Zachovať si prvotnú horlivosť, pokora a oddelenie sa od sveta. (Krátke výklady)

Z napomenutia kresťana

Je potrebné všetkými silami do konca života ochraňovať prvotnú horlivosť, pretože mnohí ju stratili a nezískali ju späť.

Kvôli tomu treba neustále pamätať na smrť, lebo keď je duša hoci len trochu pripravená na smrť, nebojí sa jej, ale prichádza k pokore a pokániu, zabúda na všetko svetské, chráni si myseľ nerozptýlenú a vrúcne sa modlí.

Ten, kto pamätá na smrť, nedá sa zlákať svetom, ľúbi blížnych a najmä nepriateľov, býva poslušný, zdržanlivý; vďaka tomu sa ochraňuje v duši pokoj a prichádza milosť Svätého Ducha. A keď vo Svätom Duchu poznáš Boha, vtedy tvoju dušu Pán poteší, obľúbiš si Ho, vždy budeš pamätať na dobrotu Svätého Ducha a toto je skutočne nebeský pokrm.

Jeden kresťan mi rozprával, že stretol raz sedem ľudí, ktorí okúsili milosť Svätého Ducha, ale niektorí z nich nevedeli, aká je cesta Pána, nevedeli, ako Pán vychováva dušu, a preto neskôr zoslabli. O tom sa hovorí v Písme, ale je potrebné mnoho prežiť, aby sme všetko toto poznali zo skúsenosti.

Na začiatku, keď človek prichádza pracovať pre Pána, Pán svojou milosťou dáva duši silu horliť za dobrom a všetko mu ide ľahko aj dobre; a keď duša toto v sebe uvidí, z neskúsenosti si myslí: „celý život budem takto horliť.”

A takto sa začne povyšuje nad tých, ktorí žijú nedbanlivo, začína ich odsudzovať; tak stráca tú milosť, ktorá mu pomáhala plniť Božie prikázania.

Ten sa neklania ako by sa mal, ten sa modlí iba naoko, tamtá nemá na hlave šatku pri modlitbe, onen sem prišiel vo svetskom oblečení, ďalší sa nemodlí toľko modlitieb ako ja,tamten sa viac venuje sledovaniu TV ako duchovnosti.

Tiež v mnohých cirkvách a zboroch nastáva toto – my sme ten najlepší zbor, máme najlepšie učenie, ostatní kresťania vlastne ani kresťanmi nie sú – a tak sa stane, že ten človek namiesto pokoja a prinášania svetla lásky a dobra svetu – prináša tvrdosť srdca, nadutosť, hnevlivosť, podráždenosť.

Duša nechápe, ako sa to deje; všetko šlo tak dobre a teraz ide všetko ťažko a modliť sa jej nechce.

Pán aj takto milostivo vychováva dušu. Stačí, že sa duša iba povýši nad bratom a v tej chvíli prichádza zlá myšlienka, ktorá sa Bohu nepáči. Keď sa duša pokorí, milosť zostane, ale ak nie, nasleduje od Boha malé pokušenie, aby sa duša pokorila.

Keď sa opäť nepokorí, začína sa bludný boj. Keď sa znovu nepokorí, padne do nejakého hriechu. A keď sa ani vtedy nepokorí, príde veľké pokušenie a veľký hriech. A tak sa to bude stupňovať do tých čias, kým sa duša nepokorí; až vtedy pokušenie odchádza a keď sa veľmi pokorí, príde potešenie i pokoj a všetko zlé sa stratí.

Takže celá vojna prebieha kvôli pokore. Nepriatelia padli kvôli pýche a nás lákajú do záhuby tým istým spôsobom. Nepriatelia nás chvália a keď duša prijme pochvalu, milosť sa od nej vzďaľuje dovtedy, kým nečiní pokánie.

Takto sa duša celý život učí Kristovej pokore, ale kým nemá pokoru, vždy ju budú trápiť zlé myšlienky. Ale pokorná duša nachádza pokoj a odpočinutie, o ktorom hovorí Pán (Jn 14,27).

Pôst, zdržanlivosť, bdenie, mlčanlivosť a iné skutky pomáhajú, ale hlavná sila je v pokore.

