Prečo mal Luther výhrady voči Jakubovmu listu v písme? Pre to isté, prečo mali výhrady aj ranní kresťania!

Dnes sa kresťania posmievajú Lutherovi zato, že považoval Jakubov list za – slamenú epištolu. Posmievajú sa mu nielen katolíci, ale aj protestanti, pretože Luthera považujú iba za prvotného reformátora, po ktorom prišlo nespočet chytrejších hláv a Jakubov list dokázali zlúčiť s nezlučiteľným.

Ibaže Luther preštudoval všetkých cirkevných otcov, poznal ich pohľady, názory, teológiu, keďže ovládal Latinčinu, v ktorej všetky výroky boli zaznamenané v jeho čase a sú tak uchované aj dnes. Okrem toho Luther poznal dobre biblické jazyky, aby mohol preložiť samotné písmo do svojho rodného jazyka.

Luther preto veľmi dobre vedel, za akých podmienok bol Jakubov list do kánonu pridaný. Keď si dnes vezmeme Jeruzalemskú bibliu, v predslove o Jakubovom liste sa dočítame, že tento list sa kanonizoval medzi poslednými. Prvých 300 rokov kresťanstva, nebol tento list rozšírený medzi všetky cirkvi, boli oblasti, ktoré ho vôbec nepoznali. Tertulian a Cyprián, nepoznajú vôbec Jakuba. Katalóg, z ktorého sa mala skladať biblia z roku 360, rovnako ešte neobsahuje Jakubov list! V Muratiho kánone, ktorý spadal pod Rímsku cirkev, je tento list nepoznaný a to okolo roku 200.

Ranné spisy sa o Jakubov list vôbec neopierajú. Kliment rímsky, ktorý bol rukopoložený apoštolom Petrom, ktorého listy sa podnes zachovali, necituje ani čiarku z tohto listu, pretože zjavne nie je v cirkvi známy. Jakubov list sa objavuje až na konci 4. storočia!

Keď sa s týmto listom oboznamujú biskupi, Euzébius z Cézarey uvádza, že cirkevní otcovia majú proti Jakubovmu listu výhrady.

V čom je Jakubov list problémom? Jakubov list oponuje Pavlovi a vôbec celému písmu v tom, že spása je z viery a Jakub dáva na rovnakú úroveň skutky, zarovno s vierou. Protestanti to vykladajú tak, že skutky vychádzajú z viery a preto je Jakubov list oprávnený. Z toho vzniká mnoho problémov, ktorými sa budeme zaoberať inde.

Pozrime sa dnes na Lutherov komentár k tomuto listu. Luther mal tie isté výhrady k listu ako ranní kresťania a zhodol sa s nimi na tom, že list je problematický. Luther nepozerá na tento list cez svoje oči a svoju znovu-objavenú vieru skrze milosť – on pozerá aj cez oči cirkvi, ako ona hľadela na tento problém. Luther píše:

Hoci tento list sv. Jakuba bol starými (rannými kresťanmi) odmietaný, chválim ho a považujem ho za dobrú knihu, pretože nezostavuje žiadne ľudské náuky ale dôrazne hlása Boží zákon.

Luther dobre pozná výroky cirkevných otcov k tomuto listu, preto hovorí, že – starí – list odmietali celých 300 rokov! Ale Luther ho i tak zaradil do biblie, i keď ako píše, nehlása evanjelium milosti, ale hlása Boží zákon, teda skutky. Luther pokračuje:

Avšak, aby som konštatoval svoj vlastný názor na neho, hoci bez predsudku ku komukoľvek, nepovažujem ho za apoštolský spis a mám pre to nasledujúce dôvody:

Na prvom mieste ide priamo proti sv. Pavlovi a celému zvyšku Písma tým, že pripisuje ospravedlnenie skutkom [2:24]. Hovorí, že Abrahám bol ospravedlnený svojimi skutkami keď obetoval svojho syna Izáka [2:21]; hoci v liste Rimanom 4 [: 2-22] sv. Pavel naproti tomu učí, že Abrahám bol ospravedlnený bez ohľadu na skutky, len svojou vierou, predtým než obetoval svojho syna, a dokazuje to z Mojžiša v Genesi 15 [: 6].

