Pýcha I. – Pyšné kresťanstvo a jednoduchá viera

Hneď v úvode nám cirkevní otcovia plodne opisujú pýchu. Vďaka pýche sme ako ľudský rod padli, kvôli pýche prarodičov. Kvôli pýche padli anjeli. Čo je to teda pýcha, ktorá uvádza bytosti do stavu hrozivej duchovnej temnoty? Hneď v úvode otcovia píšu:

Pýcha je zapretím Boha!

Adam s Evou dostali otázku – naozaj Boh povedal, že keď budete jesť z tohto stromu zomriete? Diabol išiel nato veľmi prefíkane. Výsmešne sa pýta – naozaj si myslíte, že zomriete? Skutočne? Tým stavia Boha do pozície klamára alebo prinajmenej toho, kto im niečo tají.

Táto otázka rezonuje podnes. Ľudia sa pýtajú – naozaj existuje Boh? Naozaj si to myslíš? Naozaj si myslíš, že ťa Boh spasí? Alebo idú na to ešte prefíkanejšie – ty ešte v dnešnej technickej dobe veríš na také rozprávky, že existuje Boh?

Všetky tieto otázky nesú v sebe semeno pochybnosti. No tiež nesú výsmešný podtón. Takto sa ľudia smiali Noemu, keď staval svoju obrovskú loď. Chodili sa pozerať, potriasali hlavami a pýtali sa ho – Noe, ty si naozaj taký hlúpy, že si myslíš, že tu, na tejto púšti, niekedy bude pršať? Dokonca tak, že voda sa dvihne tak vysoko, že bude potrebné mať tvoju loď ako záchranu? Kto ti takéto nezmysly drahý Noe nakukal?

Vo všetkých tých otázkach je výsmech – kto už len verí v nejakého pánbožka? Dôležitá je naša odpoveď.

Adam a Eva mali rázne diablovi povedať – Boh jasne povedal, že nesmieme jesť z tohto stromu, daj si odpich, zmizni ty luhár a podvodník!

Takáto odpoveď je potvrdením Boha a Jeho majestátu. Ale Adam a Eva zapochybovali o Bohu, čím ho popreli a tým upadli do hriechu. Zárodkom dokončenia hriechu boli prvotné pochybnosti o Bohu.

Keď sa nás ľudia posmešne pýtajú – naozaj si myslíš, že v dnešnej dobe sa dá veriť na rozprávky o Bohu? – máme jednoznačne vyznať vieru. Ak tak neučiníme, popierame Boha a padáme automaticky do pýchy. Prečo je dnes toľké množstvo pyšných kresťanov ak nie preto, lebo neveria v Boha?!

Nemajme na mysli to, že Ho nevyznávajú, že sa k Nemu nemodlia, že nechodia na bohoslužby – oni neveria v Jeho zasľúbenia, v Jeho slovo, v Jeho absolútnu pravdovravnosť. Hovoria si – ktovie ako to naozaj s tým Bohom je, ako je to s večným životom, životom po smrti? Všetko toto je zapretie Boha, ktorý nám zanechal dosť objemnú knihu spásy – bibliu, s výkladom Kristovej cirkvi.

Koľkí kresťania dnes diskutujú o základných článkoch viery – o pekle, či bol Ježiš Boh, alebo človek, či Duch Svätý je osoba, alebo iba akási sila?! Či je Boh naozaj taký Všemohúci, alebo je konkurentom diabla, kde sa bijú dve strany – strana dobra a temna?! Ako je to so stvorením? Stvoril Boh svet evolúciou, alebo v siedmych dňoch? A keď tvoril, ako to robil? Ako píše písmo – tvoril z ničoho? Naozaj sa Ježiš počal z Ducha Svätého?

Diabol neustále chodí a vštepuje medzi kresťanov pochybnosti keď hovorí – cirkev sa mýlila, mýlila sa na prvotných konciloch, všetko je inak. Veď sa pozri do písma, či sa tam nepíše, že časom príde do cirkvi zlé učenie? Či už nebolo zlé učenie v roku 300, 500, 800? Naozaj si myslíš, že Nicejské vierovyznanie je správne? Veď je tam zakotvená Trojica, ale nájdi Trojicu v písmach?

Takto diabol chodí za ľuďmi pretože dobre vie, že ľudia sú plní pýchy a samozvanej pravdy. Je vari divom, že je dnes svet roztrieštený medzi tisíce siekt, ktoré sa dali zlákať falošnou pravdou, ktorú si sami vymysleli, pritom popreli základné učenia rannej cirkvi, učenie cirkevných otcov, prvých cirkevných snemov, ktoré vykladali články viery z písiem?!

