Iba jeden skutok je hodný neba (Krátke výklady)

Za Pánom Ježišom prichádzajú farizeji a zákonníci a pýtajú sa ho, čo majú robiť, aby konali Božie skutky, inak povedané – aby konali skutky, ktoré by sa páčili Bohu. Koľkí kresťania na túto otázku by nesprávne odpovedali?!

Niekto by povedal, že sa má modliť, veľa modliť, iný že sa má často spovedať, ďalší, že je potrebné často pristupovať k večeri Pánovej, Eucharistii, či Agapé. Niekto by povedal, že je potrebné sa veľa postiť a oddávať asketizmu. Veľa čítať sväté knihy, kŕmiť hladných, obliekať nahých. To sa dokonca v evanjeliu objavuje.

Aj títo zbožní farizeji dobre videli, že Ježiš má moc od Boha a preto čas od času mu položili správnu otázku.

J 6:28: “Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie?”

Ak by im pán Ježiš povedal niečo, čo je v ich silách, skúšali by to praktizovať. Bolo by to v ich rukách, mohli by sa tým chváliť a dokazovať – aha – konám skutky, ktoré sa Bohu páčia. Aká je ale odpoveď nášho Pána na túto otázku?

J 6:29: “Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.”

Toto je prvotný skutok, ktorý sa Bohu páči! Veriť v Toho, ktorého Boh poslal na túto zem – teda veriť v Pána Ježiša Krista. To je všetko – nič viac od týchto farizejov Pán nežiadal – len aby v Neho uverili. A tu bol problém – oni nečakali že viera v Ježiša, je skutok, ktorý sa Bohu páči, dokonca bez ktorého sa nikto nedostane do nebeského kráľovstva.

Aj mnohí pohania konajú záslužné skutky – starajú sa o chorých, deti, starých ľudí. Na Slovensku máme rôzne nadácie, dobrých anjelov, pomoc v núdzi, deň narcisov. Tieto veci sú dobré a dokážu ľuďom pomôcť. Nám sa tieto veci môžu zdať, že ich organizátori majú nebo vo vrecku, keďže sa takto verejne starali o ľudí v spoločnosti.

Ale Božie normy a múdrosť, ďaleko prevyšujú naše zmýšľanie a preto Pán Ježiš nedáva ľudské skutky na prvé miesto, dáva tam jeden skutok – a ten je mimo nás. Uveriť v Pána Ježiša Krista, ktorý nás svojou krvou očistil od hriechov a vykúpil pre svoju vlasť. Bez tohto skutku, sú všetky ostatné skutky – akokoľvek humanistické – špatné. Prečo? Lebo nevychádzajú z viery v Krista a tým pádom neprivádzajú ľudí do kráľovstva Božieho.

Najdôležitejšou vecou na tomto svete je to, aby sme sa raz stretli v kráľovstve Božom. Rodičia majú svoje deti vychovávať tak, aby sa tam celá rodina raz stretla. To je hlavné a prvotné poslanie rodiny. Nato je ale potrebné vykonať jeden – na prvý pohľad malý skutok – uveriť v Toho, ktorého Boh Otec poslal na zem. Zbieranie peňazí na charitu, alebo liečenie je síce skutok záslužný, ale neprivádza dušu do neba a preto je až druhotný.

Rovnako tak v kresťanskom svete – ak nemá človek vieru v Krista, pre ktorého je ochotný zomrieť, potom všetko jeho duchovné snaženie je márne, pretože vlastné snaženie bez viery, človeka neprivedie do nebeského raja.

Naopak skutky, ktoré vychádzajú z tohto prvotného skutku viery, sú skutky, ktoré sa Bohu páčia. Mnohí kresťania ktorí boli bohatí, sa vzdali svojich statkov, všetko predali a nasledovali Krista. Veľmi mnoho získali, pretože im to Pán odplatil:

Mt 19:29: “A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, alebo ženu alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života.”

Tu si môžeme povedať – miluj blížneho ako seba samého – prečo by charita aj bez viery v Krista nebola dobrá? Pretože sme preskočili prikázanie prvé – miluj svojho Boha.

Žd 11:6: “Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). “

Toto je zvod tohto sveta. Aj kresťania podľahli lacným trikom diabla, ktorý oklamal svet záslužnými skutkami, ale bez viery. Vo svojom srdci si hovoria- ten alebo onen človek je filantrop – toľko toho dáva na deti, na sirotince, na chorých. Ale má skutok, ktorý sa Bohu páči – verí v Ježiša Krista a z tejto viery to všetko koná? Ak áno – Boh mu odplatí, ale ak nie, jeho skutky majú iný charakter – v najhlbšom jadre sú zamerané na seba.

Spomeňme si na Pána, ako chválil chudobnú vdovu, ktorá dala sotva pár halierov do chrámovej pokladne. Tých pár halierov bol jej celý majetok – úplne všetko.

Mk 12:44: “Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.”

Toto je možné urobiť len z viery. Ak poviete filantropovi, aby rozdal celý svoj majetok a zostal na ulici, pokrúti hlavou na znak nesúhlasu. Táto vdova dala všetko čo mala.

Kresťania rannej cirkvi rovnako predali všetko a peniaze dali pri nohy Apoštolov. Toto sú skutky z viery v Krista. Z tejto viery zomierali kresťania preto, lebo odmietli obetovať falošným bohom a modlám. Veď čo také by sa im stalo, keby zapálili kadidlo pri Jupiterovi, rímskom bôžiku a potom by si doma vyznávali svoju kresťanskú vieru? Toto by bolo dobré pre pohana, ktorý sa z vypočítavosti stal kresťanom. Našiel strednú zlatú cestu, kde budú všetci najedení, aj sviňa zostane celá.

Nedajme sa preto ľahko oklamať ľuďmi, ktorí sú bez viery, napriek tomu sú navonok srdeční, milí, pozorní, veľa obetujú pre iných, ale Krista ignorujú. Božie slovo je svetlom v tomto temnom svete, ktoré odhaľuje temné srdce človeka a robí to dokonale.

Preto pamätajme na prvotný a jediný spasiteľný skutok – uveriť v Pána. Kto Ho má, má večnosť v nebesiach, kto Ho nemá, má večnosť v zatratení.

1J 5:12: “Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.”

Odraz sa preto z tohto prvotného skutku aj ty, ktorý roky chodíš do chrámu či zboru, ale nemáš tento skutok – vieru v Ježiša Krista, ktorý zástupne za teba zomrel, aby si ty mohol večne s Ním žiť. Pamätaj na tento verš:

J 6:29: “Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.”

Z tohto skutku prídu potom ďalšie skutky, ktoré sú hodné nebeskej pochvaly…