Ako buddhistický mních Juraj z Tibetu, prišiel za otcom Paisijom, s mocou a čarami od démonov

Istý, 17-ročný chlapec, Juraj, prišiel na Svätú Horu a obchádzal monastiere. Jeho rodičia ho ako trojročného dali do budhistického kláštora v Tibete. Veľmi pokročil v joge, stal sa dokonalým mágom, mohol zavolať ktoréhokoľvek démona. Mal čierny opasok a dokonale ovládal kárate. Mocou Satana robil ukážky, ktoré spôsobovali dojem. Rukou udieral po veľkých kameňoch, ktoré sa lámali ako orechy. Dokázal čítať zo zatvorených kníh. V dlani rozbíjal lieskové oriešky, škrupiny padali dole a plody zostávali prilepené na jeho ruke.

Nejakí mnísi priviedli Jurka k starcovi Paisijovi. Opýtal sa starca, akú má moc a čo môže urobiť. Starec odpovedal, že sám nemá žiadnu moc a že všetka moc je Božia.

Jurko chcel ukázať svoju moc, preto sústredil zrak na veľký kameň, ktorý bol ďaleko, a ten sa rozletel na malé kúsky. Vtedy starec prežehnal krížom, v mene Trojjediného Boha malý kameň a povedal mu, aby aj ten rozbil. Juraj sa usmieval, pretože predtým rozbil veľký kameň, čo bol oproti nemu tento malý kamienok?!

Preto sa ako zvyčajne sústredil, urobil čary, ale nepodarilo sa mu rozbiť ho. Vtedy sa začal triasť a satanské sily, o ktorých si myslel, že ich kontroluje, keď nemohli rozbiť kameň, obrátili sa proti nemu a vymrštili ho veľkou silou. Starec ho pozbieral v úbohom stave.

Paisij potom rozprával, že keď sme sa spolu inokedy rozprávali, náhle Juraj z moci temných síl z ničoho nič vstal, chytil mi ruky a vykrútil mi ich dozadu. Pritom hovoril:

– Keď môže, nech ťa príde vyslobodiť Chatzefentis!

Pocítil som to ako rúhanie – hovorí Paisij. Trochu som takto pohol rukami a vyhodilo ho ďalej za mňa dozadu. Hneď nato zareagoval, vyskočil vysoko a šiel ma udrieť nohou, ale jeho noha sa zastavila blízko mojej tváre, akoby našla neviditeľnú prekážku! Boh ma ochránil, ja som nerobil vôbec nič.

V noci som ho nechal prenocovať v kalyve. Démoni ho vliekli až dolu do jamy a bili ho pre neúspech. Ráno v zlom stave, ranený, plný tŕnia a hliny vyznával:

– Bil mal satan, pretože som nad tebou nemohol zvíťaziť.

Paisij potom presvedčil Juraja, aby mu priniesol svoje východné knihy falošných vier, čarodejnícke knihy, aby ich mohol spáliť. Otec Paisij hovoril:

– Keď sem prišiel, mal knihu čarovania. Išiel som ju zobrať, ale za nič ju nechcel dať. Vzal som sviečku a povedal mu:

– Zodvihni si trochu nohavice!

Dal som mu zapálenú sviečku k nohe, ktorá ho začala páliť. Vykríkol a vyskočil od bolesti.

– Hľa, ak neznesieš plameň malej sviečky, ako znesieš oheň pekla tým, čo robíš?

Starec ho niekoľko dní zdržal pri sebe a pomohol mu, pokiaľ zachovával poslušnosť. Ale Juraj bol veľmi poviazaný diablom a nedokázal dlho prebývať s otcom Paisijom. Tak veľmi s ním starec súcitil, že povedal:

– Mohol by som kvôli tomuto mladíkovi zanechať pustovňu a odísť s ním do sveta, aby som mu pomohol.

Starec sa potom zaujímal sa o to, či je pokrstený a samozrejme zistil aj to, v ktorom chráme pokrstený bol. Juraj, otrasený mocou a súcitom starca, túžil stať sa mníchom, ale nemohol, tak napokon ušiel.

Starec používal prípad Jurka, aby dosvedčil, aký veľký je omyl tých, ktorí si myslia, že všetky náboženstvá sú rovnaké, veď údajne všetky veria v toho istého Boha a že tibetskí mnísi sa neodlišujú od kresťanských.

Sila východných vier je v moci démonov, kde démoni poviažu človeka a cez neho konajú divy a čary, pre svoju slávu, popierajúc Ježiša Krista, Spasiteľa sveta. Preto každý, kto sa zaoberal východnými vierami a mágiou, nech všetko spáli a vráti sa ku Kristovi, ktorý má moc nad všetkými démonmi a ich zvodnými silami.