Naučme sa prijímať (Otec Paisij)

Otec Paisij neustále nabádal ľudí k tomu, aby chovali a mali v sebe dobré myšlienky. Toto má byť prvý schod k vyššej svätosti. Neskôr, ľudia nemajú usilovať len o dobré myšlienky, pretože duša človeka sa musí očistiť aj od nich a zostať úplne holá. Jej jediným odevom má byť Božia milosť, ktorú kresťan dostal ako dar vo svätom krste.

Koľko zlých myšlienok, zlostných, nenávistných, zákerných, klamných, ľahkovážnych, a mnohých iných, zaplňuje našu myseľ počas jedného dňa?! Nehovoriac o myšlienkach netrpezlivosti, nervozity, chamtivosti, lenivosti, všetko mať a dosiahnuť – hneď!

Otec Paisij nás učí, aby sme zlé myšlienky zamieňali za dobré. Aby sme zlosť a nenávisť zamieňali za lásku, aby sme netrpezlivosť pokorne znášali, keď sme závistliví, aby sme sa naučili ľuďom priať, keď sme lakomí, naučme sa dávať, keď sme leniví, učme sa pracovať.

Ale ani to nie je cieľ, ako by sa mnohí z nás mohli domnievať a potešovať sa, že sme už dosiahli vyšší stupeň, v čom je poriadny kus pýchy. Cieľom je – nemať žiadne svoje myšlienky, ale našu dušu naplniť len Kristovou milosťou, rozjímaním a modlitbou.

Paisij hovorí:

Našim cieľom je, úplne podriadiť svoju myseľ pod Božiu milosť. Kristus od nás nežiada nič iného, len pokoru. Všetko ostatné, doplní Božia milosť.

Možno by sme si mysleli, že takýto cieľ je nedosiahnuteľný, ale pozrime sa na apoštola Pavla, čo napísal ranným kresťanom:

Ko 3:16: “Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!”

Otec Paisij má na mysli aj svetské myšlienky, ktorými sa človek neustále zaoberá vo svojej mysli. Premýšľame čo si kúpime, čo si zadovážime, kam pôjdeme, kde sa najeme, s kým sa pozhovárame, ako strávime voľný deň. Premýšľame o priateľoch i nepriateľoch, rozoberáme v mysli ich chyby a zakopnutia – toto všetko sú márne myšlienky, ktoré máme zameniť. Tiež sa máme zbaviť myšlienok nepotrebných, akými sú snívanie, predstavy, sci-fi a fantasy vo svojej hlave.

Vyšším cieľom, je plniť svoje srdce Božou milosťou, z ktorej vyviera neustála modlitba, dobrorečenie, spev žalmom a duchovných piesní, oslava Boha, rozjímanie nad životom Krista.

Každý človek, ktorý dostal od Boha veľké milosti, tak viditeľné pre svet, že ho ľudia začali nazývať – svätým – presne takto premýšľal. Svet išiel mimo neho, ten si kráčal svojou cestou a kresťanove myšlienky išli cestou Krista, nazeraním na kríž a rozjímaním o Bohu v Trojici.

Otec Paisij dodáva:

V prvom štádiu nášho duchovného snaženia, sa máme usilovať o dobré myšlienky, pretože tak sa približujeme k Bohu, ktorému patrí všetka česť, sláva a poklona Amen. Nám prináleží len pokora nášho pyšného zmýšľania.

Dokonca aj keď máme vznešené myšlienky o Bohu, pripravujeme si nejakú kázeň, alebo duchovné poučenie pre iných ľudí, nachádzame v tom pýchu, kde samých seba vyvýšime, ako sme sa ďaleko už dostali v našom kresťanskom živote, čo pre iných konáme, ako druhých ohúrime svojimi poznatkami.

Ale v momente ako sa modlíme k Bohu, keď oslovujeme nebeského Otca, všetka pýcha je preč. Preto otec Paisij hovorí, že máme svoju dušu naplniť Božou milosťou – rozjímaním o Bohu, modlitbou, zameraním sa miesto na seba – na Boha.

Preto existujú tri typy myšlienok.

– Zlé a škodlivé. Myšlienky, ktoré človeka vedú do pekla, myšlienky negatívne, ktoré dušu človeka ničia,

– Dobré myšlienky. To sú myšlienky zamerané opačne, kde negatívne myšlienky zamieňame za dobrorečenie, prianie druhým, túžba konať pre iných ľudí dobro a mnoho ďalších.

– Tretím typom myšlienok už nie sú myšlienky ani dobré, ani zlé, ale je to podriadenie sa Božej milosti, z ktorej vyviera neustála modlitba, rozjímanie, nazeranie na Kristov život, čítanie Božieho slova.

Je to prijímanie Ducha Božieho. Otvorené srdce v pokore pred Pánom, kedy prijímame, nie dávame. Dávanie sa spája s pýchou – ja som dal, ja som poučil, ja som obrátil iného človeka, ja som kázal evanjelium priateľom. Ale prijímanie je pokorné, kde iba prijímame Božiu milosť a necháme sa naplňovať Jeho svätými darmi.

Aj keď sa nám môže zdať, že táto tretia vec je najjednoduchšia, po jej skúšaní zisťujeme, že je najťažšia. Chýba tam totiž naše ja, ktoré by sa rado chcelo nejako prezentovať.

Je ľahšie rozprávať alebo písať o Kristovi, o jeho skutkoch, o evanjeliu, ako si o Ňom čítať, rozjímať a plniť sa ním. Vtedy je duša v stave prijímača a naše – JA – to nemá rado, lebo je neaktívne.

Preto sa naučme prijímať, veľa prijímať od Boha, viac sa modliť a dostávať takto Božiu milosť, nechať sa naplniť Božím Duchom a až potom sme schopní vydávať z týchto darov ovocie svetu. Ak nie sme naplnení Božou milosťou, ak nerozjímame hlboko o nebeských veciach, ak ich nepremodlíme, potom nemáme výdaj z Ducha – pretože sme nič z neho neprijali – ale dávame zo svojej pýchy a ega.

Pán povedal, aby sme boli ako deti. Deti sú vynikajúcimi prijímačmi. Veľmi pozorne počúvajú evanjelium, poučenia Pána, pretože si v srdci nevytvárajú svoju vlastnú dôležitosť. Plnia sa Kristom z počutia a sú nadšené, majú rozšírené zreničky.

My dospelí ľudia sa málo plníme duchovnom a aj keď sa plníme, chceme to nejako využiť pre seba, ohúriť okolie, známych, priateľov.

Naučme sa prijímať, čítať písmo, modliť sa za druhých, za potreby a starosti sveta, rozjímať o Kristovi, do hĺbky a to v pokore pred Bohom, vynechajúc z toho naše ja. Dá to na začiatku zabrať, pretože sme zvyknutí si niečo narýchlo utrhnúť a hneď sa v tom stať majstrami. Prijmeme nejakú myšlienku, nejaké učenie a hneď sme kazateľmi a znalcami písma.

Nenechajme sa strhnúť našim ja, lež sa oddajme Bohu a jeho milosti, nechajme sa napĺňať Duchom Svätým, ktorého sme prijali v krste. Staňme sa prijímačmi slova. To je ten tretí spôsob, o ktorom otec Paisij hovorí – nechajme sa plniť Bohom miesto toho, aby sme vytvárali myšlienky svoje…

Amen…