Učenie Antona Pustovníka – Neobzerať sa dozadu

Anton nám tu dáva lekciu, aby sme sa neobzerali dozadu. Tým nemá na mysli len obracanie sa za zlými vecami, za svetom, ale aj za svojou cestou kresťanskou. Mnohí ľudia dokážu zanechať svet a nepozerať sa vzad, ale radi sa pozerajú späť na svoje zásluhy, svoje obrátenie, svoje skutky, ktoré pre Boha už vykonali a na tom sa radi plnia pýchou. Anton nás upozorňuje aj na tento zvod, aby sme sa vôbec nepozerali na nič z našej minulosti, či už je to cnostné, alebo nie. Preto vybral pilotný verš z tejto lekcie z Filipanom, kde Pavol učí tento spôsob:

Fp 3:13-14: “Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.”

Pavol neustále pozerá dopredu, neotáča sa za sebou. Dokonca píše – nemyslím si, že už som uchvátil nebeskú vlasť. Ani to nie je podstatné pre Pavla, ako to čítame aj vo výklade Antona.

Mnohí ľudia radi hovoria – som spasený, lebo som odovzdal život Kristovi, mám zapísaný presný dátum môjho obrátenia. Pavol spolu s Antonom tejto lacnej viere oponujú. Oni nepozerajú dozadu, ale dopredu a len dopredu. Pred sebou vidia Krista, Toho ukrižovaného a utekajú za ním. Anton nám tu dáva do pozornosti známy príbeh s Lótovou ženou, ktorá sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp.

Milovala mesto Sodomu, jeho bohatstvo, krásu, dobré jedlá, prepych, lákadlá sveta. Naproti tomu Lót, sa neobzrel nielen za mestom, ale ani za svojou ženou, ktorá pri úteku pre toto mesto zomrela. No nielen to. Lótové dcéry sa taktiež neobzreli za Sodomou a dokonca ani za svojou matkou. Anton nám pripomína verš:

L 9:62: “Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.”

Tento verš hovorí o pluhu, ktorý je vyjadrením práce pre nebeské kráľovstvo. Ak ale pracujeme pre nebeské kráľovstvo, pracujeme s duchovným pluhom a obzeráme sa späť, konáme prácu daromnú, pretože naše srdce je uchvátené svetom a nie Kristom. Anton k tomu hovorí:

Obrátiť sa naspäť, obzerať sa dozadu, nie je nič iného, iba ľutovanie, že sme svet zanechali za sebou a preto začneme opäť svetsky zmýšľať a špekulovať, ako sa vrátiť.

Poznáme to z nášho života. Vykoreníme nejakú neresť, nejaký hriech, ale myšlienky sa nám často k tejto veci vracajú. Diabol to dobre vie a preto nás neustále pokúša, až jedného dňa poľavíme a povieme si, že sa môžeme vrátiť s určitou mierou k tejto veci. Ako príklad si dajme povedzme pitie alkoholu. Boh nás vytrhne z tejto neresti, ale my časom si povieme – sem-tam nejaký ten pohárik nezaškodí. A sme naspäť v hre.

Tento príklad je ale oveľa menej závažnejší, ako si zahrávať so spásou, modlitbou, vierou. Povieme si, dáme si oddych od týchto vecí a vrátime sa načas do sveta. Písmo nám o tom svedčí:

2Pt 2:20: “Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi a sú premožení.”

Ak sme sa vydali po stopách Pána, nemôžeme odbiehať do sveta, pretože ten nás pohltí. Spomeňme si na izraelitov, ako plakali za Egyptom, kde mali plné hrnce, čím zväčšovali hnev Hospodina. Písmo nás veľmi ostro varuje, že by bolo lepšie, keby sme nikdy o ceste spásy neboli počuli, ako od nej odišli:

2Pt 2:21: “Bolo by im lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď poznali, a odvrátili sa od im daného svätého prikázania.”

Popremýšľajme preto nad svojim životom a uznajme, že mnohé veci nás ešte držia. Prosba k Bohu, aby nás zbavil a očistil od svetského kalu, je rovnako zapísaná v evanjeliu, kde Pán čistí vínny kmeň, aby prinášal viac ovocia. Preto prosme Pána v modlitbe, aby nás očisťoval od sveta a jeho zvodov.

Amen…