Napomínanie duše – Boh ťa povolal, ako si odpovedala na toto povolanie?

Duša moja nešťastná, pozri akú milosť ti Boh dal. Dal ti ten najväčší dar, aký len niekto niekomu môže dať – VIERU. Uverila si duša moja, poddala si sa pod Krista a prijala si ho ako svojho Pána a Spasiteľa, ale Božie slovo ťa učí, aby si teraz žila s Bohom, aby si sa oddelila od sveta a jeho márností, aby si nežila starým spôsobom, pritom vyznávala Pána. Čo ti osoží vyznávať nejaké doktríny, keď žiješ vo svete a pre svet? Čo ti osoží uznávať názor určitej komunity, kde chodíš na bohoslužby, keď nemáš v sebe lásky k Bohu ani k blížnemu? Láska k Bohu sa ľahko spozná, pretože Pán ti hovorí:

J 14:23: “Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho.”

Vidíš duša neverná, aké zasľúbenie ti Boh dal, ale čo si ty urobila? Modlíš sa, chodíš do spoločenstva a hovoríš – Boh ma nepočuje, Boh sa ku mne nepriznáva. Možno by si niekde dostala takú odpoveď, že Boh počuje všetky naše modlitby a miluje ťa – ale ja ťa napomínam. Pozri čo hovorí Slovo nášho Boha – kto Jeho miluje, bude zachovávať Jeho slovo. A až potom príde k tebe Boh a bude v tebe prebývať.

Duša, duša – čo to robíš? Staráš sa o tento svet, zaujímajú ťa novinky z tohto sveta, sleduješ šport, politiku, najnovšie technologické hračky, si zahrabaná v TV, vo svetskej hudbe, chceš sa hrať hry ako malé dieťa a hovoríš – všetci kresťania takto dnes žijú – veď ja som spasená z viery.

Aký blud a klam ťa napadol, ako mor, ako rakovina. Ak takto všetci kresťania žijú, všetci skončia v pekle. Ty máš poslúchať Boha živého skrze Jeho slovo a On ti hovorí, aby si sa od sveta oddelila. Boh sa hnevá nato, ak žiješ rovnako ako takí, ktorí neveria v Boha, ktorí žijú svojvoľne, bez pravidiel, nedodržiavajú Boží zákon.

Nu 16:26: “Nože sa vzdiaľte od stanov týchto bezbožných mužov, ani sa nedotýkajte ničoho, čo im patrí, aby ste neboli postihnutí pre všetky ich hriechy.”

Vidíš aké je nekompromisné slovo Boha – oddeľte sa, nedotýkajte sa! Ja viem duša, že ťa postihlo mámenie tohto sveta, ktorý uviazol v liberalizme a v zľahčovaní Božích nariadení. Ale ver mi, že si dláždiš cestu do pekla!

Nepozeraj ani na takých kresťanov, ktorí vyznávajú ,,dokonalé” učenie, doktríny, dogmy, ale pozeraj na ich život. Ak žijú v telesnosti, stráň sa aj ich, i keby to mali byť pastori, farári, kňazi. Pokor sa duša moja pod Boha, pritom nemaj ľudí v nenávisti, alebo v opovrhnutí, odhoď pýchu a počuj, čo ti Pán hovorí:

Mt 23:3: “Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú,”

Počúvaj teda pastorov, farárov, kňazov, ak hovoria správne – len nekonaj ako oni. Ak ťa dobrému učia, počúvaj a nehovor si v srdci – čo tento sveták mi môže len dať?! Môže ti dať veľa, ty ho počúvaj, ale ak ťa zvádza na rovnaké svetáctvo akým žije, nekonaj tak!

Máš iné vzory viery a na tie sa teraz pozri.

