Získaj pokoj s Bohom!

Pavol napísal:

R 5:1: “A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.”

Pavol učil kresťanov na samotnom počiatku katechéz, spasenie len z viery bez skutkov. Najprv si ľudia mali uvedomiť, že sú hriešni, že potrebujú odčiniť svoje hriechy, vymazať ich a na to prišiel Boží Syn. Skrze Jeho krv, máme odpustené hriechy:

Ef 1:7: “V Ňom (Kristovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.”

Všetky iné spôsoby odpustenia hriechov mimo Krista a Jeho krv, sú iba ľudskými výmyslami. Pokiaľ v starej zmluve hriešnik položil svoje ruky na hlavu zvieraťa, ktoré kvôli nemu bolo obetované podrezaním a preliatím krvi, v novej zmluve pokladáme ruky na hlavu Baránka Božieho, ktorého krv nás dokonale očisťuje od všetkých hriechov. Iný spôsob odpustenia hriechov písmo nepozná.

Aby sa takéto odpustenie hriechov mohlo aplikovať, človek k tomu potrebuje uveriť, aj keď tu ide o prehĺbenie našej viery, pretože primárna viera je úplne jednoduchá – uver v Pána Ježiša, že je Boží Syn. Len vierou v Krista, človek dostáva večné kráľovstvo – toto je dobrá správa – evanjelium. Do tejto veci v žiadnom prípade nemôžeme zamiešať skutky, pretože spasenie je bez skutkov! Lotor na kríži je nám najväčším dôkazom. Nevykonal žiaden skutok, nič dobrého, ale uveril v Krista a obrátil sa na Neho, nech ho vezme do svojho kráľovstva a stalo sa. Jeho viera ho zachránila rovnako, ako zachránila nespočet duší a to nebol ani len pokrstený, ako neboli pokrstení mnohí mučeníci, ktorí krst nestihli. Preto pozor na takých, ktorí sa podobajú Galatským, čo vyžadujú nejaký ľudský výkon, aby bola zaručená spása. Lebo skutkom, za ktorý nás Boh ospravedlní, je veriť v Krista, ktorého Boh poslal na svet:

J 6:29: “Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho (Ježiša), ktorého On (Boh) poslal.”

Pavlovo spasenie len z viery je balzamom na ubolené hriešne duše, ktoré majú stále pocit, že musia k dokonalej obeti nášho Pána niečo pridávať, čím vypadávajú z milosti a boja sa prirodzene o spásu. Skutky sú na oslavu Boha Otca, tak hovorí vyznanie ktoré napísal teológ Melanchton. Naše skutky nemajú oslavovať nás, našu vieru, naše chodenia do kostolov, naše zásluhy, naše ,,správne smerovanie života”, kde budeme iných odsudzovať, keď nie sú v tej a tej cirkvi, tej a tej denominácii. Naše skutky majú oslavovať Boha, podľa vzoru Ježiša, ktorý konal všetko na oslavu Nebeského Otca:

Ježiš povedal: J 17:4: “Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať.”

Naše skutky sú skutkami kvôli ľuďom a svetu, aby videli komu slúžime. Ale nemajú nič spoločné s našou spásou.

Mt 5:16: “Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi (nie pred Bohom), aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.”

Mnohí si vyložili tento a podobné verše tak, že cez tieto skutky budú spasenými, ale toto nič so spásou nemá spoločného. Naše skutky sú tu nato, aby sme pracovali ako vyslanci Boha, preto konali dobré skutky, ktoré by lákali ďalších ľudí k viere dobrého Pána, nie však pre našu spásu, ktorá je z viery a len z viery.

Kresťania dnes bedákajú, že ktovie ako sa skončí ich život, konajú mnohé skutky nie z radosti – lebo sú ospravedlnení už teraz a zmierení navždy s Bohom – lež zo strachu, či budú spasení. Toto je neutešené kresťanstvo, kresťanstvo v ktorom sa ľudské duše neradujú, pretože nejde o vieru, ktorú položili apoštoli ako základ, lež to je náboženstvo, ktoré si vymysleli ľudia. Preto Pavol píše:

R 5:1: “A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.”

Pavol píše v prítomnom čase. Máme pokoj s Bohom, skrze Ježiša Krista a sme ospravedlnení z našich hriechov a pokleskov už dnes! Už teraz máme pokoj. Z tohto pokoja potom rastie nový strom ovocia. Ale ako môže rásť strom ovocia, keď nie je v človeku Boží pokoj, keď sa kresťan umára nad svojou spásou a chce sa svojimi skutkami ,,zavďačiť” Bohu, zalíškať, ospravedlniť?!

