Biskup Athanás – učiteľ cirkvi (Kresťanskí hrdinovia). Ariáni popierajúci Božstvo Krista, nedokázali kameň viery – Athanása – nijako odpratať

Úvod…

Aj dnes sme v dobe, kedy sa popiera Božstvo Pána Ježiša Krista, popiera sa Trojica a to len preto, lebo nastúpila nová generácia Ariánov, ktorých poznať po ovocí – šíria zákernosti, klamstvá, prekrúcajú evanjelium, ich učenie je plné pýchy a arogancie.

Athanás napísal vyznanie viery, ktoré podnes zostalo základným kameňom viery kresťanov. Bludári proti tomu bojujú, že by Pán Ježiš mohol byť Boh, alebo že by svätá Trojica mohla vôbec existovať. Hovoria – nič sa také v písme neobjavuje. V tom je tá skúška Boha voči ľudom. Pravoverným kresťanom Boh zjavil sám seba v Trojici, čo je plnosť Boha, ktorú nepoznali ani židia, ktorým bol takto Boh skrytý, i keď aj v starej zmluve je v Trojici nepriamo zjavený. Rovnako tak moslimovia nepoznajú Trojjediného Boha, pretože iba Duch Svätý dal cirkvi toto plné poznanie Boha, bez ktorého sa človek míňa so spásou, aj keby akokoľvek výrečne kázal a akokoľvek by sa snažil žiť kresťanským životom. Milujme Boha v plnosti, ktorý sa nám zjavil v Trojici. Bez tohto plného poznania Boha, nemáme totiž spasiteľnú kresťanskú vieru…

—————-

Keď Athanása chválim, chválim cnosť samú; lebo toho zvelebovať, ktorý všetky cnosti v sebe spojuje, či je to niečo iného, nežli cnosť samú zvelebovať? — tak písal o tomto svätom, sv. Gregor Nazianzský. A v skutku, sv. Athanás bol stĺpom cirkvi a svojím životom vzor biskupov.

Athanás narodil sa na sklonku tretieho storočia (asi r. 294. lebo 296. po K. P.) v Alexandrii, a bol cnostnými rodičmi starostlivé a nábožne vychovávaný. Svätý Alexander patriarcha dal Athanása vo všetkých vedách vyučiť, i bol už v 20. roku za diakona posvätený a patriarchovým tajomníkom vymenovaný. Neskoršie išiel na púšť ku sv. pustovníkovi Antonovi a za rok počúval jeho učenie.

Duchom svätým nadchnutý Athanás vydal vynikajúci spis, v ktorom podvrátil bludné učenie Ariusa, ktorý bezočivo hlásal, že Kristus Pán nie je Boh, ale len božský človek.

Roku 325 zhromaždilo sa vyše 300 biskupov v meste Nicei v Malej Ázii, aby učenie cirkvi, za ktoré milióny mučeníkov život svoj položili, proti šíriacemu sa Ariusovmu bludu bránili. Tam vystúpil mladistvý diakon Athanás s takou vznešenou výrečnosťou a s takým úspechom, že Arius bol porazený a jeho blud jednohlasne odsúdený. O rok neskôr zomrel sv. Alexander a Athanás bol jednohlasne za biskupa vyvolený. Márne skrýval sa na púšti, tam ho o štyri mesiace vyhľadali a slávnostne voviedli do jeho sídelného mesta Alexandrie, kde v januári 326 za patriarchu bol posvätený. Athanás, najvznešenejší muž, zastával cez 46 rokov vysokú cirkevnú hodnosť na najvážnejšom a najstaršom patriarchálnom tróne Východu a medzi mnohým prenasledovaním a nebezpečenstvom života vzdoroval bludnému, bohorúhavému učeniu Ariusa: i stal sa pevným stĺpom čistého cirkevného učenia.

Cisár Konštantín dal sa svojou sestrou nakloniť k učeniu Ariusa. I rozkázal Athanásovi, že musí prijať Ariusa do cirkevného obcovania. Athanás nedal sa sklátiť, nechcel obcovať s kacírom, ktorý zapieral božstvo Kristovo. Ariáni v zlosti obžalovali Athanása u cisára, že mal účasť vo vzbure proti nemu. Konštantín povolal ho k sebe a on sa tak dôkladne z ohovárania očistil, že mu cisár nato písal list, v ktorom ho menuje – mužom Božím, ctihodným biskupom.

