Modlitba pôst a nereptanie – ešte o pôste a mizernej viere dnešného sveta

Už Adam v raji dostal ako prvý príkaz – nejesť! Nejesť zakázané ovocie. Nešlo iba o fyzický zákaz, ale aj o duchovný. Ak Adam poruší tento jeden jediný zákaz, prehrá si raj.

Ústa človeka najviac potešujú osobu. Už malé deti sa dajú utešiť tým, že začnú piť materinské mlieko. V čase prvých mesiacov všetko dávajú do úst, ústa sú pre nich útechou, ak v nich niečo majú. Aj preto ľudia vynašli dudle, ktoré deti utišujú. Dospelí majú svoje kávy a svoje cigaretky, žuvačky, len nech v ústach niečo je.

Dokonca aj v spolužití ženy a mýža sa hovorí príslovie, že láska prechádza cez žalúdok. Ak je človek podráždený, veľa jedáva, mnohí požívajú skrze ústa alkohol, aby sa utešili.

Odopretie ústam, cez ktoré nielenže prijíma človek potravu a nasycuje žalúdok, ale aj potešuje zmysly, je čin trpezlivosti a sebaobetovania. Pôst nie je ničím ľahkým, ale ak pozeráme na svätcov dávnej cirkvi – ale aj dnes sa dajú takí nájsť aj keď v malom – pôst veľmi pomáha ich duchovnosti a raste kresťanského života.

Naproti tomu sú ľudia, ktorí sa nedokážu postiť, sú podráždení ak sa rozhodnú pre pôst – povedzme pre jedno jedlo denne – čo je dôkazom ich mizernej duchovnej cesty životom. Sú plní sveta, zaoberajú sa týmto životom, konajú to isté čo pohania okolo nich a preto je pôst pre nich niečo ťažkého.

Pôst má spomaliť tento svetský spôsob života, kde si má človek uvedomiť kým je, má viac vstupovať do svojej duše a zanechať za sebou matériu. Tiež má viac zamerať svoj pohľad na Boha.

Časté jedenie posilňuje hriechy, ktoré sú spojené s odopieraním si. Človek je taký ako malé dieťa a keď po niečom zatúži – hneď to musí mať. Preto z častého jedenia a dopriavaniu svojmu telu, vznikajú mnohé hriechy – v prvom rade milovanie sveta, z čoho vychádza falošná zbožnosť. Po materiálnej stránke sa človek stáva lenivým a nie je sa čo diviť, pretože prejedaním, alebo častým jedením, telo viac pracuje v oblasti žalúdka, ktorý spotrebováva krv a človek sa stáva malátnym a unaveným. Potom rád vyspáva a leňoší.

Mnohí kresťania sa snažia tento hriech kompenzovať väčšou zbožnosťou, viac sa modlia, čítajú sväté písmo, kresťanské knihy – ale Boh nepotrebuje naše obety, ale skrúšené poddajné pokorné srdce, ktoré sa cvičí aj skrze pôst. Pán Ježiš nám pôst odporúčal, pretože veľmi dobre vedel, akú moc pôst má, že dokonca posilňuje naše modlitby, ktoré majú väčšiu hodnotu pred Bohom.

Pavol hovorí o boji Ducha proti telu. Výsledkom má byť víťazstvo Ducha nad telom – nepôjde to nepretržite, pretože sme padnutí ľudia, ale časté víťazstvá nás zoceľujú, ako bojovníka Kristovho v aréne tohto sveta. Ranná cirkev hovorievala, že skrze pôst ľahko spoznáme, kto je Pánom domu – pánom nášho tela. Či sú to žiadosti, netrpezlivosť, túžby, lomcovanie telom, alebo Duch Boží, ktorý prináša pokoj do domu tela. Pôst je teda nielen tréningom v ťažkej aréne, ale aj ukazovateľom našej viery a zbožnosti.

Majú sa postiť aj deti? Dnešná doba deti od pôstu ospravedlňuje, pritom aj pre ne je pôst cvičením ich vôle a trpezlivosti. Rodičia dnes plačú nad svojimi deťmi, ktoré sú neposlušné, ľahkovážne, drzé, svojvoľnícke. Rodičia nielenže deťom pôst neurčujú, v materiálnom svete im neodopierajú takmer vôbec nič. Nie je divu, že dieťa sa hádže o zem, keď mu raz za čas niečo rodič odoprie. Takáto výchova prinesie veľmi veľa sĺz rodičom v období neskoršom, kedy Boh a život, týmto rozmaznaným ľuďom bude dávať prekážky spojené s ťažkosťami a oni ich nebudú vedieť zvládať.

Celá výchova dnešného sveta je o neodopieraní svojim deťom ničoho. Všetko, čo si dieťa zažiada, dostane. Tento spôsob výchovy vytvoril posledné generácie, ktoré chcú neustále nové a nové výrobky, autá, elektroniku a preto sa dostávajú do pôžičkovej pasce, kde začnú žiť na dlh. Upokoja svoje zmysly rýchlou kúpou, skrze pôžičku, nepočítajú s dopadmi.

Rovnako tak je to aj s manželstvom a sexom – mať všetko hneď, iba skúšať rôzne spolužitia, žiť na voľno, ak to nejde, tak rozvod. Všetko to pramení s pôžitkárstva, kde si človek nedokáže odoprieť svoje chúťky.

