O modlitbe – chrám nášho tela je lepší, ako chrám postavený. Modlitby z kníh, alebo modlitby vlastných slov? (Siluán z Athosu)

Siluán z Athosu napísal:

Duša ktorá ľúbi Pána, sa nemôže nemodliť, ale náhli sa k Nemu vďaka milosti, ktorú v modlitbe poznala.

Tu prehodnoťme našu vieru. Modlíme sa radi, nedokážeme sa dočkať, až budeme sami s Pánom, v intímnom rozhovore, vo svojej komôrke, za zatvorenými dverami?

Ľudia sa modlia preto, lebo je to pre nich pravidlom, regulou, zvykom. Toto sa mám odmodliť a tam končí ich modlitebný život. Ale čo modlitba na ktorú sa duša teší? Máme takú modlitbu? Prosme si o tento dar, lebo Siluán píše, že sa to stane vďaka milosti, keď prichádzame k modlitbe zo vzrušením a radosťou.

Mnohí ľudia sú zaťažení na chrámy, kostoly, správne postoje, liturgiu, správne liturgické úkony. Aj keď tieto veci sú vo svojom jadre dobré, predsa Siluán dáva nad nich chrám Božou rukou stvorený – chrám našej duše. Preto pokračuje:

Na modlitby slúžia chrámy, kde sa modlitby čítajú z kníh – ale chrám so sebou nikam nevezmeš, nie vždy máš pri sebe knihu. Ale čo zaručene so sebou máš vždy, je vnútorná modlitba, kde sa vo svojej duši môžeš modliť k Bohu bez akýchkoľvek vonkajších pomôcok.

Siluán v žiadnom prípade neodsudzuje chrámové modlitby a liturgiu, ako by to mnohí zle pochopili. Na druhej strane nám tvrdí, že toto všetko nám môže byť odňaté – keď príde väzenie či prenasledovanie, alebo sa nachádzame na miestach, kde nie je žiadna modlitebňa či chrám, – ale čo zaručene máme a nikto nám nemôže odňať alebo zbúrať, je chrám nášho tela. Siluán preto píše:

V chrámoch sa vykonávajú bohoslužby a pôsobí tam Boží Duch, ale naša duša je najlepším chrámom, preto kto sa modlí v duši, pre toho sa celý svet stáva jedným veľkým chrámom.

Tu by sa mnohí mohli nazdať, že to Siluán prehnal, keď dáva chrám nášho tela nad chrámy Božie, rukou postavené. Siluán tu len súhlasí s apoštolom Pavlom ktorý napísal:

1Kor 3:16: “Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?”

A inde:

2Kor 6:16: “A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.”

Na túto dôležitú vec nemáme podľa Siluána zabúdať, že my sme chrámom Boha živého, v ktorom prebýva Duch Svätý. Kamkoľvek ideme a v duchu sa modlíme, modlíme sa v lepšom chráme, ako je chrám postavený z tehál.

No opäť neupadnime do extrému, ako mnohí upadli, že chrámy nie sú treba, rovnako ako modlitebné knihy. Jeden extrém je zaťaženosť na chrámy, druhý extrém je ich popretie. Jeden extrém je modliť sa len z modlitebných kníh, druhý extrém je odmietať modlitebné knihy. Kresťanstvo sa vždy vyvarovalo extrémov. Sektári a prehnane prísni kresťania, upadali na tieto dve strany, nie však kresťania Bohumilí. Siluán preto píše:

Mnohí sa modlia ústami a radi z modlitebných kníh – je to dobré a Pán prijíma ich modlitby. Ale – keď sa niekto modlí k Pánovi z kníh a myslí na niečo iného, myseľ mu behá od napísaných slov do sveta, takúto modlitbu Pán nevypočúva.

Tu je kameň úrazu. Modlenie z kníh je výborné. Ak pomaly čítame slovo za slovom a uvedomujeme si jeho význam a hĺbku, vidíme samých seba pred Pánom kľačať v hlbokej pokore, taká modlitba je Bohumilá. Ale ak iba čítame, rýchlo beháme po slovách a neprechádzame k významu slov prečítaného, taká modlitba je zbytočná, ktorú Boh nevypočúva.

Táto lekcia nás má odvrátiť od nebezpečenstva dvoch extrémov – modlitby len čítanej, alebo modlitby len vlastných slov a nijako inak. Tiež o chrámoch. Extrém prvý je – celá naša viera je o chráme a druhý extrém – nie je potreba žiadnych chrámov.

Bohumilý kresťan vie, že jeho duša je chrámom Ducha Svätého, zároveň neopovrhuje chrámom, kde sa stretávajú kresťania, ba naopak, taký chrám si váži. Ale keď sa nevie do chrámu dostať, neupadá na pokoji a modlí sa v chráme ktorý stvoril Boh – v chráme svojej duše.

Nad tým všetkým má byť láska k Bohu, ku ktorému máme prichádzať k modlitbe, ako k najlepšiemu jedlu keď sme hladní, k najlepšiemu priateľovi od ktorého potrebujeme radu, povzbudenie a silu, k najvzácnejšiemu stretnutiu.

Amen…