Modlitba, pôst a nereptanie – o pôste a dnešnom kresťanskom svete, ktorý pôst zavrhol

Kto by si bol kedy v histórii cirkvi raz pomyslel, že príde doba, kedy sa kresťania prestanú postiť. Ten čas tu je. Pán Ježiš povedal farizejom:

Mt 9:15: “Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť.”

Inak povedané – pokiaľ učeníci boli s Pánom, pôst nebol potrebný, keďže ženícha mali medzi sebou a len pohania sa postia na sviatky. Ale keď Pán odišiel, potom bolo potrebné sa postiť a cvičiť  v zbožnosti, v trpezlivosti a v boji Ducha proti telu.

Aj dnes majú cirkvi 40 dňové pôsty, ale i pôsty v iné dni. Trend dnešných dní je však taký, že pôst nie je pôstom od jedla, ale pôstom od odriekania si svetských vecí, akými sú napríklad – pozeranie TV, hranie hier, zmenšenie pitia alkoholu, či obmedzenie sa vo vyfajčených cigaretách, v surfovaní po internete, četovania, facebooku a ďalších vecí. Teda dnešný pôst, ako to učia mnohé zbory a cirkvi, je o odriekaní si vecí, ktoré máme radi.

Pre rannú cirkev bol svet mŕtvy a oni boli mŕtvi pre svet. Kresťania napodobňovali Krista Pána v plnej sile, svetské zábavky ani len nechytali do ruky. Keď sme čítali Augustína, tak ten zakazoval kresťanom aby sa zúčastňovali pozerania na divadlo. Mal veľkú pravdu, pretože divadelné hry vtedy aj dnes, podprahovo učia pohanstvu, pôžitkárstvu, voľnomyšlienkárstvu a vedia zosmiešniť vieru v Krista. Nebolo tomu inak v žiadnom čase. Ak si uvedomíme, aké zbrane diabol má, zvlášť dnes, kde skrze filmy masíruje ľudom myslenie – nie je divu, tak veľkému odpadu ľudí od viery. Podprahovo je vo filmoch vnášané nielen viditeľné násilie, ale aj normálnosť hriechu, rúhanie, nadávky, hry na hrdinov. A dnešný kresťanský svet miesto toho, aby sa úplne vzdal pozerania TV a jeho neustále útočenia na vieru – či už priamo alebo nepriamo – on povie – iba sa trochu obmedzte v pozeraní TV – to je predsa pôst.

Nedajte si každý víkend osem pív, ale iba päť. Nehrajte počítačové hry plné násilia 5 hodín denne, ale iba 3 hodiny a uvidíte, ako vám bude ľahšie na duši! Nesurfujte vo svojom osobnom voľne 8 hodín denne, stačí keď budete iba 5 a pre askétov stačia iba tri hodiny! Na facebook, sa cez mobilnú aplikáciu nepozrite 50 krát za hodinu, či tam nie je nejaká nová správa, ale stačí ak sa pozriete iba 20 krát – stiahnite si aplikáciu o kontrolovaní počtu klikov. Celé je to choré! Kresťan rannej cirkvi, by všetky tieto nezmysly vyhodil! Ak máš ísť na facebook, tak kvôli viere a evanjeliu, ak máš ísť surfovať, tak kvôli vzdelaniu sa vo viere. Pavol predsa hovorí, že všetko čo máme konať, má byť na Božiu slávu – dokonca aj jedenie.

1Kor 10:31: “Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!”

Čokoľvek čo činíme, máme konať na slávu Boha Otca – teda všetko. Ako budeme na slávu Boha otca hrať hry, pozerať akčné filmy, popíjať litre vína? Dnešná cirkev nám povie, aby sme sa v tom obmedzili, to je údajne pôst. Ale pravá cirkev musí povedať – tieto veci odhoďte ako diablove hračky. Všetky tieto veci vychádzajú z modlárstva – klaňaniu sa falošným bôžkom tohto sveta. Spomeňme si na Mojžiša, ako bol na vrchu a dolu si jeho ľud urobil zlaté teľa. Mali modlu a čo prišlo vzápätí?

Ex 32:4-6: “A vzal to z ich ruky a sformujúc to rydlom spravil z toho zliate teľa. A povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! Keď to videl Áron, vystavil oltár pred ním, a Áron volal a riekol: Zajtra bude slávnosť Hospodina. Potom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a doviedli pokojné obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali.”

Vidíme to? Ľudia jedli, pili, opíjali sa, zabávali sa a hrali sa! Bezstarostné malé deti, ktoré nemyslia na svoju večnosť, lež sa opíjajú jedom tohto sveta. A dnes, miesto toho, aby kazatelia a vodcovia cirkví úplne odrezali svätý ľud od zvodného sveta tak povedia – obmedzte sa – to stačí, to je pravý a správny pôst! Ale čo hovorí Boh nato? To čo povedal Mojžišovi, keď Izraelci takto konali – pozrime sa:

Ex 32:7: “I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol.”

