Samaritánka pri studni III. Ježiš odhaľuje nielen ženu, ale aj seba…

J 4:11-12: “Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok?”

Samaritánka je prekvapená z tohto človeka a je zneistená. Kto to vlastne je? Chce jej dať akúsi inú vodu, ktorá jej navždy uhasí smäd, pritom nemá naberačku, ani vedro. K tomu je to žid a učiteľ, zhovára sa so ženou, ešte k tomu samaritánkou. Celé toto stretnutie je zvláštne, neprirodzené. Preto túto ženu napadá otázka, či je väčším ako ich proatec Jákob. Chce Ježiša pokúšať, aby odhalil, kým je alebo kým sa robí. Pán nehrá jej hru, nereaguje na jej zvedavé otázky, pokračuje vo svojom duchovnom výklade:

J 4:13-14: “Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.”

Pán dáva Ducha mŕtvym veciam a tento Duch ich oživuje. Človek je len kus hliny, kus mäsa a kostí, sám osebe je len hmota. Ale Boh do človeka vdýchol svojho Ducha a človek tak už nie len  telesnou bytosťou, ale aj duchovnou. Ateizmus je totálny blud, ktorý ignoruje duchovnosť človeka, ktorá je mimo zmysly.

Boh oživuje nielen človeka, ale celý svet svojim Duchom, jeho Duch v nás, presahuje akékoľvek fyzické potreby človeka. Boh je prameňom života, bez Božieho Ducha je všetko mŕtve.

Ž 104:29-30: “Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme.”

Preto nie samotná voda a jedlo je tým najvyšším darom od Boha, ale On sám, pretože v Ňom je život. Ján krásne začína svoje evanjelium v tomto duchu keď píše:

J 1:3-4: “Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí.”

A Pavol to vysvetlil úplne jednoducho a priamo takto:

Sk 17:28a: “Lebo Ním (Bohom) žijeme, hýbeme sa a trváme.”

Samaritánka má teda pred sebou Toho, kto jej dal život, kto pozná každý okamih jej života, čo sa ukáže onedlho že to tak je. Jedlo je predobrazom duchovného pokrmu, ktorým je sám Boh. Už to, že počuje samaritánka Bohočloveka Ježiša, je pokrmom pre jej dušu:

Pr 18:4: “Sťa vody hlboké sú slová z úst muža, zurčiaci potok, žriedlo múdrosti.”

Táto žena síce nechápe významu Ježišových slov, ale dobre – On jej chce dať vodu, ktorá jej navždy zahasí smäd – to by bolo niečo. Preto vo svojej úprimnej nevedomosti si žiada to, čo jej Pán ponúka:

J 4:15: “Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať.”

Táto jej veta je viacmenej zvedavosťou, čo jej tento neznámy žid môže vlastne dať. Možno má pri sebe nejakú zázračnú fľašku, v ktorej má nejaký nápoj. Ona hovorí k Ježišovi vo svetskej rovine, Pán naopak hovorí v duchovnej. V nasledujúcom verši príde zvrat. Pán Ježiš sa prenesie z duchovnej sféry odpovedí, do svetskej a preto pokladá samaritánke veľmi nepríjemnú požiadavku:

J 4:16: “Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem!”

Pán Ježiš vie o samaritánke všetko. Pozná jej celý život a preto táto žiadosť od Neho. Pokiaľ Ježiš hovoril v duchovnej rovine, samaritánka ničomu síce nerozumela, ale ten rozhovor bol pre ňu celkom príjemný. Keď Pán prešiel do svetskej sféry, táto žena teraz dobre rozumie, no je jej to vonkoncom nepríjemné.

Reč sa zvrtla pre ňu veľmi zlým smerom. Ona totiž má muža, s ktorým je právoplatne spojená, ale od neho odišla a žila s ďalšími štyrmi mužmi. Jej právoplatný muž žije a ona sa tak dostáva do hriechu cudzoložstva a to niekoľkonásobného. Teraz premýšľa, ako odpovedať. Čo zvolí na túto požiadavku? Klamstvo, alebo dvojzmysel?

J 4:17a: “I odpovedala žena: Nemám muža.”

Buď žena klamala vedome, alebo táto odpoveď je úmyselným dvojzmyslom. So svojim právoplatným mužom nežije, preto sa dá povedať, že muža nemá. Ak by bola priama, tak by povedala, že s mužom nežije, odišla od neho, žije s iným. Preto utrúsila túto vyhýbavú odpoveď a dostáva sa do obrany. Pán Ježiš jej nechce pripísať ďalší hriech klamstva a preto jej pritakáva:

J 4:17: “Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža.”

Ak by sme my vedeli všetko o tejto žene, hneď by sme ju usvedčili s klamstva. Vyhodili by sme jej na oči, že nielenže žije cudzoložne, ale ešte aj klame. Úplne by sme ju zlomili a ona by zostala ako zbitý pes. Ale ak sledujeme láskavé slovo Pána Ježiša – on ju usvedčuje z hriechov, ale spôsobom, aby si sama uvedomila svoje poblúdenia. Mohol by jej  vyčítať nespočet ďalších hriechov, ktoré v živote spáchala, ale nekoná tak. Klamstvo o tom, že nemá muža, Pán obracia v jej prospech, že hovorí pravdu. K tomu odhaľuje jej život a preto dodáva:

J 4:18: “Lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala.”

Pán Ježiš tu obhajuje manželstvo. Muž, s ktorým teraz žena žije, nie je jej mužom. Pokiaľ muž žije, ona je stále manželkou tohto muža, s ktorým bola spojená manželským zväzkom.  Pán tu veľmi jemne odsudzuje mimomanželské spolužitie. Dnes ľudia žijú svojvoľne, bez manželstva, len tak. Nazdávajú sa, že ide iba o akýsi zbytočný papier. Ale Pán tu hovorí, že mužom pre ženu (a opačne) nie je ten, s ktorým žije ale ten, s ktorým je vydatá.

Samaritánka z tohto odhalenia musí byť prekvapená. Zhŕňa si všetky veci o tomto neznámom židovi a vyratúva ich:

– Žid v samárii
– Dokonca učiteľ
– Židia sa nebavia so samaritánmi a on sa s ňou zhovára
– Dokonca jej ponúka akúsi živú vodu
– Odhaľuje jej dvojzmyselnú lož, ale ju za ňu nekarhá
– Najväčší šok má z toho, že On vie o jej živote a jej manželstve a cudzoložstve

Neuveriteľné stretnutie tejto ženy a tohto muža. Stretnutie s Bohom je vždy neuveriteľné. Keď si to všetko dáva dohromady, vyletí z nej iba jedna veta, veľmi strohá:

J 4:19: “Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.”

Prorok v Izraeli znamenal – ten ktorý vidí, alebo vidiaci. Keď odhalil Pán Ježiš srdce tejto ženy, nemá žiadnu odpoveď, žiadnu obranu, preľakne sa vo svojej duši, pretože tu má pred sebou niekoho, kto do nej hlboko vidí. Ktovie čo všetko o nej ten vidiaci človek ešte vie? Preto je pre ňu tento slovný duel nepríjemný a ona otáča smer rozhovoru úplne iným smerom…

Pokračovanie…