Príbehy s Ruska – Ako Otec Jan povedal – počuj Božiu vôľu!

V dnešných časoch sa niečo také nehovorí – počuj Božiu vôľu. Azda preto, lebo kresťanský svet kdesi zablúdil. Čítame niečo takého v písmach, ako proroci prorokovali Izraelu takýmto spôsobom. Ranná cirkev poznala rovnako takéto prorokovania. Ale dnes? A predsa sa stretávame s niečim takýmto ešte na východe, či už ide o horu Athos, alebo v spomínanom monastieri – Pskovskopečerskom.

Tichon Ševkunov, dnešný biskup, bol ešte mladým mníchom, keď sa stretával s Otcom Janom. Bolo načase riešiť jeho budúcnosť, ale on nevedel ako ďalej, kam má ísť. Bola doba komunizmu, doba zložitá pre vieru.

Tichon navštívil Otca Jana a vyložil mu komplikovanú situáciu, v ktorej sa nachádzal. Tichon urobil chybu, keď sa nezhodol s predstaveným Donského monastiera, v ktorom žil. Išiel za svojim duchovným otcom – Janom pre radu. Otec Jan bol veľmi láskavým otcom, povzbudzoval Tichona, utešoval ho a vyzýval k pokore a trpezlivosti. Sedeli spolu nejaký čas, keď náhle otec Jan poslal Tichona do chrámu, že on príde neskôr. Určite sa otec Jan išiel modliť za túto vec.

Tichon sa pripravoval na modlitby, keď ho zastihol opäť otec Jan. Tentokrát bol otec nejaký zvláštny – iný. Tichon to hneď postrehol. Bol veľmi sústredený a prísny. Predtým z neho vyžarovala dobrota a láska, teraz bol úplne vážny. Vzal Tichona k oltáru, obrátil sa k nemu a povedal mu slová, ktoré nikdy predtým, ani potom, už viac Tichon od neho nepočul. Otec Jan mu povedal:

Teraz počuj vôľu Boha!

To bolo na zastavenie sa srdca v hrudi. Kto by s takou istotou niekomu niečo takého dnes povedal? No z výrazu tváre otca Jana bolo na 100% jasné, že má pre Tichona nejaké posolstvo.

Otec Jan povedal:

Pôjdeš do Moskvy k patriarchovi, poprosíš ho o požehnanie, aby si mohol prejsť z Donského monastiera k nám, do Pskovskopečerského. Poprosíš patriarchu, aby požehnal vybudovanie zastupiteľstva Pskvoskopočerského monastiera v Moskve! Ty budeš toto zastupiteľstvo budovať!

Tichonovi by sa nedorezal krvi v žilách. Toto bol problém na problém. Keby dostal nejakú malú úlohu, ale otec Jan mu dal v jeho očiach nesplniteľnú vec. Po prvé, bol komunizmus, obdobie nepriaznivé cirkvi. Po druhé – patriarcha nedávno prehlásil, že v Moskve už nebude žiadne zastupiteľstvo monastierov, proste bodka, koniec zastupiteľstiev v hlavnom meste. Patriarcha prehlásil, že je ZAKÁZANÉ, sa obracať na neho s touto žiadosťou!

Pre jasnejšie pochopenie. Rusko v 80 rokoch začalo ožívať vierou, napriek komunizmu, ktorý cirkvi robil ústupky. V tejto dobe, keď otec Jan zveril Tichonovi túto Bohom poslanú úlohu, bolo v Rusku obnovených až 360 monastierov a ďalšie pribúdali. Viera v krajine sa obnovovala. Problém bol v tom, že každý novootvorený monastier, chcel zastupiteľstvo v Moskve. Hrozilo tým to, že monastiere by prebrali všetky kostoly a v Moskve by nezostal ani jeden farský kostol. Preto patriarcha vyslovene ZAKÁZAL, aby monastiere žiadali zastupiteľstvá v Moskve.

Tichon všetko toto vysvetlil otcovi Janovi podrobne. Otec Jan sa pozrel na Tichona a povedal:

Pôjdeš k patriarchovi a povieš mu to, čo som ti povedal – že chceš zastupiteľstvo v Moskve. Patriarcha ti dá na výber chrámy, budeš si môcť vybrať, kde bude naše zastupiteľstvo. Prvý chrám ktorý ti ponúkne – odmietneš! Potom ti ponúkne ostatné, vyber si z nich ten, ktorý sa ti bude páčiť, iba sa vyhýbaj veľkým a významným chrámom!