Ľud sa zvrhol! Dnes tu máme zvrhlých ľudí, ktorí neprávom používajú nálepku – kresťan. Sú napáchnutí svetom a ich biskupi, ich vedú po širokej ceste do priepastí záhuby, keď ich nechcú obmedzovať v ich svetských zábavkách a hrách, iba im povedia – trošku uberte, inak ste v poriadku.

Pán Ježiš je radikál! On predsa jasne hovorí:

Mt 6:24: “Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.”

Nemôžeme slúžiť Bohu a pritom si žiť svetskými životmi, ako žijú okolo nás pohania. Práve toto sa deje v tomto svete, kresťania sa nedajú od pohanov nijako odlíšiť. Kresťania si dnes nevedia povedať – budem slúžiť len Tebe Pane – oni dnes hovoria – slúžim síce Tebe, ale mám aj svoj čas pre seba, svoje koníčky, svoje zábavky a odpočinok. Mám právo, mám svoju autonómiu, do ktorej mi ani BOH nebude hovoriť!

Takí ľudia síce chodia na Bohoslužby, modlia sa, hovoria dokonca o sebe že sú spasení z viery, ale ich viera je mŕtva, bez skutkov. Preto Pán hovorí o štvorakej pôde, kde sa zaseje slovo Božie, kresťania väčšinovo trčia v pôde tretej. Vyznávajú Pána, nie sú Jeho odporcami, ale nenasledujú Ho s krížom v tichosti a pokore, pretože svet ich dusí a oni svetu podľahli. Preto nemajú ovocie, Slovo Božie ktoré je do nich nasiate, nerastie. Nedesia sa tohto podobenstva a ďalších varovaní z Písma, ale si prekrúcajú Písmo podľa seba, aby ospravedlnili svoj zlý kresťanský život.

Mt 13:22: “A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.”

Nič im nehovorí varovanie, že veľa ľudí je síce povolaných k viere a veľa ľudí aj vieru ako tak praktizuje – ale málo je vyvolených, teda tých, ktorí tento svet opustili a žili iba pre Boha.

Mt 22:14: “Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.”

Augustín narieka na svoju dobu, pretože vidí, ako kresťania zle žijú svoje životy, dvojaké životy – pre Boha aj pre svet – a preto pochybuje o mnohých kresťanoch, že budú spasení. A to bola doba, kde toľko nástrah a lákadiel ako dnes nebolo. Utešovať sa spasením z viery, pritom nemať ovocie a skutky, je tou najväčšou lžou, akú satan zasial do tábora kresťanov, aby ich úplne ohlúpil.

My si povieme, že ten Augustín bol príliš tvrdý a v tej dobe to bolo iné ako dnes, ale je iný náš Pán, vari je mäkší ako Augustín?

Nedávno mi jeden kresťan povedal, že ich zbor má veľké ovocie, lebo sa rozširuje – ale to nie je ovocie Ducha. Aj satanova cirkev sa rozširuje rovnako ako Jehovisti či ďalšie sekty. Burina dokonca rastie rýchlejšie ako dobré obilie. Títo ľudia sa chcú chváliť tým, že niečo málo pre Boha konajú, niektorí môžu prorokovať, iní dokonca v Kristovom mene vyháňať démonov a konať zázraky – je toto dôkaz ich spasenia?

Mt 7:22: “Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?”

Čo im Pán nato odpovie, že sa snažili? Veľmi mrazivé slová:

Mt 7:23: “A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!”

Ale dajú sa ľudia poučiť? Preľakne sa ich svedomie keď počujú toto Slovo Boha? Pavol bol vzorom pre nás, bol to Apoštol nad Apoštola a predsa sa desil toho, či dobehne beh viery a preto napísal:

Fp 2:12: “A tak, moji milovaní, ako ste vždycky poslúchli, nie len ako v mojej prítomnosti, ale tým väčšmi teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení.

Pavol napomína, aby kresťania s bázňou a trasením pracovali na spáse, aby sa desili samých seba a svojich skutkov, o ktorých si myslia, že sú pre Boha cenné. Kresťanom chýba pokora, poddajnosť, voči Bohu i cirkvi. Môžeme sa potom diviť, že sa nepostia v jedle, ale že vynašli iné pôsty, ktoré Písmo nepozná?

V cirkvi sa podľa vzoru Pavla mnohí ľudia bičovali sami na tele. Nehovorím či to je dobré alebo zlé, ale je to jednorázová záležitosť. Pretrpíme pár minút samobičovania a je pokoj. Ale pôst od jedla je o trpezlivosti, pretože hlad sa začne ozývať v strede dňa a bude sa ozývať hlasnejšie a hlasnejšie do večera. To nie je nejaká krátkodobá záležitosť, to je zocelenie sa človeka proti svetu a svojmu telu. Pavol sa cvičí rovnako statočne v tomto smere keď píše:

Ga 5:17: “Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.”

