O obžerstve III. Zachovanie pokoja alebo nasledovanie vášní?!

Ľudia keď sa zoznamujú s kresťanskou úzkou cestou, sú telesní, navyknutí na svetské pôžitky. Preto sa musia učiť, ako kráčať po úzkom chodníku života, aby nespadli do rokliny, ktorá je na každej strane tejto cestičky. Človek má v živote veľa telesných vzrušení. Svetský človek si toho nie príliš všíma, ale duchovný človek na to reaguje. Otcovia píšu:

Sú dva druhy ľudí, ktorí sa učia zdržanlivosti. Prvý je človek nevinného a jednoduchého srdca, druhý je obťažený hriechmi. Ten prvý človek, ktorý v sebe objaví telesné vzrušenie, berie ho ako varovné znamenie.

Takým varovným znamením je aj jedlo, chuť na jedlo, pocit, ktorý nás vyruší z nejakej činnosti. Svetský človek si nie príliš všíma tohto pocitu – jednoducho otvorí chladničku, alebo má pri sebe nejakú sladkosť, jedlo, jednohubku, ktorou zaženie tento pocit. Ak je  však človek na kresťanskej ceste, veľmi pozorne si všíma tieto pocity a vie, že väčšinou prichádzajú ako zlodeji, ktorí sú preoblečení za hlad. V skutočnosti človek nemá hlad, ale stačila nejaká podvedomá myšlienka a hlad sa objaví, aj keď nie je reálny.

Dnešný svet ponúka v reklamách, časopisoch, TV, rádiách, podvedome jedlo. Objavuje sa v záberoch filmov, relácií, na fotkách časopisov, ľudia o ňom rozprávajú v rádiách a týmto spôsobom nám privolávajú falošný pocit hladu. Ak nie sme na duchovnej ceste, automaticky nám niečo začne chýbať a ako je u človeka zvykom, ak mu niečo chýba – naplní sa – samozrejme jedlom.

Ale tu vidíme reakciu duchovného človeka, ktorá je úplne iná – akonáhle sa objaví telesné vzrušenie, do ktorého môžeme rátať aj hlad – má sa taký človek na pozore. Ľudia ktorí nedbajú na tieto pocity, konajú tak podvedome, akoby druhotne, tých otcovia opisujú takto:

Ľudia telesní, sa telesným pocitom a chúťkam, oddávajú do konca života, konajú tak bez prestania.

Pôst je dobrá vec, ale mnohí ľudia keď sa nepostia, obžierajú sa a to dokonca s tým vedomím, aby svojmu telu dali dostatok nato, že keď sa bude postiť, aby malo zásoby. Cirkevný pôst býva v stredy a piatky. Mnohí ľudia jedia iba jedno jedlo denne v tieto dni. V stredu si dajú pôst, vo štvrtok sa doslova – natlačia – aby doplnili zameškanú stredu, pred sebou majú ďalší pôstny deň – piatok  -a preto si doprajú vo štvrok jedla na prasknutie.

Otcovia nám ukazujú – striedmosť v jedle. To sa musí človek najprv naučiť. Ak tak nebude konať, je opísaný v hornej vete, kde do konca života bude trpieť, pre svoje chute. Otcovia k tomu dodávajú:

Tí prví, ktorí spozornejú, keď prichádza telesný pocit, túžia si udržať vyrovnaného ducha, pokiaľ tí druhí, ktorí sú ovládaní telesnosťou, obmäkčujú Boha svojou duševnou skormútenosťou a skľúčenosťou.

Toto veľmi dobre poznáme. Padneme do hriechu a plačeme sami nad sebou, čo sme to vykonali, prosíme Boha o odpustenie, no často predtým sa nám nechce do modlitby, nechceme sa Bohu ukazovať na oči. To je syndróm Adama v raji, keď zhrešil a skryl sa.

Otcovia nám ukazujú iný druh človeka, ktorý chce neustále žiť v Božej prítomnosti a preto veľmi dobre sleduje svoje pochody a stráži si srdce, aby bolo v neustálom duchovnom pokoji. Pán nám takýto pokoj dal keď povedal – svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva.

Preto aj my dávajme pozor na našu telesnosť. Začnime ju trénovať od jedla, kde nás telo často núti niečo jesť, i keď nemá nato dôvod. Odmietnime telu dopriať si a jedzme, len keď sme skutočne hladní. Časom sa to stane prirodzené a my sa budeme radovať, i keď na počiatku to bude ťažké.

Neskôr prejdeme od jedla k ďalším nutkaniam, ktoré nám svet ponúka ako lahôdky. Môže ísť o nutkanie zapnúť TV, rádio, hudbu, film, svetskú knihu. Ak nás démon chytí do týchto vecí, veľmi rýchlo nám utečie čas a my nemáme priestor na modlitbu, rozjímanie, čítanie písma. Potom budeme nariekať a kajať sa a to úplne zbytočne, pretože sme ľahko mohli predísť týmto veciam. Písmo nás učí veľmi dobre využívať čas a to zameraním sa na Boha. Žalmista sa modlí, aby sa naučil počítať svoj čas, ktorý má veľkú cenu, pretože sa nedá vrátiť:

Ž 90:12: “Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.”

Ak začneme striedmosti a skromnosti v jedle, časom prejdeme k ďalším veciam, ktoré nás obmedzujú a sme v nich doslova – nenažraní. Určovanie mantinelov vo svojom živote, je na počiatku nepríjemné, neskôr veľmi dobré. Časom tieto mantinely budeme vedieť postupne zužovať.

Zamerajme sa preto na Pána a udržujme duchovný pokoj. To je lekcia, ktorú nám svätí otcovia dnes udeľujú.

Audio záznam