Ako otec Paisij videl takmer nahé ženy, opaľovať sa na lodi

O Otcovi Paisijovi sme sa už zmienili. Žil v našej dobe a preto poznal naše starosti, prostriedky moderného sveta, hračky a hromady zbytočností, ktorým ľudia vzdávajú poklonu. Paisij niekoľkokrát cestoval aj mimo ostrova Athos, letel i lietadlom – ale teraz si iba pripomenieme krátky príbeh, ktorý sa mu prihodil.

Raz cestoval loďou na ostrov Tinos. Loď bola – civilná a bolo veľmi teplo. Ženy preto vyliezli von, vzali si uteráky a v plavkách sa opaľovali. Otec Paisij nebol zvyknutý na také pohľady ale dobre vedel, že je to nesprávne. Sám keď opisuje túto príhodu tak hovorí:

– Bol som veľmi zarmútený tým, čo tieto ženy bezstarostne robili. Toto sú padlé obrazy človeka! Boh do nás vložil svoj obraz Boží a tu hľa – žienky ukazujú padlý obraz človeka.

Paisij sa odtrhol od okolia a sústredil sa hlboko do seba. Modlil sa s veľkou bolesťou v srdci k Bohu, až z neho vyšla takáto krátka modlitba:

Bože môj, zošli dážď, aby sa tie ženy schovali a neukazovali svoje takmer nahé telá!

Odrazu sa na nebi začali zhromažďovať mraky, obloha z ničoho nič stmavla a začal padať prudký dážď.

Paisij sa hlboko poklonil a poďakoval. Ženy utekali dnu a museli sa obliecť.

Neveríš milý čitateľ týmto zaznamenaným príbehom? Vari Eliáš nezastavil dážď, ktorý sa mal spustiť až na jeho slovo?

1Krľ 17:1: “Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: “Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.””

A či nepovedal Pán Ježiš, že stačí malé semienko viery a aj hory človek ňou prenesie?

Lk 17:6: “Pán vravel: “Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: “Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,” poslúchla by vás.”

Tak čo sa teda divíte – maloverní? Neveríte v Boha a jeho moc? To preto, lebo nemáte pokoru! Učte sa od pokorného otca Paisija a ďalších Božích služobníkov. Vystríhajte sa takých, ktorí samých seba nazývajú služobníkmi Boha, ale sú plní pýchy a nemajú ovocie.