Pozri ako Boh povolal Abraháma – praotca viery. Len sa pozri čo urobil. Odišiel od svojej rodiny do zeme, ktorú mu Boh zasľuboval, pritom nevedel, kde má hlavu skloniť. Zanechal všetko čo mal, zanechal to najcennejšie – rodinu. Neobzeral sa späť, pozeral iba pred seba na Božie zasľúbenia. Toto je duša moja cnosť veľkých ľudí. Pozri na Pavla – koná rovnako ako Abrahám – nepozerá na svoj predošlý život bez viery, ale hľadí dopredu:

Fp 3:13: “Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou…”

Ale čo ty duša zaslepená? Chceš konať ako Abrahám, ale pritom si hovoríš – veď prídem na návštevu k svojej rodine, do zeme kde som vyrastal. Aké zarmútenie Boha, takéto zmýšľanie. Rovnaké ako žena Lóta. Navonok si sa možno oddelila od sveta a jeho pôžitkov a nástrah, ale tvoje srdce je stále vo svete a to je nebezpečné.

Duša moja uvedom si, že Boh povolal Abraháma rovnako ako teba! Abrahám poslúchol, ale ty sa zdráhaš a rozplameňuješ Boží svätý hnev voči sebe. Pritom sa sťažuješ – Boh ma nepočúva – veru tak! Ako ťa môže počúvať, keď ty nepočúvaš Jeho!

Pozri ako Boh povoláva Samuela. Tri krát na neho volá a on tri krát vstáva a hľadá hlas ktorý počul. Až na štvrtýkrát poznáva, že hovorí k nemu Boh! Od tej chvíle, celý život pre Neho pracuje, vo dne, v noci, na plný úväzok. Vari čítaš niekde, že Samuel hral do noci karty, že sa opíjal v nejakom hostinci, že sa zabával a hodoval na nejakej svadbe? Myslíš si, že keby mal TV, že by ju sledoval, počúval svetskú hudbu a chodil do kina?Úplne sa oddelil od sveta, pre službu Bohu. A prečo to? Pretože ho Boh povolal.

To že ťa Boh povolá duša zasnená, nie je ti osožné bez toho, že by si ty neupevnila svoje povolanie až k vyvoleniu, druhému schodíku spásy. Nedaj sa oklamať mámením démonov, ktorí skrze ľudí hovoria, že sú vyvolenými nádobami, pritom žijú ako svet. Boh ťa povolá a ty máš budovať svoje povolanie k vyvoleniu. Pretože písmo hovorí – veľa je povolaných, málo vyvolených. Inak povedané – mnohí boli pozvaní na hostinu Boha v Trojici – ale iba málo z nich túto hostinu okúsia, lebo sa vyhovárali, že kúpili voly, že kúpili pole, že sa oženili – vyhovárajú sa na svet. Pred Bohom dali prednosť svetu a preto Pán hovorí, že neokúsia jeho večere!

Pavol hovorí podobne, nech sa ľudia upevnia vo viere a nech sa budujú vo svojom povolaní a vyvolení. Pavol nehovorí, že vyvolení už dosiahli všetkého! Ako povolaných, tak aj vyvolených napomína rovnako. Povolaných – nových kresťanov – k tomu, aby sa oddelili od sveta a žili pre Boha. Vyvolených, ktorí sa zo svetom už rozlúčili napomína, aby vydržali – dobehli beh viery.

2Pt 1:10: “Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy,”

Pozri sa duša moja na Mojžiša, ako ho Boh povolal pri horiacom kríku. Ty si čítaš tieto state v Písme a myslíš si, aké mal Mojžiš šťastie, že sa ho takto Pán ujal. Aký omyl. Aj teba Boh povolal, len iným spôsobom. Dostala si duša drahá to isté pozvanie ako Mojžiš. Ale ty pozeráš na veľkosť toho, čo Mojžiš vykonal a v tom je tvoja pýcha. Mojžiš sa poddal, pokoril a v tejto pokore chodil pred Bohom. Písmo o ňom svedčí, že bol najpokornejší medzi ľuďmi.

