O obžerstve I. (učenie cirkevných otcov)

Túto tému cirkevní otcovia začínajú takto:

Obžerstvo je pretvárka brucha. Napriek tomu že je sýte, volá že nemá dosť a keď je naplnené na prasknutie, kričí hladom. Obžerstvo je vynálezcom zjemnelých jedál a prameňom slastí. Dostatok potravy je otcom cudzoložstva, ale  škŕkanie v bruchu je rodičom čistoty.

Človek, ktorý si nedokáže odopierať jedlo, je naplnený všetkou nečistotou a svetskosťou. Sexuálne hriechy pramenia z obžerstva, ako je to tu v skratke vyložené. Ak si neodoprie človek jedlo, neodoprie si nič – nemôže postupovať k posväteniu na duchovnej ceste. Krotenie sa v jedle, obmedzovaním a pôstami, sa človek zároveň cvičí odsekávať aj iné náruživosti. Jedlo v sebe zapája takmer všetky zmysly – zrak, čuch, chuť, hmat (jazyk). Okrajovo aj sluch – chrumkanie a podobne. Otcovia pokračujú:

Človek ktorý láska leva, ho často dokáže skrotiť. No človek ktorý láska svoje telo, ho ešte viac rozohní a rozdivočí.

Ak telu dávame dostatok až nadbytok potravy, telo si bude ešte viac žiadať. Nebude mať problém si pýtať po výdatnom jedle ešte zákusky, sladké vody, alkohol, až to bude vyzerať, že človek môže prasknúť – aj tak po krátkej pauze do seba dokáže ešte niečo prihodiť. Inak tomu nie je v oblasti ostatných zmyslov.

Kto neustále sleduje sexuálne a pornografické videá, postupne začne sledovať brutálnejšie a perverznejšie veci, ktoré ho budú vzrušovať.

Kto veľa spí, bude spať ešte viac a keď sa prebudí, bude malátny. Kto sa často hnevá, stane sa zlým ostrým človekom. Každá oblasť hriechu je nastavená tak, že čím viac ten ktorý hriech človek preferuje, ten ho začne ovládať. Preto cirkevní otcovia bojovali tuho proti svojmu telu a jeho náruživosti, pretože tým osekávali vášne, ktoré by ich časom pohltili. Vyznať hriech pred Bohom je jedna vec, druhá vec je bojovať proti hriechu. Veď Pán keď odpúšťa hriechy hneď za tým povie – ale už viac nehreš.

Naša padlá prirodzenosť potom, ako ju naučíme bujnosti, sa nedokáže v ničom obmedziť. Ľudia obžerstvo premenia na duchovné obžerstvo a budú sa chcieť naplniť svetom, jeho výtvormi a preto kupujú, kupujú, zapratávajú svoje domy nepotrebnosťami len preto, lebo majú pocit, že im stále niečo chýba. Boha vyhnali zo svojej duše a miesto Neho tam vpustili modly tohto sveta.

Prečo iného je dnes vo svete toľko pôžičiek, ak nie na nakupovanie nových a nových vecí, bez ktorých sa človek – údajne – nezaobíde. Zbujnelý človek sa prestal obmedzovať a preto nemá hranice, kedy by si povedal – dosť. Stáva sa otrokom vášní, ktoré požadujú neustále nové a nové hračky, ktorými sa človek bude potešovať – na krátky čas – a potom sa mu stanú nepotrebnými. Koreň všetkej tejto bujnosti je v bruchu. Ak človek vymedzí hranice svojmu žalúdku, potom dokáže vymedzovať hranice ďalším závislostiam, ktoré ho pevne zväzujú.

Čítajme otcov ďalej:

Žid slávi o sobotách a sviatkoch, žravý kresťan o sobotách a nedeliach. Nevie sa dočkať začiatku Veľkej noci, kedy skončí pôstne obdobie. Otrok brucha sa pripravuje, akým jedlom bude sláviť, duchovný človek sa naopak raduje, akými darmi bude obohatený.

Pôsty sú pre mnohých ľudí iba veľkými ťažkosťami, utrpením ktoré nemajú radi. Neberú pôsty duchovne, neradujú sa z toho, že osekávajú vášne, že sa približujú viac k Bohu a zakúšajú jeho nebeské dary, ale sa nevedia dočkať, kedy bude koniec pôstnych dní. To je pôst úplne zbytočný. Je to rovnaké ako u farizejov – odškrtnúť si pôsty deň a tým to končí. Naopak človek duchovný, veľmi dobre na sebe pozná, akými darmi ho Boha zahŕňa a preto pôst berie ako väčšie priblíženie sa k Bohu.

Poučenie nám ďalej hovorí:

Keď niekto príde na návštevu kresťanovi, ktorý je otrokom žalúdka, ten mu preukazuje pohostinnosť, ale len v vlastnej závislosti, z popudu obžerstva. Sám seba oklamáva, že to preto sám sebe povolil, aby tým priniesol útechu hosťovi.

Hostina je dôvodom neobmedzovania sa. Svadba, veľká slávnosť, sviatok, to je dôvod sa obžrať. Nie pre duchovného človeka, ktorý stráži svoje zmysly aj počas týchto slávností. Nie že by nič nejedol, ale je veľmi skromne. No človek, ktorý sa na oko tvári ako duchovný, ktorý tiež dodržiava pôsty, je skromný v jedle počas pôstov, sa ukáže na sviatkoch, ako to s ním skutočne je, keď sa obžerie a opije.

Mnohí takíto ľudia aby si ospravedlnili svoje obžerstvo, často sami usporiadavajú hostiny a pozvania, kde beztrestne môžu plniť svoje brucho.

Pokračovanie…