Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov – bez písma nie je národ!

Národy sa spolčovali na základe jazyka, ktorý mal mierne odchýlky, ale ľudia si rozumeli v reči. Aj Slovensko ako je malé, má mnoho nárečí a odchýlok od spisovného jazyka. No národy sa stávajú skutočnými národmi až potom, keď svoju reč vedia zapísať. Na základe zapísanej reči, môžu ustanoviť a zapísať zákony, ktoré boli predávané ústne. Keďže zákony neboli jasne zapísané lebo nebolo písmo, ľudia ich prekračovali – buď sa odvolávali na nevedomosť, alebo na to že zákon zabudli, alebo sa robili prekvapenými. Ale zapísaný zákon bol jasne daný a formulovaný a vytváral tak centrum národa, ktorý už nežil ako divoká zver, podľa svojich chúťok, ale mal právo a poriadok.

Písmo aj v iných častiach sveta síce existovalo, ale neexistoval zákon a právo. Každý národ mal určité pravidlá, podľa ktorých sa súdilo, ale tieto pravidlá neboli jasné dané a formulované. Až do príchodu Mojžiša – ktorý nielen židom, ale aj celému svetu priniesol desatoro – ktoré bolo a je záväzné pre celý svet. Človek má toto desatoro zapísané aj v srdci, ale časom, ako človek prekračuje jednotlivé zákony desatora, jeho svedomie otupie. Mojžišov zákon konečne ukázal ľuďom to, čo dobre vedeli zo svojho srdca, a to zapísané písmom.

Židia dostali priamo od Boha zákon, niekoľko tisíc rokov skôr ako Európa. Rovnako mali skôr zákon, ako okolité krajiny a preto to bol prvý národ, ktorý poznal právo písané. V barbarskom svete bola toto veľká vec, že by sa niekto mohol odvolávať podľa práva na krivdu. Zapísané zákony mali aj iné krajiny, ale tie zákony neboli podľa Boha, boli napríklad namierené na ochranu vodcu krajiny a vodca krajiny mohol súdiť, podľa svojej vôle ako uznal on za vhodné, keďže ho ľudia považovali za boha.

Izrael mal právo, mal sudcov v čase, kedy pohania beztrestne mohli spôsobiť komukoľvek škodu a zabiť kohokoľvek, kto sa im znepáčil.

Naše národy, zvlášť sa zamerajme na Čechy, Moravu a Slovensko, tiež nemalo zákon písaný, pretože nebolo písmo. Príchodom Cyrila a Metoda, sa toto mení a oni prinášajú Slovanom Písmo – Hlaholiku, ktorá je predchodcom dnešnej Cyriliky. Tým sa mení celá tvár slovanstva a veci ktoré boli podané iba ústne, sa zapisujú a ustanovujú sa pravidlá a hlavne desatoro, ktoré je morálnym poriadkom pre všetkých ľudí.

No nielen toto sa stalo príchodom našich vierozvestov. Oni neprinášajú len písmo, ale aj prvé Božie poučenia, prekladajú evanjeliá do hlaholiky – Slovanom je tak zvestovaný pravý Boh! Po prijatí viery, Solúnski bratia prekladajú do hlaholiky aj liturgiu, čím sa aj Slovanom konečne dostáva poznania Jediného Boha. Tak vznikajú na území Slovanov jednotlivé štáty a štátnosti – príchodom Cyrila a Metoda sa formuje aj Slovanské osadenstvo. Liturgia bola dovtedy možná len v latinčine, gréčtine a hebrejčine – od tohto momentu sa menia pravidlá v cirkvi a je pridaný ďalší bohoslužobný jazyk – cirkevno-slovančina.  V tomto jazyku takmer nezmenene sa vykonávajú Bohoslužby až po dnešné dni.

———————

Svätí apoštolom rovní Cyril a Metod, učitelia Slovanov.

Sv. Cyril a Metod, mnísi, slovanskí vierozvetci, spolupatróni Európy

Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (The ssaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke Márii sa nezachovala žiadna písomná zmienka. Spolu mali 7 detí. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal pravdepodobne Michal. Cyril bol najmladší m z detí, krstným menom sa volal Konštantín.

Narodil sa okolo roku 827. Keď mal Konštantín 7 rokov, zomrel im otec. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Počase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tounajlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie.

Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou. Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec aďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľ kú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru, učili ľud pravdám viery.

Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.

V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť sv. Liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Klementa. Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára v roku 869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy načele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v históri Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna.

Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa nečakane stalo, že Metoda v roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. v roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal.

Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a vsprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa. Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobné sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry a zároveň Metoda u pápeža obvinil, že nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzujeho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovské kniežatstvo). Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi.

Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Pokrstil vladárov, ktorí boli na čele týchto národov. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich u čeníkov slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho polohu.

Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tejto oblasti. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách.

Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok sa u nás stal slávnosťou. Na Slovensku pripadol na 5. júl; tento deň je zároveň štátnym sviatkom. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, ako zvykneme hovorievať – cítiť dodnes.