Ariáni zlostili sa, keď videli bohumilé pôsobenia Athanásovo ,i vymýšľali nové zločiny na neho. Tvrdili že posvätený kalich rozbil, že jednej ženskej násilie urobil, a mnohé ďalšie reči. Cisár vypísal synodu (snem cirkevný) do mesta Tyru. Athanás prišiel tam, bránil sa a dokázal svedkami lož a zlosť odporcov. Medzi iným, keď kacírsky biskup Arsenius pre všelijaké zločiny musel zutekať a návodom Ariánov v dolnom Egypte sa skrýval, oni rozhlásili, že ho Athanás zavraždil; v tom však zjavil sa Arsen a tak svojou prítomnosťou dokázal, že žije a že je Athanás nevinný. Podobne preukázali sa ostatné obžaloby, že boli utrhačné a Ariáni hlásali iba prázdne nepravdy. Cisár pohrozil každému, kto by sa nabudúce opovážil podobné lži a osočovania na Athanása roznášať.

Ale Ariáni nedali pokoja. Kacírski ich biskupi chceli svojho najmocnejšieho odporcu odstrániť. Vymysleli, že Athanás zakazoval dovážať obilie z Alexandrie do Carihradu, kde býval cisár. Tento uveril lož a r. 336 v hneve vypovedal Athanása do Trevíru vo Francúzsku, kde ho biskup sv. Maximin s radosťou prijal a vydržiaval. Ariáni teraz nútili carihradského biskupa, aby Ariusa do cirkvi prijal. Biskup darmo odporoval, a len modlitba bola mu útechou. Pyšne vykračoval si Arius po Carihrade so svojimi prívržencami, išiel do chrámu, aby bol prijatý do cirkvi. Pred samým chrámom prišla naňho prirodzená potreba a musel ísť na stranu. Viac sa nevrátil! Po dlhom očakávaní našli ho mŕtveho. Vnútornosti vyšli mu z tela. Ariáni sa týmto nepokorili; tvrdili, že stalo sa to čarodejníctvom.

Roku 337 zomrel Konštantín a Athanás vrátil sa z vyhnanstva naspäť. Radosť v Alexandrii bola veľká, ale trvala len na krátko. Zúriví nepriatelia zase ho obžalovali u cisára Konstansa, ktorý ariánsky zmýšľal. Ariáni r. 341 zosadili Athanása a vyvolili Georgia za biskupa Alexandrinského, ktorý vojskom podporovaný násilne zaujal biskupskú stolicu. Ľud dal sa do plaču a valil sa do chrámu, aby kacírsky biskup do neho nemohol. Vojaci vodrali sa dnu, bili kresťanov a drancovali kostol.

Athanás ušiel do Ríma, kde ho pápež Július I. slávnostne prijal. Cirkevný snem, ktorý sa r. 347 v Sardike zvolal, zosadil Georgia a vyobcoval ho z cirkvi. Athanás ale zase zaujal svoj biskupský stolec v Alexandrii.

Ariáni zase zvolali snem v Plovdive a vyobcovali nielen Athanása, ale i pápeža Júlia z cirkvi; Konstans tiež nebol v stave podporovať Athanása v jeho úrade, lebo vypuklo povstanie proti cisárovi. Athanás tíšil svoju obec, aby ostala vernou cisárovi. Keď cisár zvíťazil, Ariáni žalovali cisárovi, že Athanás s povstalcami držal. Athanás bol v kostole prepadnutý; 5000 vojakov obstalo kostol. Veriaci násilne vyslobodili Athanása; potom sa ukrýval na púšti a len listovne obcoval s veriacimi. Arianský cisár i tam za ním sliedil.

Roku 362 umrel hlavný podporovateľ Ariánov, cisár Konstans. Jeho nástupca Julián nenávidel každú kresťanskú vieru. On si myslel, že viere kresťanskej najviacej uškodí, keď praví kresťania a arianskí bludoverci popri sebe žiť a o vieru hádať sa budú; a preto povolal naspäť vypovedaných biskupov. Tak sa vrátil i Athanás naspäť do Alexandrie. Julián sa prerátal. Múdrym a kresťanským miernym zachádzaním pritiahol k sebe Athanás mnohých od cirkvi odpadlých a poblúdilých ariánov, dokonca i mnohých pohanov obrátil.

Keď to pohan Julián počul, chcel zabiť Athanása. Svätý biskup musel zutekať. Len ťažko podarilo sa mu ujsť a to popri samej lodi cisárskej, ktorá ho lapiť mala. Potom opäť sa ukrýval na púšti.

– Nesmúťte, deti moje, toto mračno skoro zájde! – riekol svätý muž, keď na loď sadal, ktorá ho mala ku púšti Thebajskej zaviezť. Čo predpovedal, stalo sa. Julián nezadlho biedne zahynul vo vojne. Jeho nástupcom bol Jovian, horlivý kresťan, ktorý písal sv. Athanásovi, aby sa navrátil. I u tohto cisára žalovali bludoverci na neho. Jovian ich nepočúval. Po siedmich mesiacoch umrel tento dobrý cisár a nástupcom jeho stal sa Valens.

