Opica a pudy (Príbehy)

Gregor Naziánsky, učiteľ cirkvi, rozprával novým kresťanom takýto príbeh

Hovoria, že istý kúzelník v Alexandrii vycvičil opicu obratne predvádzať tanečné figúry. Dal jej na hlavu masku tanečníka a vhodný odev pre toto číslo. Sprevádzal ju tancom a opica ho úspešne napodobňovala pohybmi v rytme hudby. Všetkým, čo robila a ako vyzerala, zakrývala svoju skutočnú prirodzenosť. A hoci toto divadlo bolo úchvatné nezvyčajným predstavením, jeden z prítomných, ten najvtipnejší, chcel ukázať tým, ktorí dojatí pozerali na predstavenie, že opica je skutočne opicou.

Keď všetci kričali a tlieskali rytmickým pohybom opice, ktorá tancovala podľa piesne a hudby, hovoria, že hodil na javisko mandle, ktoré dráždia žravosť u týchto zvierat. Keď opica zbadala na javisku rozsypané mandle, v tej chvíli bez meškania zabudla na tanec, na potlesk, aj na pekný odev, ktorý mala oblečený, vrhla sa na mandle a brala do rúk všetky, ktoré našla. A aby jej zastierajúca maska neprekážala na ústach, roztrhala ju svojimi pazúrmi a zbavila sa jej, takže medzi divákmi vyvolala výbuch smiechu namiesto uznania a obdivu, pretože medzi zvyškami masky vyzerala škaredá a smiešna.

Ako opici nestačila falošná tvár, aby vyzerala ako človek, pretože žranie mandlí odhalilo jej prirodzenosť, rovnako tak aj tí, ktorí nevyformovali správne seba samého podľa viery, ľahko sa odhalia cez nástrahy diabla, že sú niečo iné, ako sa javia. Falošný trh diabla namiesto sušenej figy, alebo mandle, alebo niečoho podobného chamtivým ponúka samoľúbosť, túžbu po sláve, mamonárstvo, zmyselnosť, akoby to boli mandle, a vedie k odhaleniu tých, ktorí majú dušu opice, ktorí pretvarovaním sa predstierajú kresťanstvo a zakrývajú sa maskou rozumnosti, krotkosti alebo nejakej inej cnosti. Je preto nutné pochopiť cieľ kresťanstva, pretože možno budeme môcť stať sa tým, čo vyjadruje meno kresťan. Tak naša premena nezostane len v prázdnom vyznaní a falošnom mene, a nepredstavíme sa pred Tým (Bohom), ktorý vidí ukryté, že sme niečo iné, ako sa javíme.

Poučenie

My máme na rozdiel od opice možnosť, prekonať pudy svojim rozumom a vôľou. Rozum musí vedieť, či konať hriech je správne a užitočné a keď zváži za a proti a uzná, že hriech je zlo, presvedčí vôľu aby hriech nekonala. V tom je ľudská zodpovednosť. No musíme sa v tomto majstrovstve cvičiť, pretože človek ktorý nepozná svetlo evanjelia a je vedený iba svojimi pudmi, rozum obchádza a necháva vládnuť vôľu, ktorá nedokáže rozlíšiť dobro od zla a tak človek pácha hriech.