Pamätajme však nato, že pôst je iba prostriedkom, k získaniu nielen kontroly nad svojou dušou, ale aj milostí, ktoré Boh udeľuje tým, ktorí sa v tomto svete namáhajú. Mnohé dary Boh dáva tým, ktorí sa uskromňujú pôstom, ale aj inak a preto zakúšajú silu duchovných pokladov, ktoré im Boh zosiela – vďačné modlitby, väčšie milovanie Boha a blížneho, jasná myseľ, priateľský postoj voči ľuďom, čisté – nie hriešne pocity radosti a lásky, rozumné nakladanie s časom. Taký človek spoznáva nezmyselnosť mnohých vecí, ktoré ho obklopujú a preto sa ich postupne zbavuje a očisťuje tým svoje srdce.

Naproti tomu človek, ktorý si nedokáže odopierať, sa rád obklopuje vecami a má nutkanie neustále kupovať nové a nové veci, aby mal plný dom nepotrebností.

Ak človek víťazí skrze pôst nad svojim telom skrze Ducha, vycvičí sa v ďalších dobrých cnostiach – ľahké odvracanie hnevu, zdržanie sa jazyka, zdržanie sa ohovárania, sexuálna čistota, a mnohé ďalšie.

Ranná cirkev sa postila v stredy a piatky, ako čítame v dokumente Didaché, mnohé cirkvi tento zvyk zachovávajú podnes. Významom týchto pôstov bolo to, že v stredu Judáš zradil Pána a v piatok bol ukrižovaný. Preto sa ranná cirkev zameriavala na rozjímanie v tieto dni o Kristovom vykupiteľskom diele na kríži, rozjímala o ťažkých dňoch Ježiša na tejto zemi. Zintenzívnili sa modlitby, pomoc chorým, väzneným, čítalo sa viac Božie slovo ak bolo v dosahu, kresťania prejavovali viac lásky medzi sebou.

Mnohí dnešní kresťania chcú preskočiť beh cirkvi a vrátiť sa do prvých storočí, na začiatok, pritom nevedia, že cirkev vtedy žila veľmi tvrdým a prísnym životom, čo sa týkalo telesnosti. Uverili vierou v Krista, krst im bol blaženým úkonom ktorým sa potešovali že patria Pánovi, ale nezostali tu trčať – v neustálom pripomínaní si právd ako je tomu dnes – lež vzali kríž a kráčali za Kristom, ako je napísané v evanjeliách. A pôst bol samozrejmosťou v tomto ich odhodlaní a boji.

Dnešná doba kresťanstva sa dostala do oblasti mudrovania a filozofovania, nad pravdami viery, kde sa mnohé cirkvi, zbory a sekty snažia učiť zložitejšie a komplikovanejšie učenie, aby boli zaujímaví a dôležití, ale ich kresťanský a duchovný život nie je vôbec nasledovania-hodný ani pre pohanov.

Ranná cirkev nebrala vieru ako súhrn poznatkov o Bohu, akési racionálne stotožnenie sa s určitým názorom – ranná cirkev brala vieru ako reálny život s Kristom a v Kristovi, podľa rád evanjelia. Preto mnohí tí, ktorí snívajú o ranno-kresťanskom živote, by ušli z tohto prostredia, pretože by nezniesli tvrdosť tej doby. Ranná cirkev žila s Kristom, skrze Ducha Svätého bola riadená, nebola vôbec prepojená so svetom, odopierala si nielen jedlo, ale všetky vymoženosti a lákadlá sveta.

Jeden pokorný kresťan, ktorý žil pre Krista celým životom napísal o tejto dobe toto:

Naša doba neustále hovorí o teológii, o dogmách, doktrínach, miesto toho, aby kresťania žili ako Kristovi Bojovníci, v plnej zboji bránili vieru a odvracali sa celou svojou silou od sveta. Nastal v tejto dobe rozpor – medzi teóriou a praxou. Cirkev dnes žije v teoretickej rovine, mnohí kresťania sa nazdávajú, že ak sa zhodujú s nejakými dogmami a doktrínami, že tak budú spasení, pritom ich život absolútne nenasvedčuje tomu čo hlásajú a vyznávajú. Sú svetskí, smrdia skutkami tohto sveta, nebojujú Duchom voči telu, sú zlostní, nenávistní, pyšní, rúhaví voči iným ľuďom a preto všetko toto ich poznanie, čo im len darmo priťaží na poslednom súde, lebo nežili to, čo hlásali. Tak napomínal pán farizejov a učil svojich učeníkov, že nech počúvajú čo učia, ale nech nekonajú ako oni.

Preto si musíme prestať neustále plniť hlavu základmi kresťanskými a ich odtieňmi, naproti tomu máme vziať palicu a vydať sa v Kristových šľapajách tak, ako nás učí evanjelium a napomínajú apoštoli vo svojich svätých listoch. A práve modlitba a pôst patrí k prvým krôčikom kresťana, ktorý ho upevní v nasledovaní úzkej cesty, kde sa tlak na neho bude časom zosilňovať a bude potrebné vyhrávať ďalšie ťažké boje.

Amen…

Pokračovanie…