Prečo neprijímaš pozvanie od Boha je v tom, že nie si duša moja pokorná! Boh ťa povolal na cestu a ty chceš cestu inú a reptáš – keby som bola ako Mojžiš, Jozef, alebo Dávid – to je povolanie – čo ja – nenápadný človek, ktorý sa stráca v dave? Ani nevieš duša nešťastná, koľko pýchy je v takomto premýšľaní. Mojžiš, neurobil nič iného, iba sa pokoril a Boh kreslil pred Mojžišom cestu. Tak aj ty – máš sa pokoriť a Boh bude pred tebou písať dejiny. Tam kde ťa postaví, máš v tichosti stáť, o nič sa nestarať, len o milovanie Boha a blížneho, poslušnosť skrze Božie slovo a plnenie tohto slova.

Pozri sa na Dávida, toho nenápadného pastiera oviec. Nikdy by nebol kráľom, do konca života by bol pastierom – ale vieš čo duša moja? Dávid netúžil byť kráľom! On bol spokojný s tým, že pásol ovce, že žil s Bohom v jeho Stvorení – v prírode a mohol rozjímať o Božej veľkosti za jasných nocí, pozorujúc hviezdy. Nič viac Dávid nepotreboval.

A tu prichádza Samuel a vylieva mu na hlavu olej kráľovský v tajnom pomazaní od Hospodina. Čo robí Dávid? Plače a narieka, že on nebude schopným kráľom? Absolútne nie! Dávid prijíma pomazanie a necháva všetko na Pána – nestará sa! Ďalej pasie ovce, pritom u Boha je kráľom Izraela. Vidíš duša tú pokoru a jednoduchosť? Dávid žil tak, ako Pán Ježiš hovoril v evanjelium:

Mt 6:25: “Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev?”

Ale pozri na Dávida duša mizerná, ako sa postavil za Boha! Keď počul rúhanie Goliáša, prebudila sa v ňom sila, ktorá by zrazila sto Goliášov. I keď bol iba dieťaťom, ešte nebol ani poriadne dospelý, vyšiel bojovať s Goliášom – nie vo svojom mene, lež v mene Boha, v mene Hospodina zástupov!

Tak vidíš duša slepá, ako sa z tohto pokorného a na nič nehodiaceho mládenca, stáva Boží nástroj. Tak aj ty duša moja, sa musíš poddať pod Božiu vôľu, zavrhnúť svet a jeho dobroty, vyznávať Pána a pracovať v Jeho službách.

Pozri sa na Petra, ako zanechal siete a nielen on. Aj ostatní rybári zanechali obživy a išli za Pánom, ktorý ich povolal. Matúš chamtivec, počuje Pánov hlas – poď za mnou – a on všetko zanecháva – zabúda na peniaze ktoré toľko miluje. Pozri na Zacheusa, ktorý čupí na strome – Pán Ježiš ho povoláva a on mení svoj život.

Pozri na Pavla, nášho apoštola, apoštola pohanov. Pán ho zastavuje pri Damašku a on mu je verný do smrti. Ako môžeš byť taká nechápavá duša temná? Boh aj teba povolal rovnako, prečo sedíš na dvoch stoličkách, prečo chceš slúžiť svetu aj Bohu, keď Boh nenávidí takéto dvojaké sedenie!

Mt 6:24: “Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.”

Buď rozumná duša biedna, prijmi povolanie, prijmi pozvanie na hostinu, oddeľ sa od sveta a ži len pre Boha. Potom pocítiš jeho prítomnosť, keď budeš slúžiť len a len Jemu. Pozri na kupca, bohatého kupca, ktorý nech je ti vzorom:

Mt 13:45-46: “Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.”

Duša moja spanilá – pozri na túto múdrosť. Ten kupec našiel perlu – Krista a predal všetko, aby Krista získal. Ten kupec všetko predal, aby získal nebeské kráľovstvo.

Boha počúvaj a poslúchaj, on ti dal príklady, aby si vedela, že to myslí vážne s tvojou spásou – ber to vážne aj ty, duša moja neverná…