Anton Pustovník – Zvody našich zmyslov – zamerané na dnešnú dobu – TV, internet, FB, mobily a ďalšie…

Aké ťažké je skrotiť samého seba. Veľmi radi poučujeme a chceme podľa našej normy formovať iných ľudí, blízkych, naše deti. Každá formácia je však človeku odporná, pretože zasahuje jeho padlú prirodzenosť, ktorá miluje svojvoľníctvo. Preto nie je divu, že naše formovanie iných ľudí končí neúspechom. Anton nám ale dáva dobrú radu, aby sme neformovali iných a nehľadeli na ich spôsob života, ale najprv sa pozreli sami na seba. My máme viesť boj sami zo sebou a to v plnej odhodlanosti a chuti. Modlitba, čítanie písma, rozjímanie o živote Krista a mnohé iné duchovné veci, nám dodávajú silu k boju. Naopak – ak sme v modlitbách nedbalí, ak nečítame písmo a nerozjímame o Bohu, ktorý sa vtelil – náš boj bude veľkým utrpením, prakticky budeme ako unavený vojak bez výzbroje. Anton píše:

Musíme bojovať sami so sebou, aby nás netyranizoval hnev a nevládla nad nami telesnosť.

Anton tu spomína dve veľké zlá, ktoré lomcujú s dušou človeka – hnev a telesnosť. Z hnevu pochádza mnoho zla – nenávisť, závisť, pomsta, vražda. Z telesnosti pochádza smilstvo, nadmerné dopriavanie si telu, sebeckosť, hľadenie na seba. Aj keď my si to neuvedomujeme v takej miere, v akej si to uvedomovali svätci – tieto dva hriechy nás skutočne tyranizujú, ako píše Anton. K tomu sa odvoláva na verše Jakuba, ktoré hovoria:

Jk 1:14-15,20: “Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný – splodí smrť. … Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom.”

Nič nového nenapíšeme o obrane proti týmto hriechom len to, že máme byť bdelí. Máme kontrolovať svoje myšlienky a zmysly. Čím je človek zvedavejší, čím viac chce vedieť o novinkách z tohto sveta, tým ťažšie mu to pôjde. Novinky ho budú neustále zamestnávať a on nielenže sa nebude kontrolovať, jeho myseľ bude ako skákajúca opica, ktorá skáče z konára na konár.

Dnešný svet ponúka tie najhoršie zamestnania mysle, aké kedy človek vynašiel. Človek chodí z jedného webu na druhý a hľadá, čo sa nového deje vo svete. Facebook je v tomto preborník. Jeden človek, ktorý zrušil facebook, si s úľavou vydýchol

– Konečne som nemusel čítať, ako sa Matúš opil na dovolenke, ako si Alena si dala urobiť nové nechty a ako Peter kúpil nový telefón a chválil jeho funkcie. K tomu som nemusel čítať tisíc krát otrepané vtipy, ktoré sa neustále zdieľajú.

Ak by Anton žil v dnešnej dobe, asi by zaplakal. Naša žiadostivosť nás zvádza, ako píše Jakub vo svojom liste, keď žiadosť počne, plodí hriech.

Už východní mudrci, ktorí nemali poznanie Boha, ale poznali dosť dobre človeka, pretože samých seba skúmali, napísali:

Keď oko uvidí predmet o ktorom myslenie začne uvažovať, vznikne dotyk oka s predmetom oka a z tohto dotyku vzniká túžba. Túžba plodí nepokoj a vzrušenie.

Jakub by dodal – túžba plodí hriech a hriech smrť. Rovnako toto platí o uchu a jeho predmetoch – zvukoch, jazyku a chutiach, nosa a vôňach, hmatu a jeho predmetoch. Dotykom, ktorý nie je kontrolovaný, vzniká túžba a túžba v konečnom dôsledku plodí smrť.

Pozrime sa dnes do sveta, ako sú ľudia hnaní túžbami všetko vedieť, aby im neušla žiadna novinka. Stačí jeden mobilný telefón. Človek ho kontroluje každú minútu, či sa tam niečo nové neobjavilo, nová správa, mail, sms, fotka a podobne. Človek je otrokom týchto vecí, pritom ho robí falošne šťastným to, keď sa niečo – deje. Prvé čo taký človek ráno urobí je to, že si zapne mobil a sleduje novinky ktoré zameškal počas noci.

Je to neuveriteľné, ako ľahko diabol ovládol dušu človeka. Stačí sa pozrieť na zástavky autobusov a budeme s veľkým problémom hľadať človeka, ktorý nehľadí do mobilu, v ktorom má svoj malý uzatvorený virtuálny svet. Keď taký človek len pár minút nepozerá do telefónu, nebodaj by sa mu vybil, je celý nesvoj, nevie čo so sebou, s rukami.

Anton nás preto nabáda, aby sme boli bdelí. To je možné docieliť tak, že sa v prvom rade zbavíme nepotrebností, vypneme sa do režimu off pred svetom, zvlášť tým virtuálnym a budeme samých seba sledovať a kontrolovať svoje zmysly. Iný svätec napísal, že zmysly sú bránami do nášho srdca. Ak vpúšťame cez tieto brány zlodejov (hriech), nie je divu, že v meste sa dejú vraždy.

Anton sa tu odvoláva na známy verš z prísloví:

Pr 4:23: “So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.”

