Márnotratný Syn záver – Obraz staršieho syna, aj ako obraz strateného židovského národa, ktorý podnes blúdi…

L 15:25-28: “Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.”

Nejaký človek sa zamýšľal nad tým, čo by sa stalo, keby sa mladší syn vracal domov, do domu svojho Otca, ale nevítal by ho Otec, lež ako prvý by mu vyšiel v ústrety tento starší brat. Môžeme si len domyslieť, ako by ho s hnevom hnal preč a je dosť pravdepodobné, že by Otcovi o tejto návšteve nič nepovedal.

My tu vidíme reakciu staršieho brata, ako počuje hrať hudbu a dom otca sa zabáva, čo sa sotva kedy stáva. Prečo sa dom baví? Čo sa to deje? Keď mu sluha povie, aký je dôvod oslavy, jeho srdce vzplanie hnevom, osteň nenávisti, závisti a nevraživosti ho plne ovládne. Starší syn nedokáže pochopiť Otcovu zhovievavosť a lásku. Veď mladší syn si vzal podiel a tým pádom sa oddelil od rodiny, už nemá žiadne práva na dedičstvo, pretože dedičstvo dostal, ale ho prehýril v roztopašnosti. Ako môže Otec robiť zábavu, keď sa mu tento nevďačný syn náhle vrátil potom, ako zostal na mizine?!

Tomuto príbehu dali prekladatelia nadpis – podobenstvo o márnotratnom synovi. Veľa kazateľov sa zameralo na mladšieho syna, ale vpravde by sa malo toto podobenstvo volať – o dvoch synoch. Starší syn rovnako potrebuje obrátenie a vieru ktorú nemá.

Ak pôjdeme hlbšie do našej duše, tak zistíme, že títo dvaja synovia v každom z nás prebývajú. Jedna časť ľudí o vieru nejaví záujem, Boha ignoruje alebo ho popiera, žijú si v radovánkach tohto sveta. Druhí chodievajú do kostolov a zborov, slúžia Bohu, ale iba na oko.

Aj ten najväčší kresťan upadá časom do pozície márnotratného syna, keď sa vracia do sveta a tam si užíva v radovánkach pre svoje zmysly. Pamätáme si na izraelcov, ktorí sa najprv radovali že sú vyslobodení z Egyptského otroctva, ale veľmi rýchlo pochopili, že toto vyslobodenie je závislé na Bohu – len na Bohu a službe Jemu. Celé dni videli iba púšť a preto sa srdcom vracali do Egypta kde bolo všetkého hojnosť, kde mávali plné hrnce potravy.

Nu 16:13: “Či je to primálo, že si nás vyviedol z krajiny, oplývajúcej mliekom a medom (Egypt), aby si nás usmrtil na púšti?”

Druhá časť ľudí začne chodiť do kostola, do zboru, no nie je obrátená a preto všetko robí z povinnosti a nie z lásky k Bohu Otcovi. Obaja títo synovia zlyhali. Jeden vo viditeľnej roztopašnosti a druhý bol rovnako vzdialený od Otca, ako mladší syn, ibaže sa pretvaroval a chcel si svoj dedičský podiel zaslúžiť.

Je tak veľa kresťanov, ktorí sú v tejto nepríjemnej pozícii. Oni si chcú spásu zaslúžiť a odpracovať. Preto chodia od mladosti do smrti do cirkvi, no ich srdce je neobrezané. Ťažko prijímajú nových ľudí medzi seba, keď sa nejaký veľký hriešnik obráti, tak s ním nič nechcú mať a neprijímajú ho ako svojho brata.

Najkrajšie to bolo vidieť u nás, na Slovensku, keď padol komunizmus. Odrazu začali byť kostoly plné a mnohí ľudia, ktorí dovtedy do kostolov nechodili, začali ich navštevovať. Cirkevníci ktorí aj za komunistov chodili do kostola, s veľkou nevôľou ukazovali na navrátilcov a vyťahovali ich predošlé životy a hriechy, keď brojili proti cirkvi, proti veriacim, keď boli veľkí komunisti a ich srdce ich neprijalo. Nebudeme sa tu baviť o tom, koľkí tí navrátilci, boli skutočne obrátení, keď začali pádom komunizmu navštevovať služby Božie.

