Asketika – krotenie hnevu dodatok

Toto je dodatok k prvému článku – klikni…

Aby sme naplnili celú tému milovania nepriateľov, iba v krátkosti sa zamyslime nad dvomi ďalšími zbraňami, na ktoré má kresťan myslieť. Prvou je žehnanie. Poznáme z cirkvi a starej zmluvy dve žehnania – rukopoloženie, ako sa to nazýva na východe, kde človek pokladá ruky na hlavu iného človeka a modlí sa nad ním.

Potom je žehnanie davu, teda viacerých ľudí naraz, kedy človek dáva ruky nad dav smerom dlaňami k nemu a tak sa modlí nad celým davom.

Ďalšou formou je duchovné žehnanie, kedy si v mysli predstavíme, ako dávame rukopoloženie niekomu, koho žehnáme.

Druhou formou žehnania je prežehnanie krížom. Ranná cirkev robila rukopoloženie, kde palcom dostal človek kríž na čelo. Neskôr sa žehnalo veľkým krížom. Obe tieto formy môžeme použiť za sebou. Žehnanie veľkým krížom sa dostalo do cirkvi vďaka Trojjedinosti Boha, kde sa vyslovovala na konci modlitba – v Mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.

Týmto spôsobom by sme mali žehnať tých, ktorí nás preklínajú, nenávidia, opovrhujú nami, posmievajú sa a podobne. V duchu ich máme podľa slov evanjelia žehnať a nie sa na nich hnevať. Pritom nemáme byť nejakí ukrivdení a utiahnutí, čím by sme mohli upadnúť v ľútosť, že nám niekto robí zle a my mu zato robíme dobro. Ani sa nemáme tým v srdci pýšiť, že sme niekto, lebo žehnáme tohto človeka, on o tom ani len nevie a tým si robíme zásluhy.

Vyhneme sa tým hnevu, keď sa modlime a žehnáme a tak odvraciame radosť diabla ktorý sa teší, ak sa hneváme na niekoho, kto nám krivdí. Písmo nás múdro poúča:

L 6:28: “Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú.”

Ďalším prostriedkom, keď sa ocitáme v nespravodlivej situácii je dobrorečenie. Niekto nám zlorečí, nadáva, hrubo uráža a naša padlá prirodzenosť má tendenciu sa brániť. Ale písmo nám toto neodporúča, práve naopak. Ak nám niekto zlorečí, my mu máme dobrorečiť. Modlitba, žehnanie, dobrorečenie. Dobrorečenie ide ešte ďalej ako modlitba a žehnanie, ktoré sa vykonávajú okamžite. Dobrorečenie si má všímať dobré vlastnosti človeka ktorý nás urážal a osočoval a tieto vlastnosti o ňom šíriť.

Stáva sa, že niekto nám ukrivdil, my sme sa za neho modlili, žehnali ho, ale keď sme stretli niekoho, kto ho pozná, ohovorili sme ho a radovali sa, keď aj ten druhý zle o tomto človeku rozprával. Hovorí sa tomu – vylievanie srdca – kde sa srdce vyrozpráva tak, že toho človeka haní a ohovára. A práve dobrorečenie má brániť česť tohto človeka a nekonať hriech.

R 12:14: “Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte!”

Jakub nás v tomto krásne poučuje, že tie isté ústa ktoré vyslovujú sväté Božie meno, ktoré dobrorečia jednému človeku, ale druhému zlorečia, sú ústa človeka, ktorý nie je obrúsený.

Jk 3:10: “Z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť!”

Peter nám k tomu dopĺňa, že keď sa modlíme, žehnáme a dobrorečíme, sami tým získame požehnanie od Boha Otca. Staneme sa tak dedičmi požehnanie večného.

1Pt 3:9: “Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.”

Pán nás upomína, aby sme takto milovali nepriateľov s podmienkou, aby sme nič neočakávali za naše snaženie. Aby sme hľadeli na Boha a konali všetko z lásky k nemu a blížnemu. Láska nie je láskou, ak si na niečo nárokuje, ak si pýta plat. Láska je nezištná a preto musíme rátať s tým, že sa nám nedostane náležitej odozvy. Ale Pán všetko vidí a my predsa len dostaneme plat – nie tu na zemi, ale v nebesiach. Tu na zemi potvrdzujeme našou dobrotou a láskou svoje synovstvo.

L 6:35: “Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým.”

Buďme vďační za tieto dary – modlitbu za nepriateľov, žehnanie a dobrorečenie. Sú to tri zbrane, ktoré má mať kresťan vo svojej výbave a v živote ich často má vyťahovať.

Amen…