Luther povedal jasne a priamo to, čo dnes protestantizmus tvrdo popiera. Luther tu hovorí, že Jakub neučí evanjelium, neučí pravdu, ale učí falošnú zvesť skutkov, ktorá je v tvrdej opozícii voči Pavlovi a mnohým častiam písma.

Ak by sme dnes hľadali protestanta, ktorý by sa za tento Lutherov výrok rázne postavil, nenájdeme takého! Protestanti prekrútili evanjelium presne tak, ako ho prekrútila neskoršia cirkev, ktorá vyšla z rannej. Luther pokračuje:

Hoci táto epištola môže podporovať a jej výklad ponúkať toto ospravedlnenie skutkov, nemôže byť bránená vo svojej aplikácii [Jak 2:23] na skutky Mojžišovho tvrdenia v Genesis 15 [: 6]. Lebo Mojžiš tu hovorí len o Abrahámovej viere a nie o jeho skutkoch, ako sv. Pavel dokladá v Rím 4.

Luther si na rozdiel od mnohých teológov dneška všíma, čo Jakub presne cituje a prichádza k jasnému poznaniu. Pavol cituje písmo správne, pokiaľ Jakub sa neopiera o písmo. Pavol totiž presne cituje písmo ktoré hovorí:

Gn 15:6: “A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť.

Jakub necituje písmo správne, ale ho prekrúca! V tomto verši zhodne s Pavlom musíme povedať, že sa tu absolútne o skutkoch nehovorí, ako sa to snaží Jakub vo svojom liste dokázať, pritom nemá v písme oporu! Luther preto zakončuje túto stať veľmi ráznym, no presným pomenovaním autora keď napísal:

Táto chyba tak dokazuje, že táto epištola nie je dielom žiadneho apoštola!

My by sme si mohli myslieť, že sa Luther asi zbláznil, veď predsa Jakubov list je listom apoštola Jakuba, ale dnes aj v katolíckej biblii nájdeme komentár, ktorý hovorí, že Jakub apoštol, bol zabitý v roku 44, pokiaľ tento list sa datuje oveľa neskôr, minimálne po listoch Pavla, ktoré boli písané v 50-60 rokoch. Luther má pravdu – Jakub, ktorý napísal tento list, nebol apoštolom! Luther pokračuje:

Na druhom mieste je jeho cieľom učiť kresťanov, ale v celom tomto dlhom učení nie je ani raz zmienka o pašiách, vzkriesení alebo o Duchu Kristovom. Krista síce autor niekoľkokrát spomína, ale nič o ňom neučí a hovorí len o všeobecnej viere v Boha. Úlohou pravého apoštola je kázať umučenie a vzkriesenie Krista a klásť naň základ viery, ako hovorí sám Kristus v J 15 [: 27]: “Budete mi vydávať svedectvo.”

Lutherova vysoká pozornosť jasne ukazuje nato, že všetky listy apoštolov ukazujú na Krista, na Jeho umučenie, vzkriesenie, milosť, spásu, ale Jakubov list toto neobsahuje! Luther pokračuje:

V tomto súhlasia všetky pravé posvätné knihy, že totiž všetky kážu a hlásajú Krista. A to je pravá skúška, ktorou máme posudzovať všetky knihy, keď vidíme či kážu alebo nekážu Krista. Všetky Písma nám totiž ukazujú Krista (Rím 3 [: 21]) a sv. Pavel nechce poznať nič iné ako Krista (1K 2 [: 2]). Čokoľvek neučí Krista, nie je apoštolské, aj keby to učil sv. Peter alebo sv. Pavol. A naopak – čokoľvek káže Krista by bolo apoštolské, aj keby to robili Judáš, Annáš, Pilát a Herodes.

