Hrozivé mlčanie Boha (Napomínanie duše)

Boh dnes mlčí. Mlčí nad svetom, Európou aj Slovenskom. Žiaden prorok od Boha poslaný neprichádza, Boh nič nehovorí k svetu. Aj keď falošných prorokov je ako húb po daždi, ľahko ich rozoznáš – nemajú svätosť. Je ticho, tak mŕtve ticho, čierna zloba sa ako hmla dvíha a zahaľuje aj posledné zvyšky svetlých miest. Ó duša moja, aj ty sa tváriš, akoby Boh nepočul, akoby nebol a preto si odvážnejšia k hriechu.

Božie ticho je ako miestnosť, čakáreň, posledné miesto pred súdom. V tejto miestnosti čakania sa otvoria dvere a budeš musieť vstúpiť do súdnej siene, aby si si duša nešťastná vypočula žaloby toho zlého na tvoj hriešny život. Len pevná viera ťa zachráni od potupy a večnej smrti. Viera naplnená dobrom a láskou, nesením Kristovho svetla svetu a Jeho kríža.

Pozri sa do raja, hneď na počiatok ľudských dejín. V rajskej záhrade prebieha prvý okultizmus, kde sa diabol mení na hada a zalieča sa Eve. Keby sa diabol zjavil vo svojej skutočnej podobe, bol by odporný prvým rodičom a utiekli by od neho. Ale on sa mení na zviera. Vybral si i tak odporné zviera, veď neprichádza v prítulnom psíkovi, alebo pradiacej mačke. Dal by sa očakávať tiež ako zákerný škorpión, ktorý chce zhypnotizovať svoju obeť, aby sa tá do neho zahľadela, objala ho a potom dostane ranu chvostom od zadu.

Boh sa pozerá a mlčí. Vidí pokušiteľa a počúva pozorne jeho slová. Sleduje bolestivú drámu, kde Eva a po nej Adam porušujú jediný Jeho príkaz – jedia zakázané ovocie. To Božie ticho bolo predzvesťou súdu. Adam a Eva zhrešia, robia si z figových listov zástery a skrývajú sa v kríkoch. Až potom prichádza Boh a Jeho svätý súd. Adam je vyhnaný z raja a začína sa peklo na zemi. Človek, ktorý žil v milosti Božej, v láske a dobrote, v krásnom raji, prichádza do krajiny tŕnistej, ktorú musí ťažko obrábať. Tu sa pozri duša moja, čo spôsobil jeden jediný hriech a aký dopad to malo na celé ľudstvo. Dal Boh varovanie prvým ľuďom, aby neupadli do tejto pasce? Veru dal. Mysli duša moja na to, že Boh vždy predom varuje pred hriechom a preto nemávni nad tým rukou a nehovor si – čože je to – nejaký ten malý prehrešok?!

Pozri do dejín, nie tak ďalekých, keď Adam a Eva majú dvoch synov – Kaina a Ábela. Boh mlčí, keď Kain vzťahuje vražednou rukou na svojho brata a mŕtvolu zakopáva v zemi. To mlčanie bolo čakárňou pred súdom, keď je krátko nato Kain vyhnaný a žije vo svete ako tulák. Nevaroval ho Boh pred tým, že má zamračenú tvár, že nech koná dobro? Veru varoval. Duša drahá, pamätaj na Božie varovania a nehovor si – Boh nepočuje, Boh nevidí, lebo Písmo svedčí, že Ten, kto stvoril ucho by nepočul? A Ten kto stvoril oko by nevidel?

Pozri na potopu sveta. Boh mlčal veľmi dlhý čas, pokiaľ sa neotvorili okná nebeskej klenby a voda nezačala padať z neba, rovnako tak spodná voda sa začala dvíhať a razom bola zatopená celá zem. Boh bol predtým ticho, dlhé a dlhé roky a predsa, dal ľuďom možnosť záchrany v Arche, v ktorej sa zachránila iba jedna rodina. Boží varovný has je tichý, je tak málo počuteľný. Jeden človek – Noe – stavia veľkú loď na súši, okolo neho státisíce ľudí žijú hriešnym odporným životom a buď sa z Noeho vysmievajú,  ignorujú ho, alebo o ňom ani len nevedia a nezajíma ich nejaká záchrana. Vidíš duša biedna, že slabý Boží hlas je viac, ako milión ľudí v presile, ktorí ti budú odporovať.

Pozri na mesto Sodomské, ktorého hriechy siahali až po nebo, aká skaza ho razom postihla. Boh mlčal dlhý čas a prehliadal hriechy nielen Sodomy, ale aj Gomory. Písmo ťa ale duša moja varuje, že ak hriechy naplnia plnosť čaše Božieho hnevu, potom prichádza súd. Boh je trpezlivý a nesúdi hneď, aj keď by mohol. Ale či mala Sodoma varovanie pred hrozným Božím súdom? Veru mala. Spravodlivý Lót žil v tomto meste, vzýval Boha a držal sa dobra. Ale čo je jeden Lót proti státisicovému mestu? Len slabý hlas v púšti. Neopovrhuj duša slabá týmto nežným hlasom, ktorý ťa môže ochrániť spred pohromy.

