Hosť II. (Evanjelium jednoducho)

Synovia tohto sveta, sa snažia presláviť sa vo svete. Hľadajú príležitosť, ako vyniknúť, ako sa niekomu zapáčiť, ako využiť situáciu na svoje prerazenie do sveta. Ich cieľom je nadobudnúť na tomto svete statky a svoju vlastnú slávu. Naopak – kresťania, ktorí sú iba hosťami na tomto svete, hľadajú slávu nebeskú a túžia presláviť Boha živého a Jeho Syna, ktorý tu žil na zemi a vydal svedectvo pravde. Preto hostia tejto zeme, netúžia po majetkoch, pretože ich musia zanechať a rovnako netúžia po sláve svojej, lež po sláve Božej.

Pre hosťa je život v cudzej zemi nezaujímavý, cudzí. Rovnako tak isto je pre kresťana život na tomto svete nudný a plačlivý. Svet je len vyhnanstvom a väzením. Synovia tohto sveta ktorý ho milujú, sú zo sveta nadšení. Pre nich je naopak nudné žiť – sväto, rozmýšľať o nebeských veciach, modliť sa k Bohu Všemohúcemu. Konali by čokoľvek na tomto svete, len nie takéto nudné duchovné veci.

Hosť keď je v cudzine, myslí na svoju vlasť každým dňom. Veľmi často sa vracia tam, kde vyrástol, kde sa hrával, kde sa učil, kde má svojich priateľov a rodinu. Keď boli židia v babylonskom zajatí, rovnako často mysleli na svoju vlasť, ktorú im dal Boh, kde žili ich predkovia, kde mali chrám Boží.

Ž 137:1: “Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion.”

Takto má aj kresťan rozjímať a s nárekom vzhliadať k nebeskej vlasti. Kresťan dobre vie, že bude raz zborený nielen jeho dom, ale aj príbytok duše – telo – a preto túžobne vzdychá a žiada si, aby si mohol obliecť nebeský odev, v nebeskom raji, neporušený, čistý a krásny.

2Kor 5:1-2: “Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba.”

Synovia tohto sveta, sú pripútaní k svetu, pre nich je tento hmotný svet rajom a nie je možné ich od sveta odlúčiť. Avšak synovia Božieho kráľovstva, sú odlúčení od tohto sveta, pretože majú pripravený oveľa krajší svet. Tento svet je plný súženia, zvlášť pre kresťanov je pripravené prenasledovanie a muky, preto odchod z tohto sveta domov, je niečím lahodným. Hlavným dôvodom, prečo tu kresťan zostáva je hlásanie a ukazovanie Krista svetu, tak ako napísal Pavol:

Fp 1:23-24: “Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele.”

Keď sa hosť vráti domov, víta ho celá rodina i susedia a priatelia. Rovnako tak keď sa kresťan vráti do nebeskej vlasti, bude ho vítať Trojjediný Boh, anjeli a všetci vykúpení svätí. Nemajme obavy pred tým, či sú alebo nie sú svätí starej a novej zmluvy s Pánom – veď Pán nám to zjavil. Boh totiž nie je Bohom mŕtvych ale živých. Ak by sme si mysleli, že zosnulí kresťania sú v akomsi vákuu, veľmi by sme blúdili. Oni sú s Pánom, ktorý je Pánom živých:

Mk 12:26-27: “Či ste však v Mojžišovej knihe – tam, kde sa hovorí o horiacom kre – nečítali o mŕtvych, že sú kriesení, keď Boh povedal Mojžišovi: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi blúdite!”

Hosť, ktorý sa konečne vráti domov, sa cíti v bezpečí, v kľude a nebeskej večnej radosti. Taktiež kresťan sa raduje z nebeského domova, ktorý je jeho domovom pravým. Raduje sa s Pánom na večné veky a túto radosť mu už nikto nemôže vziať.

Milý kresťan, tu vidíš, koľko dobra a milostí ti bolo udelených Bohom Všemohúcim. Bol si pozvaný k nebeskému blahu a preto nepohŕdaj tak veľkou milosťou. Nehľadaj dobré veci tu vo svete, ale dobré veci vyzeraj v nebesiach, ako najväčšie poklady. Nič iného si nemáš priať, okrem života večného. Všetko ostatné sú smeti a nepotrebnosti tohto sveta. Vložiť celý vklad svojho života na Boha sa oplatí, je to tá najlepšia investícia, akú si kedy mohol urobiť.

Preto svoje srdce nesýť pominuteľným pokrmom tohto sveta, lež sa nasycuj večnou potravou. Buduj si poklad v nebesiach, nie tu na zemi, pretože tu ho mole a hrdza zničí.

Mt 6:19: “Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.”

Okrem toho, tam kde si buduješ svoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Ak sa spoliehaš na pozemské dobrá a veci, poklad budeš mať tu, no ten poklad schátra. Ak si buduješ poklad v nebesiach, budeš mať večný poklad, ktorý ti nikto nevezme:

Mt 6:21: “Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.”

Spasenie z viery, ktorá je živá, kde srdce človeka je odpútané do tohto sveta a žije iba pre svet nebeský, to je dar nad všetky dary. I keď ako hosť musí kresťan v tomto strastnom svete žiť, jeho duša sa neustále vznáša k nebesiam a hľadí na Boha. Aj vy tak – hľaďte na tvár Božiu ako anjeli a budete mať neustálu radosť v srdci:

Mt 18:10b: “Hovorím vám, že anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.”

Preto sa mylý kresťan nad sebou zamysli, či žiješ pre Boha a rozjímaš o Jeho dome. Či je tvoje srdce odpútané od tohto sveta. Pretože ak srdce hľadá na tomto svete poklady a potešenia, hľadá svoju slávu, ako sa presláviť a zviditeľniť, jeho domov zaiste nie je v nebesiach, ale tu na zemi.

Ako veľmi sa mýlil v tom, ktorý domov je lepší budovať, spozná v hodine svojej smrti – no vtedy už bude neskoro naprávať škody…

Amen…