Kresťana nespoznáš podľa teológie, alebo denominácie, ale podľa blahoslavenstiev na Hore

Tieto blahoslavenstvá majú charakterizovať kresťana. Každý kresťan by mal byť taký, ako ho usmerňujú tieto Ježišove blahoslavenstvá na hore.

Mt 5:3: “Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.”

Chudobní v duchu sú ľudia jednoduchí, ktorí prijímajú v pokore Boha a jeho slovo. Sú to tí, ktorí nemudrujú, nehľadajú výstrednosti, nevymýšľajú nové teológie a viery, ale v pokore prijímajú a poddávajú sa pod učenie cirkvi. Spoznáte ich podľa skromnosti, tichosti, nenápadnosti. Ich jedinou náplňou duše je Boh.

Mt 5:4: “Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.”

V žalosti sa kresťan stáva dvojakým spôsobom. Prvá žalosť kresťana je plač samým nad sebou, nad svojimi hriechmi a svojim zlým životom. Druhá žalosť je nad svojim životom, kedy kresťan trpí pre vieru, ale táto druhá žalosť je zároveň radosťou, pretože má nádej na nebeskú vlasť.

Mt 5:5: “Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdržia zem.”

Tichí ľudia sú takí, ktorí majú tiché srdce. Strážia si ho, aby v ňom nevzišiel žiaden hnev. Ak vzíde v takomto srdci hnev, hneď ho modlitbou zaháňajú a modlia sa za toho, voči komu bol hnev namierený. Žiadajú odpustenie od toho človeka – ak bol hnev skrytý – tak žiadajú odpustenie v duchu, rovnako tak žiadajú aj od Boha  odpustenie. Časom sa srdcia tichých ľudí pretvoria do tak pokorných sŕdc, že z nich vyžaruje dobrota a láska. Tichí ľudia žijú v zhode s inými ľuďmi.

Mt 5:6: “Blahoslavení, ktorí lačnejú a žíznia po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.”

Títo ľudia sú takí, ktorí túžia po tom, aby život vo svete existoval podľa Božej normy – desatora. Túžia po spravodlivosti, po dodržiavaní zákonov a pravidiel, pritom oni sami dodržiavajú zákony a pravidlá, dodržiavajú desatoro. Ich život napriek okolitému svetu, je o poslušnosti Bohu a to je pre nich cennejšie, ako všetky podvody sveta.

Mt 5:7: “Blahoslavení milosrdní, lebo oni dojdú milosrdenstva.”

Milosrdní sú takí, ktorým nie je zármutok iných ľudí ľahostajný. Spolucítia s inými ľuďmi a snažia sa im pomôcť. Príkladom z písma je pre nás samaritán, ktorý sa zmiloval nad úbohým pocestným ktorý bol zbitý, preto sa o neho postaral.

Mt 5:8: “Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha.”

To sú takí, ktorí si chránia čistotu srdca, ktoré je zvlášť náchylné na smilstvo a nehanebnosti. Vyhýba sa takým rozhovorom, myšlienkam, obrazom a chráni si srdce v nevinnosti. Smilstvo, cudzoložstvo, nečistota, je pre kresťana neprijateľná a bojuje s takými myšlienkami, obrazmi a rečami, celou svojou silou a preto sa mu Boh dáva poznať.

Mt 5:9: “Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími.”

Taký človek sa snaží za každú cenu vytvoriť pokoj medzi ľuďmi. Oddeľuje rozbroje, uzmieruje rozhádané strany. Ide príkladom pokory, miesto veľkých a trúfalých rečí. Ak ide o napadnutie viery, má vyložiť evanjelium ako to robil Pavol a nechať všetko ostatné na Božiu vôľu. Svojim životom má privádzať ľudí k pravde ktorou je Kristus, svojou miernosťou, tichosťou a krotkosťou.

Mt 5:10: “Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.”

Taký človek má stáť na spravodlivosti za každú cenu. Aj keby celý svet kradol a podvádzal, človek sa musí postaviť proti celému prúdu a nepridať sa k mase. Stádovitosť človeka je podobná zvieraťom, zvlášť v oblasti hriechu. Keď jeden človek vidí hrešiť iného človeka, skôr sa k nemu pridá, ako keby ho pokarhal. Ale človek ktorý miluje spravodlivosť, za každú cenu ju bude obhajovať, aj keď to bude mať pre neho zlé následky a prenasledovanie, posmech, ponižovanie.

Mt 5:11: “Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre mňa.”

Najväčšou pravdou a spravodlivosťou je ale viera v Krista, pre ktorú tak mnoho kresťanov trpelo, bolo mučených a zabitých. Preto človek, ktorý vyznáva Pána, bude pre Neho aj trpieť a znášať prenasledovanie i smrť. Ak sa kresťan vyzná zo svojej viery, musí počítať s okamžitou odozvou sveta, ktorý ho bude najprv zahrňovať posmechom, potom zákernosťou, klamať, hovoriť zlé o ňom a končiť to bude v nenávisti. Kresťan sa má pokoriť pod Boha i človeka a vložiť svoj život do rúk Pána.

Mt 5:12: “Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.”

Tento bod nám hovorí o tom, že za žiadnych okolností nesmieme zradiť Pána Ježiša, ale sa musíme k Nemu vždy priznať. Pre Jeho meno budú kresťania prenasledovaní, ale zato pocítia Božiu pomoc a silu, a dostávajú zasľúbenie, lebo ich odmena bude hojná v nebesiach.

Vo všetkých blahoslavenstvách platí základný príkaz: POKORA. Bez pokory pred Bohom a človekom, nikto nemá podiel na týchto blahoslavenstvách.

Podľa blahoslavenstiev spoznáme Kristovho služobníka, na ktorom sa javia všetky tieto znaky. Ani jeden znak nie je možné naplniť bez pokory a preto je pokora základným kameňom týchto Pánových rečí. Samozrejme kresťan musí vždy rátať s pomocou Boha, pretože Pán povedal, že bez Neho nemôžeme nič činiť. Už v tom sa ukazuje pokora, kde sa musíme najprv poddať pod Pána a až potom z tohto kameňa konať.

Aké krásne sú tieto blahoslavenstvá a ako hlboko je potrebné nad nimi rozjímať. Preberieme ich všetky podrobnejšie, v ďalších článkoch…