Izák Sýrsky – O Bohu – o vyvolení Božom a Jeho láske

Izák Sýrsky, jeden z najväčších mysliteľov a askétov východu, nám priblíži pohľad na Boha tak, ako sme o Ňom nikdy nepremýšľali. Hĺbka myslenia Izáka Sýrskeho je na dlhé a dlhé rozjímanie. V prvom rade hovorí, že Boh stvoril všetko skrze svoju lásku, o všetko čo stvoril, sa s veľkou starostlivosťou aj stará.

Keď Boh tvoril, nebolo nejaké pred alebo po, ale všetko sa stalo v okamžiku. Izák píše:

Stvoriteľ netvoril svet tak, že poznal niečo skôr a potom niečo neskôr. On poznal všetky veci rovnako, bez akéhokoľvek – predom, alebo – potom. Boh všetko videl a tvoril v mihnutí oka.

Boh je mimo čas, je vo svojom neprístupnom svetle pre nás, pre Neho neexistuje včera, dnes a zajtra. Času sme podrobení my, ľudia a svet, ale nie Boh. Pre neho je pád Adama dneškom, ako aj posledný súd. Žalmista sa snaží toto poznanie zachytiť keď píše:

Ž 90:4: “Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž.”

Peter napísal vo svojom liste:

2Pt 3:8: “To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.”

My nemôžeme brať Boha ako toho, kto je prekvapený nejakou udalosťou, ktorá by ho zaskočila, o ktorej by nevedel a musel by potom rýchlo ,,hasiť”. On vo svojej vševedúcnosti a veľkosti ustanovil časy a všetko sa deje podľa jeho presného plánu:

Písmo nám k tomu hovorí:

Iz 46:10: “Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem.”

My máme tendenciu si myslieť, že Boží zámer sa postupne napĺňa, pretože žijeme v čase. Ale ako nám tu hovorí Izák Sýrsky, Boží plán je ustanovený, je skončený, počíta zo všetkými udalosťami v životoch ľudí, živých bytostí, anjelov, i diablov. Boží plán bol vypracovaný v okamžiku a spustil sa stlačením hodiniek času.

Izák ale nedáva tento poznatok mimo Božiu lásku, ako to mnohí zle vykladali. Izák píše, že všetko čo Boh koná, aj čo napráva po našom páde a hriechoch, privádza do dobrej a láskavej podoby. Izák píše:

Ani v láske Boha nie je niečo ako – predom a potom, vôbec sa v ňom nenachádza niečo menšieho, alebo väčšieho. Ako je ustavičná rovnosť v jeho poznaní, tak je ustavičná rovnosť jeho lásky.

Toto uvažovanie Izáka nám môže robiť značné problémy. Poznáme známy verš z listu Rimanom:

R 9:13: “Boh hovorí: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.”

Povrchným výkladom týchto veršov prídeme nutne k radikálnemu vyvoleniu, predestinácii. Ale ak sa na to pozeráme z pohľadu Izáka, on hovorí, že Boh zahrnul rovnakou láskou ako Ezava, tak i Jákoba. Izák neodporuje Pavlovmu veršu, len hovorí, že Boh miluje všetkých rovnakou láskou – ale – všetkým veciam určil ich vlastné špecifické postavenie.

Boh ustanovil hierarchiu, kde každý človek má svoje miesto, dané schopnosti, krásu, vzhľad, múdrosť, jednoduchosť, bohatstvo, chudobu atď. Podľa Izáka, je Boží plán dokonalý, ale hriech narušuje túto dokonalú harmóniu. Boh nemôže nenávidieť v zmysle hriechu – to slovo je napísané pre nás, aby zvýraznilo to, že Ezav za misu šošovice predal svoje prvorodenstvo, čím bol narušený prirodzený Boží poriadok. Ezav ako prvorodený, dobre vedel, akú zodpovednosť prvorodenstvo prináša, bol pre Boha prvým, ale on sa toho zbavil a vymenil za obyčajný pokrm, čím opovrhol Bohom.

Boh to všetko predom vedel a preto sa píše, že sa ešte tieto dvojičky nenarodili, aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, mladší mal slúžiť staršiemu – Ezav mal slúžiť Jákobovi. V našej reči by sme to vyložili tak, že Boh to takto ustanovil a obišiel ľudskú slobodnú vôľu. Ale Boh tvoril svet a celé dianie v okamžiku mihnutia oka. A v tomto pláne počítal so všetkými udalosťami a slobodnými rozhodnutiami človeka, ktoré tam zakomponoval ešte skôr, ako sa tie veci stali, skôr, ako ľudia stihli urobiť niečo dobré alebo zlé.

Ani Jákob nebol človekom, ktorý by dodržal zákon, no Jákob ho narušil v oveľa menšej miere ako Ezav. Boh dal však rovnakú lásku ako Jákobovi, tak aj Ezavovi – ale postavenie im dal iné, pretože Boh nestvoril robotov, z rovnakých súčiastok, ale stvoril každý jeden list stromu odlišný od iného, nieto ešte človeka. Preto má vo svete každý jeden človek iné postavenie a iné schopnosti.

Hriech je narušením Božieho dokonalého plánu. Nie je to len urazenie Stvoriteľa nejakým skutkom, ale ide o narušenie krásnej budúcnosti, ktorú Boh pre človeka a svet pripravil, čím Boha hriech ďaleko viac zarmútil ako si myslíme.

