Ako bývalý prezident Ruska Boris Jeľcin, navštívil Pečerský monastier (Príbehy z Ruska)

Pečerský monastier bol Bohom ochránený pred všetkými pohromami červených komunistických diablov. Boh udelil tomuto monastieru zvláštnu milosť, nedotkli sa ho žiadne perzekúcie. Práve v tomto monastieri sa v ťažkých časoch 50 rokov, kedy bolo Rusko zamerané proti Bohu a Kristovi, znovu-rodí stará Ruská viera, starcovstvo, kde Boh udeľuje milosti mnohým mníchom, ktorí privádzajú oslepený Ruský národ späť k viere v Krista.

Tento monastier bol postavený veľmi zvláštnym spôsobom. Najprv nebol budovaný na povrchu, ale kresťania si v prvotných časoch stavali podzemné chodby, tunely, cely, ktoré sú tak rozsiahle, že nikto nepozná všetky zákutia podzemného kresťanského sveta. Až oveľa neskôr sa začal monastier budovať na povrchu.

V útrobách tohto veľkého podzemia, pochovávali a pochovávajú podnes mníchov tak, že truhly nezakopávajú do zeme, ale sú vo výklenkoch, alebo naukladané na sebe. Okrem mníchov sú tam pochovaní aj vojaci, ktorí v dávnych dobách bránili monastier pred útokmi zvonka. Odhadom je tam pochovaných až 14 000 duší!

A v tom je tá záhada. Napriek tomu, že tam nevanie žiaden vzduch, nie je tam vôbec cítiť rozklad pochovaných ľudí. Normálne by tam mal byť neznesiteľný zápach. Veď iba z jednej mŕtvoly býva zápach na udusenie, nie ešte zo 14 000 mŕtvych tiel. No v tomto podzemí nie je absolútne cítiť žiaden zápach, akoby tam nebola ani len jedna mŕtvola.

Legenda o tomto monastieri hovorí, že bol vybudovaný samotným Bohom. Prvým podzemným základom pre vybudovanie ďalších uličiek a komnát, bola totiž jaskyňa, na ktorú sa napájali nové a nové podzemné objekty.

V roku 1995, monastier navštívil bývalý Ruský prezident Boris Jeľcin. Boli mu ukázané aj podzemné priestory, chodby, miestnosti a všade boli naukladané truhly, kam sa len pohli. Jeľcina sprevádzal mních otec Natanael, so sviečkou v ruke.

Jeľcin sa divil, že truhly sú tu voľne ukladané, že telá v nich nie sú zakopané v zemi a potom mu to došlo. Obrátil sa na otca Natanaela s otázkou:

– Otče, keď je tu na 14 000 mŕtvol, ako je to možné, že tu nie je z nich cítiť žiaden zápach?

Otec Natanael so svojou úsečnou rečou iba odpovedal:

– To je Boží zázrak!

Exkurzia pokračovala, ale Boris Jeľcin bol čím ďalej tým viac nespokojný s odpoveďou mnícha, len krútil nechápavo hlavou a opäť položil tú istú otázku otcovi Natanaelovi. Ten odpovedal opäť svojsky:

– Tak to zariadil Hospodin!

Keď vyšli von, Jeľcin akoby našiel vysvetlenie, opýtal sa otca Natanaela:

– Otče, prezraďte mi, čím mažete tie mŕtvoly, aby nezapáchali?

Otec Natanael mu dal protiotázku:

– Boris Nikolajevič (Jeľcinovo druhé meno po otcovi), sú vo vašom okolí ľudia, ktorí hodne páchnu?

Jeľcin sa zadivil tej otázke, ale vpravde odpovedal:

– V mojej delegácií a medzi spolupracovníkmi, nemám zapáchajúcich ľudí!

Otec Natanael teda odpovedal:

– A to si vy naozaj myslíte, že niekto v okolí Nebeského Kráľa, Ježiša Krista, môže zapáchať?

Hovorí sa, že Jeľcina táto odpoveď celkom uspokojila. Iná vec by bola, aby niekto natieral 14 000 zomrelých nejakou voňavou látkou. Musel by truhly otvárať, namazať, zatvoriť a o niekoľko týždňov zase robiť to isté. Celý monastier by to nedokázal urobiť ani raz za 100 rokov, nie každý mesiac.

Tento problém nemal len Boris Jeľcin, ale už dávno pred ním, si lámali ateistickí komunistickí predstavitelia hlavy, nad touto Pečerskou záhadou. Ešte viac sa dostali do smútku potom, ako bola otvorená časť podzemia, ktorá bola od roku 1700 zatvorená. Tam objavili truhlu, v ktorej bol predstavený monastiera (igumen), pochovaný pred rokom 1700, no jeho telo bolo nedotknuté. Mnísi sa zľakli, že igumen by mohol otvoriť oči, lebo vyzeral akoby iba spal.

No tvár mal napodiv zelenú. Po krátkom výskume zistili, že mu tvár pri pohrebe zakryli zelenou šatkou. Šatka sa časom rozpadla na prach a tento prach zostal na tvári igumena. Keď mnísi fúkli do prachu, ten z tváre odletel a igumen mal aj tvár takú, akoby práve zaspal.

Komunisti potom radšej neriešili tieto záhady, lebo by zapochybovali o svojom tvrdom ateizme a nechali Pečery, Pečerami.