O čistote – sexualita, homosexualita, perverznosť, a prvotné boje kresťana

Cirkevní otcovia nás poučujú v tomto bode takto:

Blažený je ten, kto dosiahol necitlivosti voči každému telu, vzhľadu a kráse.

V dnešnej dobe je toto akoby klišé, akoby nedosiahnuteľná vec. Necitlivosť voči svojmu, ale aj inému telu, je skutočne veľmi vysoký stupeň cnosti. Otcovia dokonca hovoria o výške tohto stupňa a to takého, kde človek už nehľadí na pohlavie osoby, nepozerá či ide o ženu alebo muža.

Nám sa to dnes môže javiť ako niečo nedosiahnuteľné, no predsa je to zaznamenané v písmach. Pavol píše o potláčaní tela Duchom, pretože ak človek žije podľa tela, zomrie – čím má Pavol na mysli smrť večnú a – nie večný život.

Rim 8:13: “Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.”

Pavol vymenováva skutky tela, telesnosti a hneď prvé na rane sú skutky nečistoty:

Ga 5:19: “A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť…”

Nedajme sa teda oklamať modernou dobou, že nečistota, smilstvo, cudzoložstvo, masturbácia, chlipnosť, perverznosť, zvrátenosť, homosexualita – nie sú nejakými závažnými hriechmi. Ranná cirkev považovala homosexualitu za hriech Sodomský, ktorý patril – do neba volajúcich hriechov, spolu s vraždou.

No nedajme sa oklamať a nepovyšujme sa, ak takýmto druhom sexuálneho hriechu netrpíme. Aj iné sexuálne hriechy, ako sebaukájanie, je hriechom telesnosti a kto sa poddal telesnosti, nepoddal sa pod Ducha.

Otcovia pokračujú:

Čistý nie je ten, kto si uchoval neskazené telo (sexuálne čisté telo) lež ten, kto svoje údy dokonale podriadil svojej duši (pod Ducha).

Je množstvo ľudí, ktorí dokážu udržať sexuálnu čistotu a zdržanlivosť, ale len na povrchu. Nekonajú nič špatného sami zo sebou, ani s iným človekom, ale ich srdce je plné nečistoty, ich srdce je telesné. Tu otcovia mieria tam, kde nám túto lekciu dáva aj náš Pán keď hovorí:

Mt 5:28: “Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.”

Otcovia sú veľmi dôslední a pozorne študujú a sledujú evanjelium. Nejdú iba na povrch, ale do hĺbky. Ale čo konať?

Dnešný svet je svetom zvodov. Ženy sa obliekajú zvodne, muži nemajú problém vysloviť otvorené sexuálne narážky a to je všetko len preto, lebo svet trpí sebectvom a lomcujú ľuďmi vášne. Vášne sú nielen otvorené, ale i skryté, kedy si dvaja ľudia takzvane – rozumejú – píšu si, zhovárajú sa, môžu sa dokonca spolu modliť, ale lomcuje nimi v podvedomí vášeň.

Otcovia hovoria o bezvášnivosti, ktorú je potrebné stoj čo stoj získať. Tu by sme si mohli tiež povedať, že na vášňach predsa nie je nič zlého, o čom to tí otcovia viery hovoria a predsa sa mýlime. Pavol v liste Rimanom napísal:

R 7:5: “Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti.”

Vidíme, že Pavol rovnako dobre pozná vášne, dokonca ich nazýva – hriešne – ktoré človeka strhávajú do osídiel večnej smrti. Akokoľvek budeme na cirkevných otcov kritickí, oni veľmi pozorne a precízne skúmali písma a nevynechali ani len tú najmenšiu maličkosť, ako sa to dnes darí mnohým heretikom, ktorí kladú dôraz na jednu vec a opomínajú inú.

Aká je teda prvá rada otcov viery? Tu píšu:

Veľký je ten človek, ktorá zostane nedotknutý, nevšímavý, ľahostajný, keď bude vidieť nejaké vzrušenia telesnosti. No väčší od neho je ten, ktorý navzdory tomu čo vidí, má upretú myseľ k nebeským krásam a takto uháša vnútorný oheň.

Existujú mnohé postupy, ako sa zbaviť sexuálneho vzrušenia. Niekto hovorí – veľa cvič, fyzicky pracuj, nejedz štipľavé veci, ktoré prekrvujú a rozširujú krvné prietoky. Nepozeraj sa ako Job, vypichni si oči, ako Pán radikálne hovorí v evanjeliu.