Takto to bolo aj s týmto starším synom. Práve návrat tohto mladšieho syna, vyplavil na povrch jeho skutočný zámer – skutočnú vieru, ktorá bola mŕtva. Otec bol rovnako pre neho mŕtvy, ako u mladšieho syna ktorý odišiel.

Otec syna volá k oslave:

L 15:28: “Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.”

Iné podobenstvo toto rozoberá do podrobností a to podobenstvo o svadbe, kde sú na svadbu volaní židia – teda vlastní, známi, rodina Božia, ale oni sa vyhovárajú, že kúpili pole, vola, oženili sa. Preto sa Pán, ktorý svadbu vystrájal nahneval a pozval na svadbu neznámych ľudí.

Obe tieto podobenstvá Pán Ježiš smeruje k nevďačnosti židov. Im bol daný zákon, chrám, Hospodin sa im zjavil ako ich Boh, ale oni ním opovrhli. V podobenstve o svadbe opovrhli vlastní Pánom, ktorých pozval na svadbu a preto sa Pán nahneval a zavolal na svadbu pohanov a im dal dedičstvo.

Židia, ktorí boli správcami Božieho domu, staršími bratmi z podobenstva, pri pohľade na spásu pohanov, opovrhli Božou milosťou a preto zavrhli aj samotného Syna Božieho – Ježiša Krista a deje sa to podnes.

Rovnako tak Pán Ježiš hovorí podobenstvo o vinici, kde správcovia vinohradu – židia, opovrhli Bohom, jeho poslami – prorokmi, ktorých pozabíjali a napokon opovrhli aj samotným Synom – Ježišom Kristom, ktorého na potupu dali ukrižovať. Pritom podnes čakajú Mesiáša, alebo neskoršie teológie hovoria dokonca o samotnom židovskom národe, ako Mesiášovi, ktorý vykúpi celý svet z problémov.

To je starší syn – jeho obraz a skutočná podoba. Slúžil Otcovi, ale iba povrchne, aby si zaslúžil svoj podiel. Starší brat oponuje Otcovi a ukazuje na Neho ako na nespravodlivého! Toto je veľmi špecifický hriech, keď človek obviňuje Boha z nespravodlivosti. Robia to neustále pohania – ak by Boh bol, prečo dopúšťa vojny, katastrofy, zomierajú deti na mnohé choroby a podobne. Toto je obviňovanie Boha z nespravodlivosti. Títo pohania si totiž myslia, že ak Boh existuje a bude nejaký posledný súd, že oni to Bohu vytmavia a takto ho obvinia.

Rovnako tak starší brat obvinil Otca, ktorého považuje za nespravodlivého a preto je tu táto výčitka:

L 15:29-30: “On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.”

Starší syn sa vo svojich očiach vidí spravodlivejší ako jeho milosrdný Otec. Podobne tak židia preto neprijali Krista, lebo u nich nastal tento istý problém – ak by Kristus bol podľa nich skutočne Božím Synom a skrze Neho je daná spása aj pohanom – nechceme takýto scenár, opovrhujeme pohanmi a preto ich NIKDY neprijmeme ako svojich bratov a nebudeme s nimi stolovať za jedným stolom! Aby židia zamedzili tomuto scenáru, kde sa Boh zjavil ako milosrdný Pán – zavrhujú Krista, jeho Syna a pokračujú naďalej vo svojom náboženstve, ktoré sa stáva mŕtve. Radšej mŕtve náboženstvo, ako za jedným stolom s pohanom.

Starší brat neprijíma Otcovu ponuku a odmieta ísť na oslavu. Pán Ježiš keďže pozná dejiny i budúcnosť, týmito príbehmi hovorí priamo k židom, z ktorých väčšinová časť, neprijala Krista ako Spasiteľa a zostali v starom náboženstve ktoré je mŕtve.

