Hlbšie pochopenie evanjelia – My sme tou vdovou s dvomi haliermi v ruke (Krátke výklady)

Keď človek študuje cirkevných otcov, ktorí boli presýtení Božou múdrosťou, začne sa mu otvárať hlbší význam evanjelia. Pán hovoril svetu v podobenstvách, oni im rozumeli, páčilo sa im rozprávanie Ježiša, no On vykladal ešte hlbší význam podobenstva svojim učeníkom. Evanjelium v sebe nesie mnoho symbolov, ktoré sú kryté očiam sveta.

Keď sme sa zaoberali rozjímaním o učení Antona Pustovníka o tom, aký je nepomer hodnoty našej spásy a toho, za čo si ju kúpime, toto isté nachádzame skryté v evanjeliách. Poznáme dobre ten príbeh, keď Pán chváli vdovu, ktorá hodila do chrámovej pokladne iba dva haliere. Pán hovorí:

Mk 12:43-44: “Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.”

Prvotný výklad je zrejmý – ide v ňom o štedrosť tejto ženy, opak lakomosti, keď dala všetko čo mala. Tiež je v tom viera, že napriek tomu, že všetko vhodila Bohu, ona verí, že sa Boh o ňu postará.

Ešte hlbší význam tohto podobenstva je o tom, že touto chudobnou vdovou sme my sami. Dva haliere predstavujú náš život, ktorý je krátky, plný utrpenia, nie je tak významný, ako si o ňom robíme ilúzie. Má hodnotu dvoch halierov. Ale ak obetujeme tento život, tieto dva mizerné haliere Bohu, že nám v ruke nič nezostane, získame večný život, ktorý má nekonečnú hodnotu.

Dva haliere v sebe zahrňujú okolnosti nášho života, to znamená – svet, veci ktoré nás obklopujú, vzťahy, záujmy, koníčky. My stojíme nad Božou pokladňou, aby sme sa vzdali tohto života, aj so všetkým čo prináša a nechali plne v rukách Pána tak, že ho vložíme do Božích rúk a prestaneme sa viac starať.

Stojíme a máme problém. Nedokážeme svoj život vhodiť do chrámovej pokladne. Vieme mentálne, že obdržíme večný život, výmenou za tento život, kde stratíme dobrovoľne všetky svoje práva v prospech Boha, kde sa staneme Božími otrokmi, keď nás Boh opáše a povedie, kam nechceme. Máme strach vhodiť tieto dve bezvýznamné mince do dobrej investície, držíme ich, premýšľame, koľko vecí sa dá kúpiť za dva haliere – azda skyva chleba, pohár vína. Bojíme sa chudoby, absolútnej chudoby, že ak sa vzdáme tohto mizerného majetku, zostaneme na ulici. Držíme sa ako kliešte tých dvoch mincí a nie a nie ich vypustiť z rúk, ako to urobila táto vdova, ktorá sa nestarala o to čo zajtra do úst, lebo mala vieru, že Boh sa postará:

Mt 6:25: “Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev?”

Tieto dve mince predstavujú našu osobnosť, ktorú sme si počas života vybudovali, aby na nás ľudia hľadeli tak, ako sa im prezentujeme. Mince prezentujú naše postavenie, končíky, záľuby – všetko, čo Bohu nedávame do pokladne, čo si nechávame pre seba a svoj blahobyt.

Iné podobenstvo hovorí o perle:

Mt 13:45-46: “Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.”

Rovnaké podobenstvo ako s vdovou. Všetko čo máme dáme Bohu, a získame nebeské kráľovstvo, ktoré tu predstavuje perlu. Písmo hovorí – všetko predáme. Len si spomeňme na Ananiáša a jeho ženu Zafiru ako zomreli potom, čo nepriniesli úplne všetko pod nohy učeníkov, ale si odložili bokom zálohu. Boh nás chce máť celých. Chce aby sme sa všetkého vzdali pre neho.

Inak nehovorí podobenstvo o poklade na poli, ktoré nejaký človek našiel, všetko čo mal predal, aby kúpil to pole, na ktorom poklad skryl.

My si len málo uvedomujeme ten nepomer. Boh nám dáva nekonečne slastný večný život, výmenou za tento život, ktorý Mu cele obetujeme. Kresťania sa zháčia a povedia – to je veľa, neustále slúžiť Bohu, ja chcem mať svoj priestor. Ale pozrime za akú malú čiastku získame večnosť – dva haliere – čo je cena tohto nášho krátkeho života. Veď včera sme boli deti, dnes sme zostarli a zajtra nás čaká smrť. Výmenou za tento strastný život, obetovaný do Božej pokladne, nám Boh dáva vo svojej márnotratnosti celé svoje kráľovstvo.

Peter sa pýta Pána:

Mt 19:27: “Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to?”

To je naša otázka vypočítavosti – čo obdržíme za to, že budeme dňom i nocou slúžiť Bohu? Pán Petrovi odpovedá, že bude súdiť dvanásť izraelských kmeňov. On rybár, bezvýznamný človek, sa stane sudcom izraelských. K tomu Pán dodáva:

Mt 19:29: “A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, alebo ženu alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života.”

Aký strašný nepomer – opustíme tento svet – niekto fyzicky, iný v srdci – a obdržíme dedičstvo, ktoré má nekonečnú hodnotu.

Oplatí sa to? Akokoľvek budeme počítať a prepočítavať – určite áno. Nepretržite slúžiť Bohu, prestať slúžiť svetu a sebe, je ako preloženie slamy z jednej strany na druhú oproti tomu, čo nám Boh ponúka. Je to pustenie dvoch halierov z ruky, do chrámovej pokladne, ako to urobila chudobná vdova. Nedržme tie haliere kŕčovite v prstoch…

Amen…