Neobracaj sa za svetom duša moja – Rozhovory s Dušou

Ó duša moja márnivá, ktorá hľadáš oporu v tomto temnom svete, počúvaj ma, budem k tebe hovoriť. Ako si si veľmi zamilovala svet a hľadáš v ňom potešenie, poď do slova Božieho a pozri na hrdinov, ktorí svet zanechali, aby našli vznešenejší domov – vlasť Boha.

Ty si sa zahniezdila duša v Cháráne, je ti tam dobre, máš tam svoje istoty, ale pozri na vznešeného Abraháma, ako Chárán raz a navždy opustil a ani len jedinou myšlienkou sa tam už nevrátil. Nespomínal viac toto miesto, nešiel tam pozrieť, ako sa majú príbuzní, ako si nažívajú a pospomínať na staré dobré časy. Abrahám raz a navždy opustil Chárám a urobil tak hrubú čiaru za tamtým životom. Išiel hľadať zasľúbenú zem, ani nevedel kam, nechal sa viesť Hospodinom. Ber si príklad z tohto muža duša nešťastná, ktorá sa bojíš vydať na Božiu milosť, Chárán ťa drží a hovoríš si – tu mám svoje istoty, prácu, rodinu, pohodlie. Poď, ukážem ti iného človeka ako Abrahám.

Pozri na toho, kto ako novonarodeniatko leží v košíku na rieke a je unášaný nevedno kam – Mojžiša. Tak ako archa zmluvy zachránila Noeho a jeho rodinu, košík je archou pre budúceho bojovníka viery, akého svet len málokedy uzrie.

Duša zlatá, všimni si tohto muža pozorne, ako dospelý uniká z Egypta potom, čo zabil strážcu a už nikdy viac sa nemieni vrátiť do zeme, ktorá ho nenávidí a chce jeho hlavu. Urob tak rovnako duša moja, zabi všetky svoje náväznosti na tento svet, túžby, zmyselnosti a podľa vzoru Mojžiša, ich zasyp pieskom, ako on zasypal zabitého strážcu. Nech ti nie sú lákadlá na očiach, nech piesok zakrýva ich tvary a podobizeň. Mojžiš nemal v pláne nikdy vstúpiť na pôdu prepychu a blahobytu, na pôdu Egyptskú – len sám Boh by ho mohol vrátiť do tohto temného miesta – čo sa aj stalo. Ale to bolo len preto, aby vyviedol celý národ.

Pozri duša, ako Mojžiš odchádza z Egypta, aké rany Egypt dostal od Boha. Aj ty uštedruj Egyptské rany svojim záľubám, chúťkam, viazanostiam, až diabol bude zúriť a prenasledovať ťa až na kraj mora, kde budeš na prvý pohľad v pasci, nebudeš mať kam utiecť. Ale ty máš palicu viery, ktorou udri po mori a prejdeš na druhý breh suchou nohou. Zmyselnosti, túžby, náruživosť, lákadlá tohto sveta pôjdu za tebou, budú sa ťa chcieť zmocniť, veď sám diabol ich na teba posiela, ako poslal Faraón egyptské vojsko na Izrael, ale Boh ich utopí v tom istom mori, ktorou si ty prešla. Toto je tvoj krst drahá duša, krst v ktorom máš opustiť tento márnivý svet a dať všetko do rúk živého Boha.

Nemaj túto Mojžišovu palicu len na okrasu – je to palica viery, palica tak mocná v činoch. Ak ju budeš iba ukazovať – aha – mám palicu, mám vieru – nič ti to neosoží, pokiaľ sa ňou nebudeš opierať celou svojou silou.

Pozri na Jozefa, toho malého bojovníka viery, ako uteká pred ženou svojho pána Putifara, ktorá ho chce zviesť k smrti. Uteká tak, že zanecháva všetko, aj plachtu, ktorou je zahalené jeho telo a zostáva nahý. Mysli na to duša biedna, že je lepšie byť nahým, ako si užívať so smrťou rozkoš. Ak hriech striehne pri tvojich dverách, odhoď všetko a utekaj, odhoď aj to posledné čo máš – svoj šat.

Ako ťažko sa ti toto počúva duša drahá, pretože ty hľadíš opačným smerom – ako si dopriať tohto sveta, ktorý sa mína každým dňom. Spomínaš a túžiš po zábavkách a je ti ľúto vecí, ktoré máš opustiť. Si ako bláznivá Lótova žena, ktorá sa obzrela za svojim milovaným mestom, preto jej príbytkom sa naveky stal stĺp, vyplakaných slaných sĺz.

Ty duša takto isto nepozeraj za týmto svetom, ale utekaj hore do hôr, neobzri sa, pokiaľ neprídeš do mesta vyslobodenia, mesta Cóar. Bolo to mesto tak malé, tak ničotné a predsa bolo útočiskom spravodlivého Lóta, ktorý tam našiel odpočinok. Duša nevedomá, pozri aký vysoký dym vychádza zo Sodomy a Gomory potom, ako ich Boh potrestal za ich bezbožnosť a pôžitkárstvo. Temný čierny dym duší, ktoré hľadeli na tento svet, vystupujú k súdu Božiemu – nie pre svoje očistenie, lež pre svoje zavrhnutie. Pozri na tie úbohé duše, ktoré sa starali len samé o seba – ženili sa, kupovali, predávali – prišiel súd Boží – nie biely dym svätcov vystupuje do nebies, lež čierny dym temnoty duší, ktoré si nesú ťažké hriechy na svoje odsúdenie.

