Učenie Antona Pustovníka III. Rázne vykročenie za Kristom

Anton hovorí o povolaní pre Boha iba toľko, že je nemysliteľné, aby sluha hovoril svojmu Pánovi – teraz sa mi nechce, túto prácu vykonať nepôjdem, toto ma nebaví, teraz mám chvíľku pre seba, nech ma nikto neobťažuje.

Takto isto máme aj my pracovať pre Pána – neustále a v plnej pohotovosti. Máme bdieť, tak nám hovorí Božie slovo, čo neznamená nič iného, že máme byť neustále pripravení, ako keby mal Pán prísť dnes. Písmo sa zaoberá touto pripravenosťou na viacerých miestach, spomeňme si na múdre a pochabé panny.

Anton píše:

Keď už sme sa teda rozhodli nasledovať Krista tak, že sme všetko odložili a vydali sa na cestu spásy, máme bežať tak, aby sme ju za každú cenu dosiahli, skrze kresťanský život plný dobrého ovocia a cností.

Anton cituje verš z listu apoštola Pavla Filipanom:

Fp 3:14: “Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.”

Anton má na mysli kresťana, ktorý zanechal svet. Bez tejto podmienky je naše ďalšie kráčanie za Pánom nemysliteľné. Mnohí ľudia si povedia – to je príliš, aby som všetko zanechal a nasledoval Krista. Istotne že nezanecháme rodinu a s tým spojenú prácu, financovanie rodinného chodu, starosti, ktoré život prináša. Ale zanecháme nepotrebnosti a hľadáme jednoduchosť.

Keď čítame život otca Serafína, v jeho živote nájdeme iba tie najpotrebnejšie veci. Niečo na seba, kúsok chleba, vodu, nejaké biedne prístrešie. Mal so sebou však dve knihy – novú zmluvu a modlitebnú knižku. To bolo celé jeho bohatstvo. Keď bližšie zisťujeme, ako sa modlil a ako využíval novú zmluvu, budeme prekvapení.

Otec Serafín čítal v pondelok – evanjelium podľa Matúša (celé), v utorok evanjelium podľa Marka, v stredu evanjelium podľa Lukáša, vo štvrtok evanjelium podľa Jána. Každý deň prečítal kompletné evanjelium! V piatok, v sobotu a v nedeľu – čítal skutky apoštolov, listy a zjavenie Jána. Za celý týždeň prečítal komplet nový zákon, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci, rok po roku – niekoľko desiatok rokov bez prestania až do smrti.

My máme mnohé knihy a stále sa nám máli. Neustále niečo študujeme a zháňame, ale tento skromný človek si vystačil – nie s celou bibliou – iba s novou zmluvou. Okrem toho, veľa pracoval manuálne, mal svoju záhradku a miesta kde sa pohyboval, nazýval podľa evanjelia. Tak napríklad na vrchu kopca bola u neho Golgota, kde ukrižovali Pána. Záhrada bola Getsemanská záhrada, pri strome mal Jeruzalem, tam mal Betlehem, inde zase Nazaret a on keď prišiel na to ktoré miesto, rozjímal o Pánovi a o tom všetkom, čo za svojho života konal.

Tu vidíme jednoduchosť tohto človeka, ktorý dostal od Boha veľmi hlboké poznanie písiem bez toho, že by niekde študoval. Duch Svätý ho vyučoval v múdrosti.

Aj keď sme tu trošku odbočili, chceli sme si len pripomenúť, čo znamená opustiť svet. Je to využitie každej voľnej chvíle pre Boha a nie pre matériu. Aj keď pracovať musíme, žijeme vo svete, ale už nie sme zo sveta, ako to píše známy biblický verš.

Je to ťažké? Peter a mnohí ďalší boli rybári – pozrime ako oni opustili svet a vydali sa za Kristom:

Mt 4:18-19: “Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!”