Bodka! Slovo padlo! Otec Jan vyslovil Božiu vôľu. Čo mohol Tichon robiť? Byť ako Jonáš a neposlúchať Boha? Otec Jan ešte Tichona povzbudzoval, utíšil ho, a opakoval mu tie isté slová, čo má teraz vykonať. Začala sa Jonášova výprava, ibaže Tichon nešiel opačným smerom, ale priamo do Moskvy. Keďže poznal dobre otca Jana, bral jeho slovo vážne, zvlášť potom, ako mu povedal – Počuj vôľu Boha!

Preľakol sa. Nie otec Jan ho posiela do Moskvy, ale sám Boh. To bola jeho sila a týmto premáhal strach.

Tichon pricestoval do Moskvy a Božia prozreteľnosť mu pripravila príležitosť, že sa stretol so samotným patriarchom. Teraz musel vyjaviť vôľu Boha, ktorú mu otec Jan dal na srdce a preto so strachom patriarchovi vyjavil svoje poslanie, najprv požehnanie prejsť z Donského monastiera do Pskovskopečerského a potom – mať zastupiteľstvo tohto monastiera tu v Moskve, napriek prísnemu zákazu patriarchu.

Boh nakláňa srdcia panovníkov, ako sám chce a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Patriarcha vypočul žiadosť Tichona. Na jeho prekvapenie, patriarcha bol unesený myšlienkou, že by Pskovskopečerský monastier mal zastúpenie v Moskve, dokonca privítal tento návrh s nadšením. Všetko prebehlo neskutočne rýchlo – patriarcha dal okamžite pokyn, aby Tichonovi vyhľadali nejaký chrám, kde by mal monastier zastúpenie.

Tichonovi ponúkli prvý chrám – Pokrovský, ale ten podľa rady otca Jana, Tichon zdvorilo odmietol. Len nedávno ho štát vrátil cirkvi. Tichon si ho popozeral, ale myslel na Boha a jeho príkaz skrze Jana, aby prvý chrám nebral. Potom mu ponúkli ďalšie dva chrámy. Izmailovský chrám bol veľmi veľký a nádherný. Keby Tichon nemal inštrukcie otca Jana, bol by tento chrám bral všetkými desiatimi, ale dobre si pamätal príkazu – aby veľké a honosné chrámy nebral.

Druhý chrám bol – Sreténsky. Bol presne taký, ako ho vykresľoval otec Jan – nenápadný, nevýrazný – priemer. K tomuto chrámu však bol hneď aj monastier, ktorý komunisti uzatvorili v roku 1925 a preto tu bola potreba obnoviť viac vecí.

Tichon zavolal telefónom do monastiera a žiadal si otca Jana. Otec Jan si vypočul priebeh Tichonovho ťaženia. Teraz prišiel na rad chrám.  Tichon povedal Janovi, že mu ponúkli Sreténsky. Otec Jan nato povedal – ten ber!

Tak sa skončila misia Tichona, ktorý bol vyslaný Bohom skrze starca – otca Jana. Misia dopadla úspešne. Chrám a monastier v Moskve, sa podnes teší veľkej obľube a záujmu, prekvitol na uznávanú duchovnú lokalitu, so seminárom a učebňami.

Počuj vôľu Boha!

Takéto slovo dnes sotva kde počujeme, zvlášť na západe, ktorý prepadol v oblasti viery od srdca k rozumu – múdrosti, filozofii, hádkach o maličkostiach, v tisícich pohľadov na výklad písma, liberalizmu, novým učeniam, eschatológiám, moderným teológiám, názorom – ale to podstatné – žiť vierou a z viery – celý svoj život venovať Kristovi a všetko svetské odhodiť – to vybledlo.

A tak viera západu je v kolapse. Každý si robí čo sa mu zachce, pritom sa nazdáva, že koná vôľu Boha. Pritom Boh mlčí. Mlčí strašným mlčaním nad kresťanmi a ich odpornými zvrátenými svetskými životmi. Jediná cesta je pokánie, odvrhnutie tohto sveta a návrat ku koreňom jednoduchej pokornej viery, nasledujúc príklad rannej cirkvi, ktorá miesto špekulácii, z viery naplno žila.

Boh nám pomáhaj…