Tento Jakub ale nerobí nič viac, než že vedie ľudí k zákonu a jeho skutkom. Okrem toho skladá veci dohromady tak chaoticky, že sa mi zdá, že to musel byť nejaký dobrý a zbožný muž, ktorý vzal pár výrokov od apoštolských učeníkov a potom ich hodil na papier. Alebo to mohlo byť niekým napísané na základe jeho kázne. Zákon nazýva “zákonom slobody”, hoci ho Pavol nazýva zákonom otroctva, hnevu, smrti a hriechu.

Luther vo svojej precíznosti odhaľuje ďalšie veci, ktoré oponujú Pavlovi a to vo výroku o zákone. Zákon predsa nie je zákonom slobody, ako píše Jakub, ale je odhalený Pavlom, ktorý ho nazýva otrockým zákonom a to na mnohých miestach. Luther ďalej pozorne rozoberá tento list a odhaľuje to, čo sme spomínali hore, že Jakubov list, nie je listom apoštola Jakuba, lež niekoho iného! Luther píše:

Okrem toho cituje výroky sv. Petra [v 5:20]: “Láska prikryje množstvo hriechov” [1Pe 4: 8] a ďalej [v 4:10]: “Pokorte sa pod mocnú ruku Božiu” [1Pe 5: 6]; takisto aj výrok sv. Pavla v Galatským 5 [: 17] “Duch žiada proti telu”. A pritom z časového hľadiska bol sv. apoštol Jakub usmrtený od Herodesa [Sk 12: 2] v Jeruzaleme, pred sv. Petrom (okolo roku 44). Takže sa zdá, že [tento autor] prišiel až dlho po sv. Petrovi a sv. Pavlovi.

Luther tento list záverom nešetrí keď dodáva:

Svojím slovom chcel autor listu bojovať proti tým, ktorí sa spoliehali na vieru bez skutkov, ale úlohu nesplnil. Skúša dosiahnuť brnkaním na strunu zákona to, čoho apoštoli dosahovali povzbudzovaním ľudí k láske skrze vieru. Nemôžem ho preto zahrnúť medzi hlavné knihy, hoci nikomu nechcem brániť, aby ho zahŕňal a velebil ako si praje, lebo v ňom je inak veľa dobrých výrokov.

Luther list do písma napokon dal. Dobre vieme, že list Jakuba sa stal vlajkovou loďou neskoršej cirkvi, ako západu tak i východu, ktorá učí podnes spasenie zo skutkov. Prečo tento problematický list, napokon cirkev predsa len zaradila do kánonu, keď stojí proti spaseniu z milosti?

Ale sú tu ešte nevypovedané otázky. Katolíci zhodne tvrdia, že písmo a tradícia je neomylné. Protestanti tvrdia, že neomylné je len písmo. Ale Luther nám tu ukázal niečo, nad čím sa nezamýšľali ako katolíci, tak ani protestanti. Preto sa musí natisnúť človeku otázka:

Mohol by Boh dovoliť, aby do Jeho slova, bolo vložené niečo, čo bolo úmyselne chybné, čo odporovalo milosti a spaseniu? Ak áno, potom by to malo len jeden význam – aby bola preverené viera kresťanov, či veria v evanjelium milosti, alebo ich viera sa otrasie z jedného verša a preto zmenia celú doktrínu ospravedlnenia.

Ranná cirkev tento list nepoznala. Tí kresťania, ktorí sa s týmto listom stretli v neskoršej dobe, boli zhrození a odmietli ho prijať do písma. Luther tento list nepovažoval za podstatný, pretože odporuje písmu, bral ho podobne, ako knihu Siracha, ktorá rovnako nebola rannou cirkvou kanonizovaná. Ako vykladajú tento list cirkvi a zbory dnes? Nesnažia sa ho prekrútiť tak, akoby hovoril niečo iné, ako je napísaný?

Pokračovanie…