Pokore sa nenaučíš odrazu. Preto Pán hovorí: „učte sa odo mňa pokore a krotkosti.” Aby sme sa jej naučili, je potrebný čas. Niekto zostarol, ale pokore sa aj tak nenaučil a nemôže pochopiť, prečo mu nie je dobre, nemá pokoj a jeho duša je skľúčená.

Dodatok

Pokora začína tam, keď upriamime svoj pohľad na Pána a prestaneme sa zaoberať svetom. Keď úplne odhodíme sledovanie sveta, politiky, bojov, názorov, hašterení, keď spočinieme v Bohu. Modlitba, pôst, rozjímanie o smrti, čítanie Písma, životopisov kresťanov, fyzická námaha, oplakávanie svojich hriechov – to všetko prispieva k návratu Božej milosti do ľudskej duše.

Svet je plný nástrah, zvodov, zlých myšlienok a kto sa týmto sýti, svoju dušu stráca a prepadá sa hlboko do svetskej priepasti. Pán nám nie nadarmo hovoril, že milovanie sveta robí človeka nepriateľom Boha.

Celá Európska cirkev, bez rozdelenia na protestantov a katolíkov, stratila milosť Boha, pretože upadla do svetáctva. Diablova stratégia bola v prvých krokoch taká, že kresťan má vstúpiť do oblastí pohanstva, zžiť sa s pohanstvom a potom pohanov vytiahnuť na svetlo Božie, ak pochopíme ich myslenie a túžby. Tento model priviedol behom posledných 500 rokov cirkev na dno. Dnes ľudia hľadajú vieru, sú lační po Bohu, ale nikde ju nenachádzajú, ako to desne predpovedalo Písmo.

Starý model fungoval tak, že kresťan bol ten hore, nad močiarom a vyťahoval palicou pravdy zblúdilých hriešnikov zo zajatia bahna. Dnešný model učí tak, aby človek vošiel do močiara a tak vyťahoval hriešnika, pritom je viac než isté, že obaja zahynú v ťažkých bahenných vodách.

Cirkev nevolá po odvrhnutí sveta, ale učí ľudí, aby sa zo svetom zžili. Slovo – svätý – znamená oddelený od sveta, oddelený pre Krista. Toto slovo je dnes pohanené a svätí ľudia vymizli z tváre Európy. Pavol nás učí, že všetko máme konať pre Pána, a zachádza až k tak jednoduchej veci, že aj jedením a pitím má oslavovať Pána.

1Kor 10:31: “Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!”

Naše záľuby, koníčky, návyky – chodenie na internet má oslavovať Pána, ak tomu tak nie je, je lepšie sa toho zbaviť. Pán hovorí o oku, že ak toto oko používame na hriech a Písmo hovorí – že čo nie je z viery je hriech – R 14:23: “A všetko, čo nie je z viery, je hriech.” – je lepšie si ho vylúpiť, alebo vyhodiť internet do smetí. Rovnako tak TV, elektroniku a všetko, čím nie je oslávený Pán.

Dnešná cirkev ale toto prestala hlásať a naopak učí, ako si užívať a žiť so svetom, údajne v dobrej miere je všetko v poriadku. Pán ale hovorí, že každý kto miluje svet, je nepriateľom Boha.

L 16:13: “Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.”

Liberálna časť kresťanstva sa hneď ohradí – ale kresťania majú v pokore poslúchať Pána a prestať si všímať pyšné a mudrlantské hlasy a je jedno či ide o hlas laika alebo duchovného. Upriamiť svoj pohľad na Pána a vypnúť zástrčku s názvom – svet.

Dnes je žiaľ kresťanská Európa, v ťažkej závislosti na svete, že sa môže končiť milosť mieru a Boh nás bude vychovávať tak, že nám všetko vezme a to cez katastrofy a vojny. Keď už sami sebe nedokážeme pomôcť a zbaviť sa nepotrebností, Boh prináša radikálne opatrenia.

Oddelenie od sveta znamená, oddelenie sa aj o jeho názorov, vier a povier. Pavol hovorí, aby sa kresťania doslovne oddelili od tých, ktorí nechcú žiť ako kresťania.

2Kor 6:17-18: “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.”

