. Ľudia sa týmito lžami utešujú rovnako, ako sa Adam s Evou utešili z toho, že budú ako Boh. Bola to jedna veľká lož, ako sú lži tieto falošné diabolské viery, pred ktorými nás Boh varuje a označuje ich za modlárstvo.

Iní ľudia zase prepadávajú klamu, že Boh je milostivý až za hrob, že ak tu nečinili pokánie, tak sa určite budú môcť naprávať potom. Tak ľudia hovoria o každom jednom človeku, že je v nebi, lebo bol dobrý, staral sa o svoju rodinu a platil dane. Ľudia si tak málo uvedomujú, že sú hriešni ako samotná tma, pretože prekročili všetky Božie normy a to od mladosti. Nemilovali Boha, čo je ten najťažší hriech a potom si myslia, že ak Boh existuje, ich predsa musí chváliť, ako sa starali o svojich, ako platili poctivo účty a neboli nikdy na súde.

Mnohí ľudia si myslia, že vražda je tou najhoršou vecou aká sa dá spáchať, ale to je strašný omyl. Nespočetne krát väčší a ťažší zločin je opovrhovať Bohom! Ak človek nemiluje Boha, na svoj klamne morálny život sa nemá šancu odvolávať pred Božím tribunálom. Odmietnuť alebo ignorovať Boha, to je zločin hodný večného pekla, preto nedokážeme pochopiť tú hlúposť a naivitu ľudí, ktorí môžu mať vysoké IQ a tituly pred menom a za menom, pritom sú bláznami. Písmo o tom hovorí:

Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami. Rim 1,20-22;

Takto odchádzajú ľudia z tohto sveta – bez Boha, bez zmierenia sa s Ním skrze jedinú možnosť – Ježiša Krista, Jeho Syna, ktorý svojou krvou zaplatil za hriechy tých, ktorí Mu uverili a tak je človek zmierený touto krvou s Bohom Otcom a nemusí sa obávať trestu budúceho veku.

To nie Boh je nahnevaný na človeka, ale človek na Boha.

Smrťou sa však milosť končí. Prečo tak málo ľudí na smrť myslí a nerozjíma o nej? Vrátane kresťanov!?

Vo východnej cirkvi svätci rozoberali hriechy a prišli nato, že ak človek nerozjíma často o svojej smrti, toto zanedbanie na seba viaže mnohé ďalšie hriechy. Ako prvé hriechy z tohto hriechu prichádzajú tieto dva – chamtivosť a milovanie peňazí. Z nich sa potom rodia ďalšie hriechy akými sú – pohodlnosť, lenivosť, požívačnosť. Ak si spomíname na evanjelium, Pán presne toto isté hovorí o človeku, ktorému sa urodilo veľa úrody. Teraz si chcel užívať bohatstva, nič nerobiť, leňošiť a Pán ho nazval bláznom, pretože už v tú noc zomrel! Nepamätal na Boha a nepamätal na svoju smrť.

L 12:20: “Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?”

Naopak – Ruský svätec otec Serafín, mal vo svojej cele truhlu, v ktorej ho napokon aj pochovali. Každý kto ho navštívil sa predesil, prečo tam má rakvu. On im vždy odpovedal, že si takto pripomína neustále svoju smrť.

Pre svet sú takíto ľudia blázni, nie tak pred Bohom. Tam platia presne opačné zákony – blázni sú všetci tí, ktorí na svoj koniec nemyslia.

Rozjímaním o smrti môžeme svoje životy meniť. Smrť nám ukazuje, že mnohé veci ktorým prikladáme význam v našom živote, nemajú v podstate žiadnu hodnotu. Preto sa budeme aj naďalej zamýšľať nad touto nepopulárnou témou, akou smrť je, aby sme sa bližšie primkli k Bohu, ktorý je jedinou istotou našej večnosti…

Pokračovanie…