Bezohľadný tento Arián prenasledoval všetkých pravoverných biskupov; raz dal spáliť loď, na ktorej sa nachádzalo osemdesiat kresťanských kňazov. Miestodržiteľ v Alexandrii dal raz v noci prekutať všetky kúty chrámu, aby Athanása do rúk dostal; tento skrýval sa v hrobe svojho otca za viac mesiacov a tu písal proti bludárom Macedónskym o božstve Ducha svätého a proti Apollinaristom o vtelení Krista Pána. Večnej pamäti hodné je a takým i zostane jeho vyznanie viery, začínajúce sa: – Ktokoľvek chce byť spasený.

V Alexandrii búril sa ľud pre neprítomnosť milovaného biskupa. Valens obával sa a preto roku 367 povolal Athanása naspäť na biskupský stolec. Tak bol svätý biskup päť krát vyhnaný zo svojej hodnosti a päť krát do nej späť uvedený. Od tohto času už v pokoji zotrval pri svojom stáde behom niekoľko rokov až do svojej smrti.

Teraz bol stredom všetkých opravdivých bojovníkov Pána. Sv. Hilarius, sv. pápež Damasus, sv. Gregor Nazianzský a sv. Basilius boli jeho priateľmi a učili sa od neho, ako majú brániť svätú vieru a cirkev.

Dňa 2. mája r. 373 povolal Pán tohto starca svätého, skoro osemdesiat ročného, aby mu dal palmu večného víťazstva nad bláznovstvom a bludným učením. Dľa jeho žiadosti pochované bolo telo jeho pri meste Alexandrii, neskôr prenesené bolo do mesta Alexandrie, potom do Carihradu a konečne r. 1453, keď Benátčania toto mesto zaujali, boli sväté pozostatky Athanásove v Benátkach, v chráme sv. Kríža, slávnostne pochované. Spisy sv. Athanása boli vždy vo veľkej vážnosti držané.

Sv. Athanás zobrazuje sa v biskupskom rúchu.

Záver

Málo ľudí býva tak prenasledovaných, ako bol sv. Athanás. Z jeho života môžeme poznať úžitok prenasledovania. Boh dopúšťa trápenie na ľudí sebe oddaných, buď aby ich malé poklesky trestal, buď aby ich v dobrom posilnil, buď aby ich zásluhy rozmnožil, alebo aby ich šťastie nezaslepilo a nezviedlo: On vždy vyhľadáva pri tom svoju slávu a spasenie duší.

Sv. Athanás vo svojom prenasledovaní bol pokojný, do vôle Božej oddaný. Žalovali naň, že Arsenia zabil a jednu ženu zneuctil. V meste Tyrus držali jeho zúriví nepriatelia snem a súd nad ním. Sv. Athanás pokojne sa ich pýtal, či znajú Arsenia. Keď prisvedčili, pokynul Athanás, i vkročil mních so zastretou tvárou. Athanás odokryl mu tvár a pred sebou videť museli stáť živého a zdravého Arseniusa. Nepriatelia škrípali zubami.

Predviedli nehanebnú osobu, o ktorej tvrdili, že ju Athanás zneuctil. Prednášala svoju žalobu bez hanby. Ticho predstúpil kňaz Timotheus a pýtal sa jej:

– Či som niekdy s tebou hovoril? Či som bol v tvojom dome?
– Áno, ty si to; ty si mi násilie urobil! kričala ona.

Tak sa svet dozvedel, že Athanása ani nezná. Zahanbení bludári vyhnali ju von. Keď ho Julián dal na Níle útekom plaviaceho sa prenasledovať, dohonil ho so svojou loďou stotník, ktorý ho však neznal. Athanás obrátil svoju loď, aby sa stretol s ním, a na jeho otázku: či nevidel Athanása? sv. biskup pokojne odpovedal:

– Athanás nie je ďaleko; ak sa poponáhľaš, dohoníš ho skoro.

Stotník ponáhľal sa ďalej. Athanás bol zachránený. Takou duchaprítomnosťou a oddanosťou do vôle Božej obdaril Boh sv. Athanása, toho neohrozeného obhajcu sv. viery a učiteľa pravdy. Preto, kresťane milý, nasleduj tohoto veľkého učiteľa, keď ťa nepriatelia prenasledujú, vyzvedači obklopujú. Neľakaj sa; neohrozene a chladne bojuj za spravodlivú a svätú vec: tým odzbrojíš nepriateľov pravdy a cnosti.

Amen…