Príbehy z ruských monastierov – Otec Jan Kresťankin a dve operácie (príbehy)

Tak málo sa dozvedáme z ruskej kresťanskej komunity, zvlášť počas komunizmu. Pozrieme sa preto na príbehy, ktoré sa stali za bránami jedného z najslávnejších monastierov (kláštorov) – Pskovskopečerského. Tam žili starci, každý bol osobnosťou a pre Boha vzácnym klenotom. Budeme rozprávať ich príbehy aby sme si nemysleli, že v Rusku nebola viera…

Otec Jan Kresťankin…

Otec Jan Kresťankin sa ponáhľal do chrámu, no v tom ho zastavila plačúca žena, ktorá žiadala pre svoje trojročné dieťa požehnanie. Plakala a hovorila:

– Otče, požehnajte mi moje dieťa. Musí ísť na operáciu, je to jeho posledná záchrana, lekári sú pripravení v Moskve. Už máme termín, otče požehnajte, aby sme mohli odísť.

V Ruskej cirkvi sa nesmie pre veriaceho konať čosi bez požehnania. Požehnanie si nepýtajú len laici, ale každý kresťan si pýta požehnanie od iného kresťana. Preto aj táto veriaca žena prišla za Janom, ktorý bol v Rusku už dosť známy.

Otec Jan sa zastavil a dal žene takúto radu, ktorá otriasla mnohými ľuďmi naokolo, zvlášť sa preľakli mnísi.

Jan povedal: V žiadnom prípade do Moskvy nepôjdeš! Dieťa by ti zomrelo na operačnom stole! Preto choď domov, budeš sa starať o svoje dieťa a ono sa uzdraví, ale budú tiež potrebné tvoje modlitby! Naozaj sa dieťa uzdraví, v žiadnom prípade operáciu nepovoľujem!

Otec Jan požehnal dieťa a a poslal nešťastnú matku preč, domov.

Celý monastier zostal ako bez dychu. Písal sa rok 1982, všade sliedila KGB, komunisti mali veľkú moc. Ak by dieťa zomrelo – čo potom? Jeho mama by zaiste vo svojom hneve chystala pomstu a oznámila by vec komunistom. Kláštor by bol v ohrození. Všetci si toto riziko uvedomovali, ale Jan Kresťankin sa netváril zvlášť rozpačito. On vedel, prečo urobil to čo urobil. Dieťa sa skutočne uzdravilo.

Ako je to možné, že otec Jan vedel čo má konať? Ako vedel, že by dieťa zomrelo na operačnej sále, ale doma v starostlivosti matky, jej a Janovych modlitieb, sa dieťa úplne dalo dohromady?!

Iný prípad sa stal, keď Valentina Pavlovna mala bolesti očí a mala ísť tiež na operáciu. Šedý zákal, ktorý sa v Rusku operoval na vysokej úrovni, takmer bez rizika. Aj ona prišla za otcom Janom aby jej požehnal operáciu, ale Jan ostro odmietol. Povedal len toľko:

Teraz nemôžeš ísť na operáciu! V žiadnom prípade nie hneď! Neskôr to bude možné, teraz rázne – NIE!

Valentina sa nahnevala na otca Jana, pretože už mala termín v Moskve. Otec Jan jej napísal veľmi dlhý dopis, v ktorom ju žiada, aby operáciu odložila. Otec Jan sa zdôveril svojmu blízkemu mníchovi – poslušníkovi, že ak Valentina pôjde teraz na operáciu – zomrie!!!

Valentina aj keď si vysoko Jana vážila, v tomto prípade ho nepočúvala. Hovorila nahnevaná:

– To zrovna! Čo si ten otec Jan o sebe vlastne myslí?! Kvôli banálnej operácii mám zrušiť tak dôležitý termín, lebo sa to starému pánovi nepáči?!

Valentina si dala požehnať u iného duchovného a na operáciu predsa len išla. Stalo sa totiž to, že s Valentinou hovorila akási mníška, ktorá bola predtým lekárkou a tá len krútila hlavou, pretože šedý zákal sa lieči bez problémov a preto doporučila Valentine, aby na operáciu išla, že jej nič nehrozí, že v Pskovskopečesrkom monastieri, si starci o sebe príliš myslia.

Valentina po obdržaní požehnania od iného duchovného, s pokojom na operáciu išla. Za dva, alebo tri dni, po operácii sa mala ísť liečiť na Krym. Tá operácia bola rýchla a liečenie malo prebehnúť v poriadku. Ale stalo sa niečo nepredvídaného.

Už behom operácie šedého zákalu, Valentina dostala mŕtvicu a ťažko ochrnula. Nikto si nedokázal vysvetliť, prečo sa to stalo. Otec Jan aj keď nepoužíval telefón, nejako sa dozvedel, čo sa udialo sestre Valentine a volal mladému poslušníkovi, ktorý bol s Valentinou v kontakte. Povedal mu iba tieto slová:

– Čo ste to urobili? Prečo ste ma nepočúvli?

Otec Jan takmer plakal, v hlase bolo počuť vzlykot. Dopovedal tento telefonát touto rečou:

– Veď pokiaľ na niečom trvám, znamená to, že presne viem, prečo na tom trvám!

Mladý poslušník sa opýtal, čo sa dá teraz robiť, keď ho Valentina neposlúchla?! Otec Jan chcel po poslušníkovi, aby vzal zo sebou Večeru Pána, že akonáhle Valentina príde k sebe, pretože bola v bezvedomí, nech sa vyspovedá z hriechov a prijme telo a krv Kristovu.

Vďaka modlitbám Jana a modlitbám ďalších zainteresovaných kresťanov, sa Valentina skutočne prebrala z bezvedomia, príbuzní volali poslušníka, aby prišiel. On do pol hodiny bol na mieste a Valentina sa vyspovedala z hriechov a prijala telo Kristovo.

Keď prichádzala k poslušníkovi na invalidnom vozíku – ktorého veľmi dobre poznala a vedela, aký je blízki otcovi Janovi – iba zatvorila oči a rozplakala sa. Hovoriť nemohla, ale bolo jasné, že si uvedomila, čo to znamená neposlúchať starcov z Pskovskopečerského monastiera a zvlášť neposlúchať Otca Jana. Poslušník sa nad ňou pomodlil modlitby, vrátane modlitby rozhrešenia a potom prijala Večeru Pána.

Na ďalší deň ešte raz prijala Večeru Pána a v ten deň aj zomrela. Tak ako predpovedal otec Jan. Keby išla na operáciu neskôr, bola by žila.

Toto sú pravdivé a hodnoverné príbehy, overené mnohými ľuďmi…

Pokračovanie…