Rozdelenie hriechov podľa východných mudrcov – OBŽERSTVO

Z obžerstva vzniká množstvo závažných hriechov. Ide o naplnenie svojich potrieb skrze nenásytné ústa (jazyk) a večne žobrajúce brucho. Okrem toho je do tohto hriechu zapojený zrak a vôňa. Obžerstvo a neustále napĺňanie tela má za následok, uspokojenie životných potrieb skrze brucho. Preto Pavol napísal, že ľudia poslednej doby, ktorí nebudú poznať čo je to hlad, si urobia boha z brucha.

Fp 3:19: “Ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.”

Správne Pavol definuje dopad obžerstva – človek je pripútaný k zemským veciam a len ťažko sa dokáže preniesť do duchovnej sféry.

Z obžerstva vznikajú ťažké hriechy a to zlosť a smilstvo. Ľudia ktorí často jedávajú, prepchávajú sa jedlom, sa stávajú necitlivými voči iným ľuďom a ich biede.

Menšie hriechy: obžerstvo učí človeka vyhovieť svojmu telu a svojim chúťkam. Človek ktorý sa nepostí, nedokáže odoprieť telu, ťažko si odoprie čokoľvek iného.

V duchovnej oblasti taký človek nerozjíma o smrti, táto myšlienka sa mu zdá morbídna a skôr ju zaháňa. Tiež sa nestará o svoju dušu, zvlášť jej nasýtenie duchovnými dobrotami, Božím slovom, hlbokou modlitbou, rozjímaním o kresťanských pravdách. Z toho vzniká v súvislosti z obžerstvom falošná zbožnosť – odrobiť si to svoje v kostole alebo na pobožnosti a stačilo. Taký človek sám seba rád odmeňuje – bol som v kostole, v zbore, teraz si ako odmenu za takúto námahu doprajem dobré jedlo. Toto patrí k falošnej zbožnosti, ktorá je kupovaná – urobím niečo pre Boha, ale chcem za to niečo aj ja.

Človek žijúci v obžerstve sa rád zabáva na vtipoch, má rád pohodlie – prenesené do dnešného sveta – rád pozerá TV, vyhľadáva zábavné relácie, zvlášť keď si z niekoho iného uťahujú. Má rád škodoradosť, v tom sa priam vyžíva. Tiež sa zvykne rúhať a prezentuje sa nemiestnymi, vulgárnymi vtipmi.

Z tohto hriechu ďalej človek rád vyspáva, leňoší. Akúkoľvek námahu si kompenzuje jedlom, ako odmenu. Vyspávanie na seba viaže hriech lenivosti. Keď takýto človek nie je v nálade, je drzý, rád papuľuje, je namyslený, chvastavý, neposlušný, tvrdohlavý, až vzdorovitý. Chce sa za každú cenu zapáčiť ľuďom, ak je introvert, tak skutkami, ak je extrovert, tak svojimi rečami a gestami. Jeho život je bezcieľny, zameraný na krátkodobé pôžitky, na tento krátky život a svet.

V krajnom prípade je necitlivý, s kamenným srdcom, priam krutý. Chýba mu Božia bázeň, nepremýšľa o večnosti, Kristovom strašnom súde, neznáša bdenie ktoré ho unavuje, pôst je pre neho smrťou. Neznáša karhanie ani žiadne napomenutia, tie v ňom vyvolávajú nevôľu a urážlivosť, ktorá sa môže stať až pomstychtivou, túži odplatiť ak ho niekto napomenul.

S týmto hriechom človek vedie nestriedmy život, má špatné návyky, duchovné veci mu robia problémy, rýchlo sa unaví, nevie si zadeliť čas.

Obrana proti tomuto hriechu je – pôst, pôst, pôst a skromnosť. Človek obžerstva rád zhromažďuje okolo seba veľa vecí, neuspokojí sa s málom. Plné brucho mu dáva pocit naplnenie a plná izba, šuflíky, police, zapratnými vecami, mu dáva rovnaký pocit – falošnej plnosti.

Po pôste sa taký človek musí učiť zdržanlivosti a tiež odvahe. Napriek týmto mnohým hriechom, človek ktorý sa obžiera trpí vnútorným strachom.

Tiež by mal často rozjímať o smrti, pominuteľnosti a krátkosti života. Rovnako tak má rozjímať o pekelnom ohni, ľutovať svoje hriechy, polepšiť si život (pokánie) a naučiť sa žiť s málom.