Tieto verše sa už v cirkách vôbec nespomínajú. Je rozdiel postarať sa o blížneho, pretože blížny je každý človek a preto povinnosťou kresťana je mu pomôcť – iné je prijať jeho svetonázor, vieru, obdiv sveta. Tu sa máme radikálne ohradiť múrom a prestať sa radšej s ním týkať.

Žiť s tým najpotrebnejším v tomto živote, v skromnosti a pokore, tešiť sa z chudoby – kde sa stratili tieto ideály ktoré dlhé roky v cirkvách rezonovali? František z Assisi na dlhé stáročia ovplyvnil myslenie kresťanov práve pokorou, tichosťou a milovaním chudoby.

Ale vari je toto niečo nového, čo by nevedelo Písmo, čo si vymysleli akýsi svätci? Veď Apoštol Pavol hovorí, že všetky veci tohto sveta sú len smeti – odpadky. Aby človek získal Krista, má tieto veci odhodiť ako nepotrebnosti.

Fp 3:8: “A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal.”

Je to radikálne? Toľko isto, ako hovorí Pán bohatému mládencovi:

L 18:22: “Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma.”

Všetkého zanechaj, všetkého sa vzdaj, vyhoď všetko, čo ťa oberá o čas – tvoje záľuby, koníčky, záujmy a začni nasledovať Krista. Aké nechutné napomínanie pre dnešnú dobu, aké predpotopné zmýšľanie – žiaľ – bez odpratania sveta zo svojho života a nasledovania Pána, nám zostane len smutné konštatovanie – L 18:24: “Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky.”

Prečo asi tak Pán hovorí o nebezpečnej tretej pôde, z podobenstva o štyroch pôdach? V tejto pôde je väčšina kresťanov, ktorí síce vyznávajú Pána, ale starosti tohto sveta dusia ich vieru a zostávajú bez úžitku.

Mk 4:18-19: “A iné, do tŕnia zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku.”

Už vieme prečo Pán povie mnohým kresťanom, že ich nepozná?

Mt 7:21: “Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.”

Ale kresťania sa budú ohradzovať tak, ako sa ohradzujú dnes – ale veď sme spasení z viery, veď to tvoje slovo zaručuje, veď sme chodili do kostola a modlili sme sa každý deň. Čo z takej viery ktorá je prázdna, bez milosti Boha? Mnohí budú prorokovať v Mene Pána, robiť divy, uzdravovať – ale bude toto stačiť?

Mt 7:22: “Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?”

Nie! Nebude! Dali sa zlákať divmi rovnako, ako Barjezus, ktorý chcel od Petra vieru v Krista len preto, aby sa mohol chváliť zázrakmi, aby ukazoval sám na seba.

Pán takým povie:

Mt 7:23: “A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!”

Ak si to všetko zrátame, mali by sme sa desiť toho, že ako kresťania nie sme oddelení od sveta pre Krista, že nehľadíme neustále na Pána, nerozjímame o Jeho svätom slove a zákone dňom i nocou. Môžeme dostať milosť? Môžeme mať správnu horlivosť?

Každý kto skúsil oddelenie spôsobom, že si vzal len pár dní voľna, ubytoval sa niekam do samoty a mal pri sebe len životné minimum – bibliu, modlitby, duchovnú knihu – že získal veľmi veľa požehnaní od Pána cítil Jeho blízkosť. Augustín si bral mesiac-dva voľno v každom roku a uťahoval sa do samoty, kde načerpal novú silu od Boha.

Ak je človek vo svete, žije svetom, počúva správy, sleduje TV, modernú hudbu, stará sa o rôzne trenice medzi ľuďmi, chodí na fóra, četuje, mailuje – môže vôbec počuť jemný hlas Boha? Diví sa – bol tom tak horlivý pre Pána vo svojich začiatkoch, čo sa to deje so mnou?

Skúsme si zrátať všetky výstrahy z Písma o oddelení sa od sveta a začnime sa desiť.  Ak sa pozrieme na tieto výstražné verše, buď skončíme ako učeníci, alebo ako bohatý mládenec, ktorý sa nedokázal vzdať svojho života ktorý miloval a žiť pre Krista ako tí, ktorí opustili všetko – opustili svet.

Modlime sa za túto vec, pretože kresťanstvo dnes trčí vo svete a to je a bude jeho koniec. Berne vážne napomínanie Boha:

Mt 16:25: “Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.”

Amen…