Samaritánka pri studni V. Záver – Čo sú pohanské modly – Perún, Radegast, Svarog, Ódin, Jupiter, Zeus?!

J 4:27: “Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš?”

Učeníci sa už naučili, ako Pán Ježiš obracia zaužívaný beh života naruby. Toľko vyliečení, vyhnaní démonov, uzdravenie v sobotu, obrana učeníkov, keď vymŕvali v sobotu klasy, čo sa nesmelo, odpúšťanie hriechov, ktoré len Boh môže odpúšťať a mnoho ďalšieho. Opäť ich Pán šokuje, pretože sa zhovára sám so ženou, k tomu so samaritánkou. Ale už nič nehovoria, vidia že Pán je Kristus, Mesiáš, dôverujú Mu a nechávajú sa viesť.

Samaritánka uverila v Pána. Koľkí židia videli divy a zázraky, no v Pána neuverili, ba chceli ešte viac znamení, ako keby Pán urobil toho málo. V tom je tá neviera, že Ježiš denno-denne koná divy, učí s mocou a židia hovoria:’vo svojej nevere:

J 6:30: “Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš?”

Ale táto jednoduchá žena Mu uverila na prvý krát a bez divov a zázrakov. Iba čo jej nahliadol do srdca a ona v Ňom spoznáva Mesiáša.

Podobne uveril hneď Natanael, ktorý sa najprv posmieval, že prichádza Mesiáš z Nazareta, ako povedal – čo dobrého už len môže z Nazareta prísť? Ale Pán Mu hovorí, iba takú nepatrnú vec a jeho srdce sa otvára.

J 1:48: “Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.”

Natanael sa preľakne, naozaj bol bod figovníkom ešte skôr, ako sa s ním Ježiš stretol a okamžite reaguje s vierou:

J 1:49: “Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský!”

Je to až neuveriteľné, ako sa otvorilo Natanaeolovi srdce a vyznal Krista ako Syna Božieho. Zvykne sa často hovoriť, že Peter bol prvý, kto vyznal Pána ako Mesiáša, ale tu vidíme, že Natanael Petra predbehol.

Samaritánka rovnako uverila, že Ježiš je Mesiáš a z tejto viery hneď koná. Necháva pri studni vedro, napriek tomu, že sa jej ľudia stránia, ona beží ozlomkrk do mesta a tam koná evanjelizáciu.

J 4:28-29: “Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus?”

Títo ľudia, ktorí sú odstrčení od židov, nechodia do ich chrámu, očakávajú Mesiáša, nech im povie, ako to je so vzývaním Boha. Tu vidia niečo nezvyčajné – žena, ktorá je opovrhovaná, žije už s piatim mužom – akoby zbavená zmyslov letí do mesta, do brány, kde sa uzatvárajú obchody a hovorí, že stretla Krista, lebo jej videl do srdca a odhalil jej minulosť. Ich reakcia nie je taká, že by ju odsúdili, aby bola ticho, lebo ako pobehlica nemá čo hovoriť a svoju fantáziu si má nechať pre seba – oni sa zodvihli a išli sa presvedčiť, čo táto ženská hlása:

J 4:30: “I vyšli z mesta a prišli k Nemu.”

A opäť ak to porovnáme so židmi, tých navštívili králi alebo mudrci z ďalekého východu, lebo sa prišli pokloniť Mesiášovi a židia napriek tomu, že vedeli, kde sa sa má Mesiáš narodiť a videli, že sa deje niečo neobvyklého – nešli sa pozrieť, alebo presvedčiť, ako to urobili títo samaritáni. Oni išli na slovo pobehlice, židia nešli na slovo kráľov z východu.

J 4:39: “A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila.”