Niekedy sa to javí na prvý pohľad, že majú sekty pravdu, ktorá sa stáva pravdou preto, lebo je neustále opakovaná a potvrdzovaná systémompodopri biblický verš iným biblickým veršom.  Zdá sa na prvý pohľad, že majú nepriestrelnú pravdu, ale ich motív nie je Boh, ale oni sami! Alebo zmiešanie – Boh áno, ale aj Ja. Samých seba korunovali za takých, ktorí majú patent na pravdu, pritom ani len netušia, ako tým popreli samotného Boha. Ich znakom je jedna vec, ktorú ľahko odhalíme – pýcha. Ja mám pravdu – len JA – je v tom veľký kus pýchy a namyslenosti. Všetok svoj čas, energiu a silu venujú dokazovaniu svojej sformulovanej pravdy, ktorú neustále citujú, ale aj obmieňajú a vylepšujú.

Ale pokora nám hovorí jednoduchým jazykom. Toto uver, ako je to v písme, vyložené cirkvou a potom ži kresťanským životom. Daj sa pokrstiť a ži ako kresťan. Ži ako učeník Pána. Táto vec je všetkým odpadlíkom veľmi vzdialená. Snažia sa dodržiavať akýsi morálny kódex, podobne ako to robili humanisti, ale nenasledujú Krista v sebazápore, v nosení ťažkého kríža, nebojujú dobrý boj viery Ducha proti telu.

Nemýľme sa však – my sami sme plní pýchy a nadutosti! V každej denominácii nájdeme pýchou naplnených ľudí ktorí hovoria – len MY sme spasení – ale po ovocí sa dajú spoznať – sú svetskí, milujú pôžitky, náruživosti a sú plní pýchy.

Nebuďme takí. Berme si príklad zo svätcov ktorí hovorili – ja som posledný z najposlednejších, som najhorší hriešnik, aký kedy chodil po tomto svete. Nie som hodný vysloviť ani Pánovo sväté meno.

Naozaj pýchou zapierame Boha. Aj preto sa hanbíme za vieru, pretože sme plní pýchy. Zakladáme si na svojom postavení, tituloch, čo sme dosiahli a preto prichádza diabolská otázka:

Pán docent, vy taký múdry muž, skutočne veríte vo všetky tie pravdy, ktoré cirkev hlása? Veríte že z ničoho Boh tvoril? Naozaj veríte, že Boh luskol prstami a stalo sa? Veď viete aké argumenty má evolúcia, či moderná veda?

A tu je problém. Diabol namieril na naše ego. Čo odpovie pán Docent? Keď bude zastávať kresťanskú vieru, bude na posmech. Ale keď ju bude hájiť v zmysle vedy – vtedy môže vyjsť ako víťaz. A takto sa celé kresťanstvo zničilo, pretože prestalo hájiť jednoduchú vieru rannej cirkvi a cirkevných otcov, ktorí nielen vykladali Písma, ale hlavne vierou žili.  Viera sa skomplikovala, aby jej dieťa nerozumelo, ani prostý neučený človek. Viera sa stala majetkom chytrých hláv, ktorí zviedli mnohé úbohé duše do pekla.

Buďme ako Noe ktorý každému hlásal – príde potopa a všetkých ľudí zmetie voda, okrem tých, ktorí budú v mojej arche.

Čo si myslíme, čo o Noemovi celý svet hovoril? Že je blázon, totálny hlupák. Na pokraji púšte stavia loď – to len blázon nad bláznov môže konať, iba ten, kto potratil zdravý rozum! Písmo má k tomu úplne opačný pohľad, keď tým, ktorí sú chytrí a mudrujú, strháva masku:

R 1:22: “Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami.”

Držme sa pevne viery, viac ako kedykoľvek – vyznajme ranno kresťanské vyznanie, ktoré nám stačí nato, aby sme žili kresťanským životom a hlavne žime v nasledovaní Pána a nesenia Jeho kríža! 

Čím viac vedomostí, viac teológií, viac poznatkov, tým väčšia pýcha a menšie poznanie Boha. Svätci kedysi učili – Boh je tak jednoduchý, že ho svojim komplikovaným myslením nemôžeme poznať. O Bohu platí vždy prekvapivý paradox – čím sa viac pokoríme a zjednodušíme svoj život, odpraceme zložitosť života v každej oblasti, zvlášť v tej duchovnej, tým viac sa k Bohu priblížime a Boh nám dá mnohé požehnania.

Na druhej strane – čím viac budeme vymýšľať nové a nové teórie, teológie, názory – tým viac sa od Boha odtiahneme a nebudeme Ho vôbec v živote zakusovať. Pozerajme na jednoduchú vieru colníka ktorý sa modlí – Pane, zmiluj sa nado mnou hriešnym! Budeme tak bližšie k Bohu, ako keby sme celú bibliu poznali spamäti…

Amen…