Tieto rady sú dobré na povrchné veci, kedy človek dokáže ovládnuť svoje telo, ale neovláda srdce tak, ako o tom otcovia hore píšu. Dokonca ľudia vzdávajú poklonu tomu, kto sa stane nevšímavý, ľahostajný voči telu opačného pohlavia, kedy si prestane všímať iných ľudí – ale to nič nie je pred tým – kto pozerá na nebeskú krásu a ňou hasí oheň vášní, ktorý sa v tele usádza.

V ďalšej stati nám otcovia dávajú nahliadnuť na človeka, ktorý dospel do výšin, kedy ani telo, ani srdce, už nie sú zmietané vášňami. Vždy za všetkým je potrebné hľadať Božiu milosť a Jeho svätú ruku. Bezo Mňa nič nezmôžete, je Kristovým kľúčom na všetky boje proti telesným i netelesným nepriateľom. Otcovia nám dávajú do pozornosti tri skupiny kresťanov, ktorí sú bojovníkmi proti vášňam a svojmu telu, svojej sexualite:

– Bojovník ktorý bojuje ako lev, je ten, kto modlitbou zaháňa psa vášní!

Toto je prvý stupeň boja. Modlitbou zaháňať nepriateľa. Modlitba tu slúži ako palica na prašivého psa, ktorý je plný vášní. Je to pes odpornosti, pes ktorý je celý uslintaný od vášní, je škaredý, s vytrhanou srsťou a chce nás pohrýzť, aby sme sa nakazili jeho sexuálnou vášnivosťou. Tu otcovia ukazujú odpornosť vášní, ktoré prirovnávajú k ohavnému psovi. Naproti tomu kresťana prirovnávajú k levovi, ktorý statočne bojuje. Ak kresťan prekoná tento boj a bude neustále na stráži ako spomínaný lev, pretože pes chlípnosti a vášnivosti môže kedykoľvek opäť prísť naspäť. Otcovia hovoria o druhom stupni:

– Kto prenasleduje tohto psa, ktorý sa dal na útek, a to odporom k jeho vzhľadu, je jeho prenasledovateľom, už nie rovnocenným bojovníkom, lebo pes prestal útočiť a dal sa na útek.

Prvá fáza je čakanie. Človek je v pokoji, všetko je v poriadku ale odrazu príde pes smilstva a začne štekať. Všetok kľud človeka je preč. Ak sa nebude brániť, pes vášní ho rafne a je s ním koniec – podľahne hriechu telesnosti. Ale ak vezme palicu, palicu ktorá sa volá modlitba a práši tomuto psovi ňou kožuch, pes utečie. No nie ďaleko. Onedlho príde znovu. Preto podľa otcov nestačí len odohnať tohto psa vášní, ale ho aj začať prenasledovať a to odporom k jeho výzoru. To nie je nič iného, iba rozjímať o smrti, ktorú tento pes prináša, o smrti večnej, o pekelných mukách, ktoré nám pes vášni prináša, rovnako ako nám nesie hriechy zatratenia a preto si má človek zoškliviť všetko, čo ho privádza k sexuálnemu vzrušeniu – obrazy, fotky, videá, pohľady.

Poslednou fázou je fáza, ktorú poznajú už tí, ktorí Duchom umŕtvili psa vášnivosti, psa sexuálneho vzrušenia a tak otcovia píšu k tomu toto:

Ten, kto navždy zmaril útoky psa vášní, aj keď je stále bytosťou telesnou, je človek, ktorý už dnes vstal zmŕtvych!

Tento tretí stav je stavom dokonalého kresťana, ktorým už vášne nelomcujú. Pozrime sa na Pavla a uvidíme jedného z mnohých. Čo napísal, to aj dodržiaval. Bol ako anjel v ľudskom tele. Istotne že zhrešil aj on a často, vyznal svoju slabosť Bohu, ale už vášne ním nelomcovali, pretože poznal silu Božieho slova, modlitby a rozjímania nad hriechom a svätosťou Krista.

V ďalších kapitolách sa dočítame o ďalších spôsoboch boja proti vášňam, zvlášť sexuálnych, ktoré sú najťažšie, pretože k sebe priťahujú všetky zmysly.

V tejto lekcii nám otcovia viery dávajú rady a návody, ako pokročiť od nič nerobenia a čakania, k našej prvotnej aktivite. Zaiste že človek zlyhá a nie jeden krát, ale aspoň sa dal na cestu bojovníka, ktorý sa nevzdáva a s Božou milosťou i pomocou, krok za krokom sa pripodobňuje Kristovi.

Amen…