Jeden svätec nariekal nad kresťanmi – ako sa môžete modliť, keď nie ste lačný?! Každý ktorý to skúšal dobre vie, že najedený človek sa modlí ťažkopádne, je malátny, nepociťuje žiadne duchovné povznesenie. Ten svätec mal pravdu – plné brucho robí z človeka necitlivého tvora nielen voči blížnym, ale aj voči Bohu.

Učeníci Ježiša boli natešení, že vyháňali démonov, ale prišli k démonovi, ktorého vyhnať nemohli. Pán Ježiš sa na nich hneval keď povedal:

L 9:41: “Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna!”

Keď sa Ho potom pýtali, prečo ho vyhnať nemohli, Pán im odpovedal:

Mt 17:21: “Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.”

Modlitba sama o sebe je mocná, ale modlitba sa stáva mocnejšou spolu s pôstom. No koľkí kresťania sa dnes modlia spolu s pôstom? Dnes je svet tak rozmaznaný, že sotva kto vydrží pôst tri hodiny. Človek neustále niečo dáva do úst a kresťania nie sú na tom o nič lepšie, ako okolitý pohanský svet.

Obžerstvo bolo v cirkvi dlhé roky považované za ťažký hriech, ale v modernej dobe sa ľudia obracajú proti starovekej cirkvi a údajne ,,naprávajú” jej vtedajšie omyly, pritom sa vydali na širokú cestu záhuby. Z obžerstva sa hromadia ďalšie hriechy akými sú – lenivosť, vyspávanie, zvýšená sexualita a s tým spojené smilstvo. Podľa východnej cirkvi, ktorá definovala hriechy a ich dopad, nachádzame ďalšie spojenia – človek ktorý veľa jedáva, hľadí sám na seba. Čím viac baží po jedle, tým viac je sebeckejší.

Ľudia ktorí sa neustále plnia jedlom, sa ťažko starajú o svoju dušu, o odriekanie si sveta a jeho radovánok. Mnohí kresťania sa urazia, že je to tu takto napísané, ale čo Pán Ježiš – toho neberú vážne keď im hovorí?

Fp 3:19: “Ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.”

Bohom je ich brucho! Pre svoje brucho konajú všetko pozemské snaženie – aby sa mali dobre, mali plné bruchá a užívali si života. Neposlednou vecou v oblasti obžerstva je lakomosť. Človek ktorý si rád dopriava – narieka nad darovanými peniazmi, že sa mohli lepšie využiť – ako nariekal Judáš, zradca Pána.

Proti obžerstvu je obrana a to v prvom rade pôst. Potom je to zdržanlivosť  v zmyslovom vnímaní, kedy nedáme svojim očiam, ušiam, hmatu, chúťkam, vôňam zelenú, ale si ich strážime, ako brány, ktoré vedú do srdca a srdce potom nie je ovplyvnené okolím. Do srdca sa ľahko dostáva špina tohto sveta podľa toho, akých zlodejov mu tam dovoľujeme vpustiť. Ak budeme ako príklad svoje oči neustále nechávať na zvodných ženských tvaroch, minisukňách, a krivkách – vpustili sme do srdca zlodeja smilstva. Preto si máme strážiť brány zmyslov – čo je pravé odriekanie.

Ďalšou obranou voči obžerstvu je myšlienka na svoju smrť, posledný súd a večné peklo.

Cesta posvätenia, ako sme spomínali v prvej kapitole, začína modlitbou. Tu sa k modlitbe pridáva pôst, ktorým sa modlitba zosilňuje a naše odriekanie si jedla, ktoré je spojené s modlením, má oveľa väčšiu silu a milosť pred Bohom. Nehľaďme na tých, ktorí nás chcú od pôstu odviesť, prichádzajú s falošnými výkladmi o pôste – takých sa rýchlo zbavme.

Z písma tiež veľmi dobre vieme, že keď sa postíme, nemáme to dávať najavo a vytrubovať to do sveta. Židia keď sa postili, tak to robili takto:

Mt 6:16: “Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu!”

Pán nám hovorí, aby sme pôst skryli pred svetom, kde iba Boh a my máme vedieť o našom pôste – nikto viac. Preto Pán hovorí:

Mt 6:17-18: “Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.”

Vidíme to zasľúbenie? Otec, ktorý vidí náš pôst, vie že sa modlíme povedzme za obrátenie nejakého človeka spolu s pôstom – nám odplatí svojimi darmi. Preto sa nedajme oklamať zvodcami tohto sveta, ktorí pôst vykladajú inak a berme vážne cirkev rannú, ktorá veľmi dobre poznala silu a moc tohto boja Ducha, proti telu a posilneniu našej trpezlivosti.

Amen…

P.S. Budeme sa k tejto téme zamýšľať nad formami pôstov od jedla, ktoré sa v cirkvi časom praktizovali…

Pokračovanie…