Pozri sa na iné mesto – mesto pohanské, mesto Ninive, ktoré rovnako ako Sodoma, malo hriechy až po okraj neba, ale počúvlo jedného jediného človeka – Jonáša – a kajalo sa na jeho slovo od Boha. Takto duša múdra konaj aj ty. Ak počuješ slovo Boha, ktoré nájdeš v Písme svätom – neodporuj mu a nehovor si – toto je ťažké, pre mňa nemožné, musela by som sa vzdať toho a tamtoho, bola by som svetu na smiech. Vari všetky tie tiché hlasy, ktoré boli v menšine, neboli sužované a posmievané?

Hľaď sa na posledné Božie ticho, tak strašné a hrobové. Syna samotného Boha bičujú, poňižujú, pribíjajú na kríž a nechajú Ho v ťažkých mukách mrieť. Ak by si ty duša takto videla dokaličené svoje dieťa a mala by si moc ako Boh, rozprášila by si celý Jeruzalem na prach. Ale Boh mlčal a plakal. A plakal aj Boží Syn, keď v žalospeve hovorí – Otec, prečo si ma opustil? Otec mlčí, mlčí tak desivo. A židia sa posmievajú, že ak je Ježiš Božím Synom, Boh ho predsa zachráni. Ako málo poznajú Boha Otca. Keď sa pácha hriech, on nehovorí ani jedno slovo. Súd prichádza až potom. O necelých 40 rokov je zničený Jeruzalemský chrám a židia sú rozprášení do celého sveta.

Pozri duša moja na toho muža, ako trpí pre tvoje hriechy. Hriechy, ktoré si si zvykla páchať, lebo si sama pre seba hovoríš – Boh ma nevidí, Boh ma nepočuje. Ale Boh mlčí a napĺňa čašu svojho hnevu. Pohanskej duši sa táto čaša napĺňa každým dňom až do času, kedy nepretečie pohár a Boží súd takú dušu povolá do súdnej siene, kde onemie. Ty duša nekonaj takto bláznivo, ale vyznávaj sa že si hriešna, vyznávaj Bohu svoje hriechy a to neodkladne, hneď, ako zistíš, že sa hriech objavil v tvojom myslení, reči, či skutku. Boh je verný a vyleje pohár horkosti. No nestačí iba vyznávať – musíš sa hriechu aj zriecť a s pomocou Boha ho zašliapnuť do zeme.

Pozri na dnešný svet. Ľudia žijú, akoby Boha nebolo a Boh je naozaj ticho. Nitzchie napísal – Boh je mŕtvy a mal v istom význame pravdu. Boh je mŕtvy vo svojom tichu naproti svetu, ktorý neustále hreší, no je živý vo svojej nekonečnosti. To mŕtvolné ticho sa rozprestiera dnes nad všetkými národmi. Pácha sa hriech za hriechom, prichádzajú zákony na ľudstvo, ktoré stoja proti Bohu a jeho prikázaniam.

Beda duša ustráchaná, pretože toto ticho je tak hrobové, ako keď je ticho pred silnou víchricou či búrkou. Čiň preto pokánie, aby ťa nezastihla noc, ži len pre Boha a Jeho kráľovstvo, aby ťa nezastihlo nešťastie súdu, ktorý ťa uvrhne do večnej smrti zatratenia. Len pokiaľ žiješ, máš možnosť činiť pokánie zo svojich hriechov. Zbav sa čo najrýchlejšie pýchy a nehovor si pre seba – ktovie ako to je, veď ten povedal to, celý svet hlása mier a nebesia sa dávajú každému človeku, okrem výnimiek najhorších ľudí akí kedy žili.

Vidíš duša drahá, že keď veľa ľudí zastáva ten istý pohľad, ide o falošnú zvesť. Ty počúvni tichý hlas, ktorý nenápadne a skryte hovorí proti celému svetu. Ten hlas nájdeš v Písme Svätom a spoznáš ho ľahko – bude odporovať názorom a zákonom sveta okolo teba. Bude to hlas proti prúdu.

Volaj do tohto ticha v modlitbách a slzách, pretože aj tvoje hriechy prispeli k tomu, že Boh mlčí. Vyznaj sa z hriechov a naprav svoj život, prestaň sa obzerať okolo seba, ako kto žije. Pozri sa do Písma, pozri sa do histórie cirkvi, medzi mučeníkov a vyznávačov, tu hľadaj oporu a silu.

Pozri na nášho Spasiteľa, aké ťažké skúšky prekonal, aké ťažké boje pretrpel až po svoju smrť. Bol iba tichým hlasom, proti celému židovskému národu a predsa Jeho hlas je počuť až podnes. Zamiluj si tohto Vojvodcu, pozri na Jeho pokoru a krotkosť. Bol vteleným Bohom, mal moc zrolovať túto zem aj s jej oblohou, morom a pevninou, a predsa sa vydal sám do rúk hriešnikov, ktorí nenávideli Jeho, on ich miloval a chcel ich spasiť.

Vystri svoje ruky k tomuto záchrancovi a počúvaj Jeho hlas. Ten hlas k tebe začne hovoriť a v tichu, ktoré dopadlo na náš svet, uvidíš cestu von z temnoty. Bude to cesta úzka a nebezpečná, ale jediná správna. Spoznáš ju ľahko – budú v nej bosé odtlačky nôh Spasiteľa.

Daj sa zachrániť duša biedna, vezmi vážne posolstvo o spáse – záchrane ľudského rodu…

Amen…