Smrť – Rozjímanie o smrti II. Zamyslenie Tomáša Kempenského

Veľmi krátky je tvoj život na zemi; nuž uvažuj, ako je to vlastne s tebou. Dnes človek je, a zajtra sa pominie. A keď zíde z očí, chytro zíde aj z mysle. Aké otupené a tvrdé je ľudské srdce, že len o prítomných veciach rozmýšľa a nestará sa radšej o budúce! Vo všetkom by si mal konať a myslieť tak, akoby si dnes mal umrieť. Keby si mal dobré svedomie, smrti by si sa veľmi nebál. Lepšie by bolo chrániť sa hriechu, než utekať pred smrťou.

Ak nie si dnes pripravený, ako budeš zajtra? Zajtrajšok je neistý deň; a vieš, či sa zajtrajška dožiješ? Čo nám osoží dlho žiť, keď sa tak málo polepšujeme? Dlhý život nie je vždy náprava, ba často len rozmnožuje hriechy. Kiež by sme čo len jeden deň boli dobre žili na svete! Mnohí počítajú, koľko rokov je už, čo sa dali na cestu obrátenia, ale ovocie ich polepšenia je často nepatrné. Ak je strašné umierať, hádam ešte nebezpečnejšie je dlho žiť.

Šťastný, kto má hodinu svojej smrti stále pred očami a kto sa denne pripravuje na smrť. Ak si už niekedy videl umierať človeka, pomysli si, že aj ty pôjdeš tou istou cestou. Ráno si pomysli, že nedožiješ večera. A večer sa neopováž sľubovať si ráno. Buď teda vždy pripravený a ži tak, aby ťa smrť nikdy nenašla nepripraveného. Mnohí umierajú náhle a nečakane. «Lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán» (Mt 24,42,44; Lk 12,40).

Keď nadíde posledná hodina, začneš celkom inak zmýšľať o celom svojom predošlom živote; a veľmi budeš ľutovať, že si bol taký nedbanlivý a ľahostajný. Aký šťastný a aký múdry je, kto sa teraz usiluje byť takým, akým by chcel byť v hodinu smrti! Ten sa môže tešiť nádejou na šťastnú hodinu smrti, kto dokonale pohŕda svetom, vrelo túži zdokonaľovať sa v cnostiach, kto si obľúbi usporiadanosť a bude sa usilovne kajať, ak bude ochotný poslúchať, zapierať sa a znášať akékoľvek protivenstvá z lásky ku Kristovi.

Kým si zdravý, môžeš vykonať mnoho dobrého, ale keď ochorieš, neviem, čo budeš vládať. Choroba málokoho polepší; a tak aj tí, čo mnoho putujú, málokedy dosahujú svätosti. Nespoliehaj sa na priateľov a príbuzných; a snahu o spasenie neodkladaj na budúcnosť; lebo ľudia zabudnú na teba skôr, než sa nazdávaš. Lepšie je usilovnou snahou opatrne sa zabezpečiť teraz a vopred si poslať do večnosti niečo dobrého, ako dúfať v pomoc iných.

Keď sa teraz sám nestaráš o seba, kto sa bude o teba starať v budúcnosti? Teraz je čas veľmi drahý. «Teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy» (2 Kor 6,2). Ale žiaľ, že ho nevyužívaš užitočnejšie, keď si v ňom môžeš nazhromaždiť zásluhy pre večný život!

Príde čas, keď si budeš žiadať jediný deň alebo hodinu na nápravu, ale kto vie, či ti ju Boh dožičí. Priateľ môj! Z koľkého nebezpečenstva sa môžeš vyslobodiť, koľkého strachu zbaviť, ak budeš vytrvalo bohabojný a ak budeš mať smrť stále pred očami. Hľaď teraz žiť tak, aby si sa v hodinu smrti mohol skôr radovať ako strachovať.

Uč sa teraz umierať svetu, aby si potom mohol začať žiť s Kristom. Uč sa teraz všetkým pohŕdať, aby si sa potom mohol voľne ponáhľať ku Kristovi. Karhaj teraz svoje telo pokáním, aby si potom mohol bezpečne dôverovať.

Ach, ty hlúpy! Ako si môžeš myslieť, že budeš dlho žiť, keď ani jediný deň nemáš istý? Koľkí sa sklamali a museli nečakane opustiť telo? Koľko ráz si počul rozprávať, že ten padol mečom, tamten sa utopil, iný zasa spadol a zlomil si väz, onen skonal pri jedle a iný skončil pri hre? Jeden zahynul ohňom, druhý zbraňou, tretí morom, iného zavraždili zbojníci.

A tak koniec všetkých je smrť, a život ľudský sa pominie náhle ako tieň. Kto si bude na teba po smrti spomínať? Rob teraz, môj milý, rob čo len môžeš, lebo nevieš kedy umrieš; a nevieš ani to, čo sa s tebou stane po smrti. Zhromažďuj si nesmrteľné bohatstvo, dokiaľ máš čas. Nemysli na nič, len na svoje spasenie; a staraj sa len o veci Božie.

Rob si teraz priateľov uctievaním svätých Božích a nasledovaním ich skutkov: «aby vás až sa pominiete, prijali do večných príbytkov» (Lk 16,9). Buď na svete ako pútnik a ako hosť, ktorý sa nestará o svetské veci. Zachovaj si srdce voľné a hore k Bohu pozdvihnuté, lebo «tu nemáme trvalé mesto» (Hebr. 13,14). Ta posielaj denne svoje prosby a vzdychy so slzami, aby si tvoj duch zaslúžil po smrti šťastne prejsť k Pánovi.