Ako keby sme my dali niekomu nádherný náhrdelník a on by ho hodil do mora. Izák preto píše:

Každý človek, každý tvor, má svoje zvláštne miesto v Božom zámere v poradí lásky, ktorá zodpovedá forme, ktorú on v nich uvidel skôr, než ich stvoril, a to ešte predtým, než bol uskutočnený zámer dať svetu hmatateľné obrysy.

Boh dáva ľuďom talenty – sú to predpokladané schopnosti, v ktorých človek vyniká. Ale niekto tieto talenty zahodí a nevyužije ich, iný zase nemá takéto talenty, ale sa vypracuje na ne.

Poznáme to zo športu. Niekto má talent na beh, je veľmi rýchly od prirodzenosti, od malička v škole má úspechy v tomto športe – to je prirodzený talent. A tu niekto, kto nemá predpoklady na beh, tvrdo trénuje a posilňuje, až sa stretne v závode s týmto talentovaným človekom a ho porazí.

Boh každého človeka stvoril, dal mu talenty, ale i danosti, ktoré získal po rodičoch. A keďže má Boh ako na dlani život človeka a vidí, ako disponuje s tým čo má, podľa toho ešte pred stvorením sveta sa rozhodol, komu dá viac milosti a aké postavenie. Podľa Izáka však nemožno nehovoriť o láske, ktorú Boh dáva každému rovnako.

Boh sa rozhodol pred stvorením sveta dať prednosť Jákobovi pred Ezavom, ale my nepoznáme presný kľúč, akým to urobil.

Kalviznizmus hovorí o tom, že Boh ako slepý hráč náhodou vybral z klobúku loptičky, ktorými mal hrať golf. Teda vyvolenie je vlastne vecou náhody. Pretože ak by tam boli sympatie, kavlinisti by mali problém s arminianizmom, ktorý učil, že Boh videl dopredu kto sa ako rozhodne a podľa toho konal. Ale kalivinizmus toto odmieta, čím sa stavia na druhú stranu, kde Boh náhodou, hodom mince, ťahaním z klobúka, tvorí jednu šálku z obyčajnej hliny a druhú krásne maľovanú. Prečo? Lebo sa tak dnes zobudil.

Izák Sýrsky a ranná cirkev sa tomuto vyhýba, obom týmto extrémom a ide stredom. Nevylučuje vyvolenie, zároveň ho spája s Božou láskou, jeho plánom a stvoriteľkou činnosťou ešte pred stvorením hmotného sveta, k tomu Boh tvorí nie v čase. A v tom je kľúč – pochopiť, ako Boh tvorí nie v čase, ale hneď, mihnutím oka. Izák Sýrsky sa dostal do hĺbok týchto právd, ale slovom ich ani nemožno dokonale objasniť. Je to tajomstvo.

Augustín sa zaoberal vyvolením v zmysle tom, ktorý sme hore spomínali, na ktorom dnes stojí takzvaná reformovaná teológia, ktorá myšlienky Augustína rozvinula do veľkej teológie. Augustín však opomenul ranných otcov v tejto otázke a preto na východe sa nestal svätým, ale iba blaženým. V ostatných bodoch Augustín učil správne veci, ale v tomto bode obišiel cirkevných otcov a zamotal sa do veľmi nebezpečnej siete. Veršov za a proti je v tejto otázke rovnako. Je to otázka pre ľudské myslenie, ktoré padá buď na jednu alebo druhú stranu. Boží zámer a Jeho pohnútky sú však pre človeka nepostrehnuteľné a prečo sa Boh rozhodol pre jedného a pre iného nie, je a zostáva tajomstvom ako pre kalvinistov, tak pre arminiánov. 

Ak Boh ustanovil vyvolenie podľa kľúča – náhodný výber – veď všetci ľudia sú hriešni a je jedno ktorého hriešnika vyberiem – máme tu hru na slepú babu. Preto je oveľa prijateľnejšou, i keď nie konečnou myšlienkou to, že Boh si vyvolil svoj ľud vo svojej nekonečnej múdrosti, ale my nepoznáme túto hĺbku jeho velebnosti a zmýšľania.

Izák zakončuje túto stať takto:

On (Boh) má jedinečný postoj úplnej a nevášnivej lásky ku každému, rovnako sa dokonale stará o celé svoje stvorenie, nielen o tých ktorí nepadli, ale aj o tých, ktorí padli!

Je to paradox, pre mnohých až nemysliteľná vec, ale Boh sa naozaj stará aj o diabla a jeho poskokov, pretože sú Jeho stvorením! On sa dokonale stará o ľudí ktorí uverili a slúžia Mu, ako aj o ľudí ktorí ho nenávidia. On ako láska sa rozdáva. On rozdáva dobré dary tým, ktorí Ním opovrhujú. Preto Ján napísal – Boh je láska.

Veľa ľudí dnes zmýšľa tak, že Boh je konkurentom diabla, že o ľudí bojujú dve strany – temnota a svetlo. Ako ten východný znak – Jin a Jang, kde v kruhu je svetlá a tmavá časť. Ale písmo jasne hovorí, že Boh je nielen Tvorca, ale aj udržiavateľ toho, čo sám vytvoril. Teda aj bytostí temných, pavúkov, komárov, škorpiónov či hadov. On má zo všetkým svoj zámer. Pavol napísal:

Ef 3:18-19: “Aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.”

Amen…