Ako reaguje Peter, ako reaguje Ondrej a ďalší? Určite to vieme:

Mt 4:20: “A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho.”

Vidíme tú rozhodnosť? Hneď zanechali siete a nasledovali ho. Nerobili rozlúčky, nedávali si niekoľko dní načas, že ešte musia dať do poriadku rodinné záležitosti – jednoducho položili siete a ani sa neobzreli – nasledovali Krista.

O tomto je spasenie. Povedať iba – verím a nič sa v mojom živote nemení – to nie je žiaden skutok. Viera so sebou nutne prináša opustenie sveta a oslobodenie sa od neho a to skrze Krista.

Matúš – lakomý colník sedí pri bráne a vyberá mýto a prichádza Ježiš a hovorí mu:

Mk 2:14: “Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.

Vidíme tú ochotu, tú silu, tú rozhodnosť? Tento colník, ktorý myslí celý čas len na peniaze, počuje Boha, Boží hlas a všetko zanecháva, azda aj tie peniaze čo mal pri sebe – vstáva a nasleduje Pána.

Toto nám Anton dáva ako prvotnú podmienku – polož všetko čo robíš, čo máš rozrobené, o čom neustále premýšľaš a nasleduj Pána. Vtedy sa ti otvorí nová cesta, cesta spásy.

Ak budeš tvrdiť, že veríš, ale nič neurobíš, čo je taká viera platná? Mnohí ľudia takto hovoria – verím v Ježiša – ale žijú svetsky. Utvrdzujú sa vo falošnej viere, že sú spasení, lebo si vybrali mnohé verše z Písma, ktoré im to potvrdzujú, ale oni nechápu jednej veci – že viera v sebe nesie okamžité pustenie všetkého čoho sa vo svete držíme a vydáme sa za Kristom.

Učeníci žili s Pánom tri roky. Nemali TV, hudbu, rádio, slúchadlá, mobily. Mali veľa práce s ľuďmi, veľa chodili, pomáhali Pánovi, mali jeden odev, málo odpočinku a vôbec nemali čas sami pre seba – ale pre druhých. Toto je viera. Pán Ježiš ich posiela bez mešca, bez kapsy, bez obuvi, ale im nič nechýba – sú spokojní!

Lk 22:35: “Potom im povedal: “Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?” Oni odpovedali: “Nie.””

Ako je toto možné? Nič nemajú a sú spokojní, nič im nechýba. Stačí že sú s Kristom, stačí že vidia Jeho moc v ich životoch a nič im nechybuje. My ľudia, máme zapratané svoje domy a neustále nám niečo chýba. Prečo? Lebo nechodíme s Pánom. Prečo? Pretože nechceme opustiť svet a svoje hračky.

Takže skôr ako sa vydáme s Antonom ďalej, musíme sa pevne rozhodnúť – buď Kristus, alebo svet. Obe veci mať nemôžeme. Môžeme si myslieť, že máme aj svet, aj Krista, ale to bude iba obyčajný klam. Nepocítime Jeho moc a silu, ak sa zahrávame so svetom.

Judáš mal na starosti peniaze a písmo hovorí, že bol lakomý. Chodil s Kristom rovnako ako ostatní, po tri roky, ale jeho srdce bolo pri tomto svete – peniaze boli jeho zmyslom života, moc, sláva, bohatstvo. Preto zradil Pána.

Nebuďme ako Judáš! Pretože ak aj my milujeme tento svet, zapierame Pána. Svedomie to musí každému úprimnému človeku povedať – môj kresťanský život stojí za fajku tabaku. Som kresťanom iba podľa mena. Možno poznám mnohé verše z písma, poznám katechizmus, poznám zložité teológie – ale čo môj život s Pánom, ako ho žili učeníci, apoštoli, svätci?

Tu sa odrazme. Zanechajme siete tohto života, ktoré sú plné zbytočností a vydajme sa za Pánom, aby sme mohli pokročiť ďalej…

Amen…