Pohanom sa dostalo rovnako nezaslúženej milosti, ako mladšiemu synovi. Pohania nemali žiadne zasľúbenia, nepoznali Boha, boli od Neho vzdialení na hony – ale dostali ničím nezaslúženú milosť a celý svet spoznal Boha, skrze Jeho Syna Ježiša Krista.

Boh Otec chcel mať oboch synov za jedným stolom, ale podnes sa židia nevyrovnali s tým, že Otec pohanov prijal a oni odmietli ísť na túto oslavu. Samozrejme sa tu nejedná o židov všetkých, pretože mnohí uverili v Krista a obrátili sa, no jedná sa tu o väčšinu židov.

Rozdelenie na židov a pohanov sa končí v Kristovi, kde sa všetci spoločne volajú Božími deťmi, dedičmi kráľovstva nebeského – nie podľa kasty, podľa príslušnosti k národu či etnika alebo rasy – ale z viery v Pána Ježiša.

Židia podnes hovoria, že sú potomkami Abraháma, ale potomok Abraháma je každý, kto prijal Krista, pretože všetky bariéry sa v Kristovi zrúcali:

Ga 3:28-29: “Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.”

Viera v Krista tak spája všetky národy, rasy, jazyky. Rovnako je preto kresťanovi bratom bývalý moslim, bývalý žid, bývalý buddhista, či šaman. Rovnako tak bývalá prostitútka, hazardný hráč, zlodej, vrah, či zatvrdilý ateista. Prijatím Krista z viery, sa búrajú všetky múry.

Tak aj toto podobenstvo by skončilo pekne, ak by starší brat prijal mladšieho brata a prišiel na oslavu. Opäť by bratia v odpustení a v slzách si padli okolo krku a Otec by bol otcom oboch, jeho dom by bol pre nich spoločným domom naveky.

Podobenstvo ukazuje lásku Otca. Mladší syn sa našiel, človek ktorý bol stratený v poverách a okultných náboženstvách pohanstva – sa vrátil domov, k Bohu Otcovi, ktorý dnes môže byť Bohom tvojim i mojim.

L 15:31-32: “Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.”

Príbeh zostal nedokončený. Môžeme si iba domyslieť, či starší syn napokon na oslavu išiel, dá sa viacmenej predpokladať, že nie. Skôr sa dá vydedukovať to, že starší syn opovrhol milosrdenstvom Otca a pretože nenávidel mladšieho brata – bez dedičstva odišiel z Otcovského domu a začal žiť z vlastných síl.

V rozprave Pána Ježiša išlo o židovský stratený národ, ktorý blúdil vtedy a blúdi tak podnes. Boh však naň čaká, ako čakal na mladšieho syna a vyzerá ho. Písmo totiž hovorí, že stratený straší syn sa raz vráti k Bohu skrze Krista – ale až potom – kým nevojde plnosť pohanov – teda až po plnom a definitívnom návrate mladšieho syna – teda pohanských národov.

R 11:25: “Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov.”

My ako jednotlivci si máme z celej tejto série zobrať poučenie. Návrat k Bohu Otcovi a to v plnosti, skrze vieru v Ježiša Krista, uvedomenie si svoje hriešnosti, učinenie pokánia a následné prijatie nezaslúžených Otcových darov. Máme sa vyvarovať konaniu staršieho syna, ktorý sa chce spasiť skutkami, pritom Boha Otca nemiloval, všetko konal len pre seba a svoje dedičstvo.

Niekto tento príbeh nazval – o márnotratnom Otcovi. Je to skutočne tak. Boh Otec, mal podľa práva všetkých ľudí nechať spadnúť do zavrhnutia spolu s diablami. Ale zo svojej nekonečnej milosti, vracia strateným synom a dcéram miesto vo svojom dome. To je skutočne nepochopiteľné.

Máš milý človek, tohto dobrého Boha za svojho Otca? Alebo si ďaleko od Neho a živíš sa odpadkami? Alebo si ako starší syn – chodíš do kostola, ale Boha nemiluješ? Často rozjímaj o tomto krásnom príbehu a ďakuj Bohu, ak máš s Ním láskyplné spoločenstvo a túžiš Ho milovať viac a viac…

Amen…