Po tomto moja duša túžiš? Chvíľu si užívať a potom stúpať ako čierny oblak zapredaný diablovi, v temnom rúchu zmyselností, neprávostí a popieraní Boha? Chceš dopadnúť ako Samson, ktorý nosil milosť Boha na svojej hlave, kde vo vlasoch bola jeho sila, ale on za niekoľko nocí rozkoše s neviestkou Dalilou, sa nechal ostrihať – čím sa zbavil milosti Božej – a skončil s vypichnutými očami?! Ako slepá budeš duša, keď sa zbavíš milosti, ktorú ti Boh dáva.

Hovoríš – som pokrstená, vyšla som z rodiny kresťanskej, verím, som spasená z viery – ale beda, ak budeš ako Ézav, ktorý sa narodil patriarchovi, mal všetky zasľúbenia, mal obriezku – predobraz krstu – bol dieťaťom zmluvy Boha, nad to všetko mal prvorodenstvo. Mal byť pokračovateľom viery patriarchov, ale čo urobil tento nešťastník? Vzdal sa svojho prvorodenstva, za cenu šošovicovej polievky. Tak málo si ctil Boha, že mu jedlo bolo prednejšie, ako všetky zmluvy Božie.

Duša drahá, šošovica nadúva žalúdok a nadúva sa  takto aj spupný telesný človek, opíja sa sám sebou a vyhlasuje sa za boha. Ty neseď v kruhu týchto nafúkancov, ktorí popierajú Boha, opovrhujú Jeho darmi, uteč ako utiekol Jákob pred svojim bratom Ézavom, keď mu požehnal staručký Izák a po práve – pretože Ézav sa prvorodenstva vzdal a Boh hľadel na túto skutočnosť.

Pozri duša na Éhúda, aký meč si pripravil na Moabského kráľa Eglóna. Obojstranný! Vrchná aj spodná časť meča bola nabrúsená ako britva a prečo to? Lebo zabil tohto kráľa týmto mečom a potom ušiel pomedzi odporné modly k svojmu ľudu.

Tak aj ty duša slabá, ostri si každým dňom meč, ktorý bude mať ostrie na oboch stranách, aby si sekala nepriateľské vášne, ktoré sa budú chcieť votrieť do tvojej blízkosti. Eglón panoval nad Éhúdom, ale iba potiaľ, pokiaľ mu meč neprerazil brucho. Takto isto zabi i ty svoje žiadosti ktoré nad tebou panujú a hľaď, ako Éhúd uteká okolo modiel tohto sveta. Tieto modly nech sú ti výstrahou, veď kvôli nim v pekle trpí tak veľké množstvo duší. Iba svojmu Bohu sa klaňaj a nie modlám tohto sveta, ktoré ťa oberajú o drahocenný čas, čo máš na tejto zemi vymeraný.

Nevieš dňa ani hodiny, kedy opustíš tento svet a aký počet vydáš pred Všemohúcim? Veď vieru, ktorú si duša dostala ako dar od Boha máš potvrdiť pečaťou poslušnosti a oddelenia sa od sveta. Ale ako môžeš dúfať v nebeskú vlasť, keď si vierou opovrhla a od sveta nie si oddelená? Vari svedomie, ktoré Boh do tvojho vnútra vložil ťa neobviňuje, že tvoja viera je prázdna a mŕtva?

Hľadáš záľuby a pôžitky, hľadáš hračky ktorými by si sa zabavila pritom nevieš, že Boh ti nedáva žiadne milosti pre modlárstvo v ktorom žiješ. Prebuď a preľakni sa duša spanilá, lebo deň súdu je blízko, bližšie ako si myslíš. Keď dnes opustíš svoje telo, kam pôjdeš? Beda ak si spokojná so svojim pohodlným životom a bláhovo sa nazdávaš, že si konala veľa dobra, vyznávala si Pána. Ak si vyznávala Pána, ale si nebola oddelená – svätá – pre Boha, tvoje vyznávanie sa stalo popieraním Boha.

Prebuď sa duša, trasiem tebou lebo vidím tvoju malátnosť a slabosť. Si opitá rozkošami tohto sveta, tvoja čaša je plná smilstva zvráteností, zlosti, jedu, pôžitkárstva, lakomstva, sebectva a pýchy. Diabol ti mieša tento nápoj a hovorí ti sladkým hlasom – pi drahá, je to náboj lahodný.

Vylej ho a hneď! Možno zajtra už nebudeš mať možnosť, ak si smrť pre teba príde a ty v tom okamžiku stratíš všetky Božie milosti napriek námahám, ktoré si za svoj život pre Hospodina konala. Budeš ako Izmael, ktorý žil v Božej rodine, ale bol napokon vyhnaný od svätých – Abraháma a Sáry, budeš blúdiť púšťou a neobdržíš večné dedičstvo. Ži len pre Boha! Pamätaj na Pána nášho dobrého:

Mk 8:35: “Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.”

Amen…