Ako k otcovi Janovi prišiel človek, ktorý bol obvinený z trestného činu (Príbehy z Ruska)

100 kilometrov od Pečerského monastiera, prišiel k otcovi Rafaelovi, jeho príbuzný – Valera. V monastieroch to funguje tak, že keď sa človek chce stáť mníchom, jednoducho príde a môže v monastieri prebývať, samozrejme dostane mnohé povinnosti a zaťažkávajúce skúšky. Valera takto prišiel, že by chcel byť mníchom, no nejavil vôbec žiadnu zbožnosť. Bol veľmi nepríjemný a ostrý kvôli pôstom a modlitbám, ktoré mal vykonať. Mnísi hneď videli, že s Valerom nie je niečo v poriadku a tak prišlo rozuzlenie jeho príbehu. Bol obžalovaný zo závažného trestného činu, ktorý však údajne nespáchal a preto sa chcel v monastieri ukryť.

Valera sa skrýval pred políciou. Čin, z ktorého ho obvinili, skutočne nespáchal, i keď nebol zase svätým anjelom. Čo teraz? Nič iné mníchom nezostávalo, len ho dopraviť do Pečerského monastiera, k otcovi Janovi, ktorý poradí čo a ako ďalej.

Otec Jan prijal Valeru srdečne a priateľsky. Valera v tom videl nádej, že ho nejako ukryjú, keďže je nevinný a bude tu prebývať pod ochranou mníchov. Ale otec Jan sa náhle zamračil a povedal:

– Valera, ty tak či tak budeš veľmi veľa trpieť!

Valerovi klesla nádej na bod mrazu a takmer v hneve sa obránil voči Janovmu slovu:

– Za čo by som mal trpieť?!

Valera sa postavil otcovi Janovi na viditeľný odpor, nepáčila sa mu Janova reč. Otec Jan sa nahol k nemu a niečo mu pošepol do ucha. Sotva sa dnes dozvieme, že čo mu povedal, ale Valera udivene pozeral na otca Jana ako na zjavenie. Otec sa obrátil na všetkých okolostojacich, aby ich nechali osamote.

Valera a otec Jan boli spolu pol hodinu. Potom sa otvorili dvere a opäť sa všetci vrátili. Valera sedel na posteli celý uplakaný, ale prvýkrát vyzeral vyrovnaný a kľudný, dokonca bol šťastný. Otec Jan práve skončil jeho spoveď. Poprosil mníchov, aby dali Valerovi tri dni v pobyte v monastieri, aby prijal pomazanie chorých a večeru Pána. Potom mu otec Jan položil ruky na hlavu a požehnal, aby sa vrátil naspäť do mesta, kde je hľadaný, do Čistopolu.

Všetci sa divili a pýtali sa – prečo? Veď je chlap nevinný, prečo sa má dať vydať do rúk vlkov (komunistov), ktorí ho odsúdia a bude veľmi trpieť vo väzení? No otec Jan Valerovi všetko objasnil a my sme sa nedozvedeli úplné podrobnosti. Iba sme zachytili tento rozhovor ktorý nastal v prítomnosti všetkých. Valera sa pýtal otca Jana:

– Ako sa mám chovať vo väzení?!

Otec Jan mu dal tri rady, veľmi tvrdým jazykom:

1. Nebudeš nikomu a ničomu veriť!
2. Nebudeš sa nikoho a ničoho báť!
3. Nebudeš nikoho prosiť!

Potom dodal veľmi pokojným hlasom:

– Budeš sa modliť, to bude pre teba najdôležitejšie. Boh bude pri tebe blízko – to sám uvidíš, aké divy Boh s tebou bude konať. Pocítiš Jeho veľkú moc!

Bolo jasné, že Valera sa počas tých tridsiatich minút nielen vyspovedal, ale aj obrátil a uveril Bohu až tak, že bol ochotný sa hrdinsky vrátiť do mesta kde bol hľadaný políciou, ba dokonca sa sám udať. Čo presne otec Jan povedal Valerovi, sa nikto nedozvie. Ale je celkom isté, že Valera uveril v Boha nielen v mentálnej oblasti, ale aj pocítil v blízkych rokoch jeho moc a silu. Nevymenil by slobodu bez Boha, za neslobodu vo väzení s Bohom. S človeka, ktorý bol tvrdý ateista a nežil morálne dobrým životom, sa stal behom polhodiny človek so srdcom pustovníka, ktorý bol ochotný pre Krista znášať ťažký kríž a milovať Boha. Nadchádzajúce väzenie bral ako Boží údel, v pokore ho prijal.

Ako to s Valerou dopadlo ďalej sa nikto už nedozvedel. Azda nakoniec tam aj zomrel, súdime podľa pomazania chorých, ktoré sa udeľuje tým, ktorí majú opustiť svet.

Isté je jedno – ak prijal dobrovoľne väzenie a vlastné udanie, Božia ruka sa dotkla jeho srdca tak mocne, že pochopil evanjelium behom pol hodiny lepšie, ako keby chodil na najlepšie kázne do najvychýrenejšieho chrámu počas celého života.

Amen…