Poslušnosť I. (Učenie cirkevných otcov)

Článok si môžete vypočuť aj ako AUDIO:

Poslušnosť je opakom svojvoľnosti. Pod koho sa máme podriadiť? Pod Božie slovo, pod Boha, potom pod cirkev a jej prastaré učenie, ak máme duchovného vodcu, v ktorom prebýva Svätý Duch jasným viditeľným spôsobom, tak aj pod neho.

Poslušnosť začína tam, kde začína naša viera v ukrižovaného Pána, pretože s ním sme sami ukrižovaní. Ako mŕtvi a ukrižovaní, zomrelí s Kristom, sa nás svet a diabol nemôže dotýkať a dávať nám pravidlá, pretože mŕtvemu človeku je všetko zbytočné.

Rim 6:6: “Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu.”

Čo hovoria otcovia viery na poslušnosť?

Poslušnosť je úplné zrieknutie sa svojej duše, čo sa navonok prejavuje telesným konaním.

Niekto by mohol povedať, že sa tiež zriekol svojej duše v prospech Boha, môže hovoriť čo všetko koná v súkromí, ako sa postí, namáha, modlí, ale to nič nie je, iba obyčajná pýcha. Naša poslušnosť sa prejavuje v našom konaní – telesnom konaní.

V jednom monastieri si starci veľmi obľúbili mladého mnícha Mareka pre jeho poslušnosť. Dostával od starcov prednosť a preto sa ostatní mnísi posťažovali vyšším duchovným, aby vec prešetrili. Tí prišli do monastiera a urobili skúšku. Zvolali na mníchov, ktorí boli v celách, aby všetci okamžite vyšli von. Dvere po dverách sa postupne pomaly otvárali, mnísi neochotne vychádzali. Okrem Mareka, ktorý hneď ako započul rozkaz, že majú vyjsť von, všetko položil a vybehol prvý. Keď išli pozrieť do jeho cely, práve prepisoval Božie slovo, pretože bol pisárom. V momente ako počul príkaz, písal písmeno O, ale ho nedokončil, na papieri zostala polovica tohto písmena, pretože on pustil pero a hneď opustil miestnosť. Vyšší duchovní povedali – už vieme prečo máte Mareka najradšej, aj my ho máme radi, pre jeho veľkú poslušnosť.

Cirkevní otcovia pokračujú:

Poslušnosť je hrob vlastnej vôle a vzkriesenie pokory.

Keď písmo hovorí hore o tom, že starý človek bol ukrižovaný a vzišiel nový človek, títo otcovia to opisujú, že sme zomreli svojej vlastnej vôli, svojmu nároku na svoje spravovanie a svojvoľníctvo, vstali sme však živí v pokore, podriadenosti a poddajnosti. Starý človek si totiž vymedzuje svoj čas – hovorí – ja mám svoj život, mám svoje záujmy, svoje potešenia. Ak je človek v tomto stave, ešte nezomrel s Kristom, aj keď hovorí – som spasený, som zachránený vierou. Taká viera je však falošná, iba slovná hračka, presviedčanie samého seba o klamstve. Až keď človek zomrel svetu, s Kristom vstal tak, že už nemá sám na seba nárok, že celý svoj život odovzdal Bohu a pokoril sa pod Boha, poddal sa pod Krista, potom môže povedať, že má vieru a napĺňa Pavlov odkaz z Písma.

Pozrime sa ďalej, čo nám hovoria mudrci:

Mŕtvy človek neodporuje, ani nesúdi čo je dobré, čo je zlé, čo je hanebné. Za všetko zodpovedá Ten, kto zbožne umŕtvil učenníkovu dušu. Preto poslušnosť je úplné zrieknutie sa vlastného súdu, aj keď príležitostí k odsúdeniu je celá rada.

Tu sa dotýkame inej témy a to – nesúďte, aby ste neboli súdení. Pokorný človek, ktorý zomrel, vstal v pokore, odovzdáva všetky okolnosti života Bohu, pretože iba Boh môže súdiť. Ak sa mu stane nejaká neprávosť, odovzdá ju Bohu a prijme ju za svoju.

Príklad nám môže byť farár Vianney. Obžalovali ho, že má nemanželské dieťa, aby sa mladí rodičia vyhli hriechu cudzoložstva. Miesto toho, aby sa priznali, že majú dieťa keď ešte nie sú zobratí, hodili všetko na tohto farára. Vienney bol ticho, nehádal sa, nedokazoval, ale všetko odovzdal do rúk Boha. Ľudia si o ňom urobili zlú mienku, div že ho niekto nezbil. Keď ale skutoční rodičia dieťaťa videli pokoru Božieho služobníka, nevydržali tie krivdy, ktoré sa na tohto človeka sypali v dedine a okolí a preto vyšli s pravdou von. Všetci tí, ktorí farára osočovali a nenávideli v srdci, boli hlboko zahanbení a Boh ukázal na tomto svojom služobníkovi moc pokory. Tento príbeh pritiahol ešte viac ľudí k viere.

Povýšenosť, nadutosť, arogancia, sila moci – ľudí odpudzuje. Naopak, poslušnosť, pokora a poddajnosť ľudí priťahuje. Pokorného človeka poznáme podľa jeho nenápadnosti a tichosti. No hlavne my sa snažme o to, aby sme zomreli svojvoľnosti, aby sme tento krátky čas na zemi, v plnosti odovzdali Bohu a nič si nenechali okrem pokory, ktorá je ovocím nášho nového narodenia sa v Kristovi.

Amen…