Na internete je svedectvo, ako nejaký manažér prestal používať mobilný telefón a internet, mimo svojej práce. Komunikoval výhradne vo svojej práci, nikde inde, a to len cez emaily. Miesto hovorov cez telefón, kde nám vlny ničia mozgové bunky, využíval osobnú komunikáciu. Miesto stretnutí sa na čete, využíval osobné stretnutia. Najprv to bolo ťažké, ale dnes, by si nikdy telefón už nezadovážil. Mimo prácu je slobodným človekom, ako píše – nič nemusí kontrolovať, nič nemusí sledovať, vie si v kľude dnes odpočinúť, vziať si knižku, ísť slobodne s deťmi do prírody, konať to, čo ho baví bez toho, že by mal niečo neustále kontrolovať. Ten človek nebol ani len kresťanom a prišiel na to, o čom písal Jakub vo svojom liste, aby sme sa nedali zviazať hriechom.

Iný človek vo svojom svedectve zase telefón má, ktorý je však neustále vypnutý, nosí ho síce pri sebe, ale zapne ho len vtedy, keď on potrebuje niečo súrneho. Stáva sa mu, že aj celé mesiace ho nezapne, pretože zistil, že nič až tak súrneho nepotrebuje, ako sa domnieval na začiatku, že úplne vyhodenie telefónu je nemožné.

Mnohí ezoterici, ktorí nepoznajú Boha, sa správajú lepšie ako kresťania. Môžeme si o nich prečítať svedectvá, kde nepoužívajú už roky televízor, internet, mobil. Je veľa kresťanov, ktorí rovnako túto nepotrebnú vec na zabíjanie času – TV, už dávno vyhodili. No drvivá väčšina kresťanov, nedokáže odtrhnúť oči od tohto prekliateho stroja. Inak tomu nie je v oblasti počítačových mobilných hier. Dokonca jeden kazateľ bol závislý na počítačových hrách a úplne sa v nich prepadol, ako sám vyznáva vo svojom svedectve.

Ak dáme našim zmyslom neobmedzenú voľnosť, stane sa presne toto – absolútne prepadnutie sa virtuálnemu svetu. Pokiaľ v minulosti nebolo toľko lákadiel na zmysly, dnes diabol dokáže človeka poviazať modernými technológiami natoľko, že človek sa stane duchovne chorým – duchovným mrzákom.

Mnohí ľudia sa zaoberajú novinkami aj v oblasti cirkvi. Čo ktorý duchovný kde a kedy povedal, čo vyriekol pápež, biskup, čo ten vyhlásil, čo tamten a tak existujú stránky, ktorým sa vynikajúco darí, ktoré ponúkajú takéto novinky z duchovného sveta a kresťan si tak myslí, že je správne ich sledovať a nenechá si ujsť ani jednu pikošku. Rovnako tak si prevádzkovateľ takých stránok myslí o sebe, akú dobrú prácu koná (poznámka: vlastná skúsenosť), pritom ide o veľký diablov zvod, aby sa kresťania miesto duchovných vecí, sýtili takýmito nepotrebnými informáciami, ktoré ich oberajú o modlitby, čítanie písiem a rozjímania.

Najťažším krokom dnešného človeka je odpojenie sa od siete internetu. My dobre dnes vieme, ktorí sme to prežili, že život bez týchto technológií, ktoré sa koncom 90. rokov začali usádzať, bol oveľa jednoduchší a šťastnejší. Nielen na účtoch sa to prejavovalo, ale hlavne na slobode. Človek mal veľa času, kresťania mali veľa času na svoje pobožnosti. V TV celý deň bežal monoskop – pre mladších – jeden obraz, v ktorom bežal čas, ak bežal. V TV jednoducho nebol program a nikoho to netrápilo. Ale akonáhle človek dostal ovládačku a 100 programov, stal sa bláznom do skrinky zvanej TV a prepínal kanály jeden za druhým, nič mu nebolo po vôli.

V týchto príkladoch a v milión ďalších, sa duša človeka chce oslobodiť. Dušu najviac zraňuje technologický svet. Ak máme niečo vykonať na internete – zaplatiť účty, predať niekomu evanjelium, napísať mail, vybaviť niečo súrne – robme to. Ale ak tam začneme sedieť, premárnime dobu modlitieb a čítaní písma. Naša duša bude tak otupená, že nevykonáme dobré sústredené modlitby a čítanie nás bude nudiť a nebudeme vedieť čo čítame. Podobne urobme s mobilom, na ktorom je ideálne vypnúť internet.

Ak by sme dnes mali pomenovať modly tohto sveta, ktorým sa klaňajú naše srdcia – sú to tieto veci. Mnohí povrchní kresťania hovoria o modlách vonkajších, ktorým sa ľudia klaňajú – nehľadia na oveľa nebezpečnejšie modly – vo svojom srdci.

Anton nás nabáda, aby sme nedávali zmyslom voľný priestor, aby sme ich strážili, pretože tak strážime  zároveň svoje srdce. My podceňujeme to, čo Anton vedel vo svojej dobe veľmi dobre. Podceňujeme prácu démonov a temných síl, ktoré nás držia v týchto závislostiach. My si myslíme, že nejakí démoni ani neexistujú. Preto nás Anton záverom tejto lekcie varuje:

Lebo máme do činenia s podlými a nesmierne zlými, strašnými nepriateľmi – s ohavnými démonmi.

Amen…