Mnohí uverili čo naznačuje, že nie všetci uverili. Viera v Pána Boha si vyžaduje pokoru. Ľudia kvôli svojej pýche sa nevedia podriadiť pod Božie normy a Boha popierajú. Istotne aj medzi samaritánmi boli pyšní ľudia, azda pyšní duchovní, ktorí si nepripúšťali niečo také, že tento potulný žid by mohol byť Mesiášom, pretože mali iné predstavy. Ani židovská smotánka neprijala – až na malé výnimky – Pána. Ale tu sa dá predpokladať, že veľká časť toho mesta uverila a preto prosili Ježiša, aby u nich zostal.

J 4:40: “Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni.”

Keď ho počúvali potom skeptici v meste, pre Jeho slovo sa aj im otvárali srdcia a ešte viac ich uverilo. Najprv si mysleli, že ľudia potratili rozum, ale keď ho pozvali do mesta, budú ho počuť učiť, vyvrátia Mu mnohé veci a budú sa s ním dohadovať. Ale keď počuli Ježišovu reč, zanemeli a uverili, že prišiel niekto, kto má moc.

J 4:41: “A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo…”

Židia hľadali znamenia, ktoré dostávali každým dňom, samaritáni uverili len na Jeho slovo. Evanjelista nepíše, že by tam Pán robil divy a liečil. Je tu záznam, že Pán iba učil, hovoril Božie slovo a na toto slovo, títo ľudia uverili vo veľkom počte.

Ako je to s nami? Veríme až potom, ako sme videli zázraky, alebo veríme na Božie slovo? Samaritáni povedali krásne vyznanie – Ježiš je Spasiteľ sveta.

J 4:42: “A povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta.”

Je Ježiš aj Tvoj Spasiteľ? Alebo sa nazdávaš, že aj iní ľudia ťa dokážu spasiť od zloby a hriechov, ktoré si spáchal za svoj život? Nedaj sa pomýliť, lebo len Kristova krv ťa dokáže očistiť a nič iného. Preto Písmo hovorí:

Sk 4:12: “A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom (okrem mena Ježiš), v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.”

Pán bol prijatý tými, ktorí boli opovrhnutí židmi. Pán bol prijatý aj nami, ktorí sme mali tesané modly, modly z kameňa, z dreva, rôzne háje, stromy, vzývali Perúnov, Radegastov, Svarogov, Zeusov, Jupiterov, Ódinov, ale keď nám bolo zvestované evanjelium a pravý Boh, prijali sme ho skôr ako tí, ktorým dal Boh všetky zasľúbenia a učil ich, počnúc Abrahámom. Pán povedal:

J 4:44: “Nemá prorok cti vo svojej otčine.”

Ani si ľudia nedokážu predstaviť, akú milosť od Boha dostali, že Ho dnes môžu vzývať a velebiť. Že od falošných bohov boli očistení a bol im zjavený pravý Boh sveta. A nielen to, aj pre pohanov Kristus vylial svoju krv, ktorá ich očistí od všetkých hriechov.

Kam sa obracajú oči dnešných kresťanov, ktorí boli pohania a prijali Krista Pána, ktorý ich celé stáročia viedol? Rovnako ako židia, opovrhli dnes Bohom a preto je priložená sekera, aby ich zoťala ako hnilý strom:

L 3:9: “Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.”

Neexistuje iný Boh, ako Boh Otec, so Synom Ježišom Kristom a Duchom Svätým. Neexistuje iný Boh, ako Boh v Trojici. Boh volá každého človeka k sebe a dosvedčuje, že všetci bôžikovia s len modly:

Iz 45:22: “Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto.”

Aj pre teba je tu výzva, aby si uveril v jediného pravého Boha. Žalmista potvrdzuje:

Ž 115:3-8: “Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči.
Pohanské modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk.
Ústa majú – nevravia;
oči majú – nevidia;
uši majú – nepočujú;
nos majú – nevoňajú;
ruky majú – nehmatajú;
nohy majú – nechodia;
svojím hrdlom nevolajú.
Tí, čo ich zhotovili, budú im podobní, i každý, kto v nich dúfa.”

Amen…