Keď mnohí čítajú tento verš, okamžite ho chcú napadnúť, pretože neveria, že by spása bola tak lacná z nášho pohľadu. Spása s pohľadu Boha bola veľmi ťažká, no lacná z našej strany, pretože Boh nič od nás nevyžaduje, len vieru. Keď sa žalárnik pýta Pavla, ako bude spasený, čo mu Pavol odpovedá? Daj sa pokrstiť?! Začni chodiť do kostola?! Začni konať také a onaké skutky?! Pavol mu hovorí LEN o viere:

Sk 16:29-31: “I pýtal si (žalárnik) svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!”

Vidíme to Pavlovo zasľúbenie? On nehovorí, že bude spasený len žalárnik, ale že aj celý dom bude spolu s ním spasený! Ako? Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom!

Nič viac Pavol od tohto muža nežiada. Ale prichádzajú farizeji a hneď vyťahujú zákon hovoriac:

– Ale Pavol na inom mieste hovorí toto, tu píše o skutkoch, sám Pán hovorí o skutkoch na mnohých miestach.

Toto treba radikálne oddeliť. Ak dosiahneme pokoj skrze vieru, potom prídu skutky a často aj také, o ktorých nebude mať kresťan ani len tušenia, že sú pred Bohom vzácnejšie, ako skutky ktoré koná silene. Ako keď má vhadzovať kresťan do kostolnej kasy peniaze tak, že ľavá ruka nebude vedieť, koľko peňazí drží ruka pravá. Tak aj skutky, ktoré nebudú mať veľkú cenu, môžu byť väčšie, ako skutky ktorými sa niekto chváli a vyvyšuje.

Ale spasenie je z viery. Každý človek musí okúsiť pokoj s Bohom, zmierenie s Pánom raz a navždy, inak nemôže žiť kresťanským životom, lež zákonníckym, ktorý bude plný predpisov, príkazov, zákazov. I keď ľudia sú stvorení tak, že sa riadia určitými zákonmi – hovoria – mám svoje zásady – viera v Krista tieto zásady rúca ohľadom spásy a to skrze vieru. Uveďme príklad.

Predstavme si, že Boh nám ponúka šek na milión euro. Stačí, keď si tento šek vezmeme a v banke máme okamžite takýto obnos. Z tohto obnosu potom môžeme obdarovávať ľudí, kupovať im dary, potešiť ich, pozvať ich na nejakú cestu, či dovolenku a sami budeme šťastí, že máme tak veľa peňazí, ktorými môžeme druhým pomôcť. Toto je prijatie viery a pokoj s Bohom, v materiálnom príbehu.

Ale teraz si predstavme, že väčšina ľudí neprijme od Boha týchto milión euro, pretože si každý povie, že to nemôže urobiť, pritom ukazuje svoju falošnú skromnosť. Ako potom môže druhým ľuďom a tomuto svetu prinášať radosť? Taký človek sa spolieha sám na seba, že raz, po smrti, tých milión euro dostane a to tak, že si ich zaslúži, alebo odpracuje v tomto živote.

Takto pracuje náboženstvo a nie kresťanstvo. Náboženstvo odmieta dar spasenia zdarma len prostredníctvom viery. Ono si chce dar spasenia odpracovať a zaslúžiť a preto dnes ľudia hovoria – konaj veľa skutkov, buď dobrým, poslušným, modli sa, obetuj sa a tak budeš spasený. Neprijali dar! Toto všetko nie je zlé, aby sme tomu zle nerozumeli, ale to je možné až po zmierení sa s Bohom, potom, ako prijmeme DAR spásy a naše svedomie a duša sa utíši v Bohu.

Preto Pavol napísal:

R 4:4: “Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.”

Pavol tu presne triafa tých, ktorí konajú mnohé skutky, pretože majú pocit, že Boha si musia týmito skutkami udobriť. Čo je na tom zlé je to, že Boha nemôžu milovať, Boh pre nich nie je Otcom, oni nemajú v sebe vieru, že sú Jeho deťmi. Pre nich je Boh tvrdým človekom, ktorého si je dobré udobriť tak, ako si udobrovali bohov v dávnych vekoch, keď im prinášali obety. Síce tvrdia, že Boha milujú, ale v skutočnosti Ho nenávidia. Sú dlžníkmi Boha a oni takýmito zostávajú a preto si chcú spásu kúpiť. Naopak tí, ktorí prijali vierou Krista a postavili sa – len – na vieru, sú deťmi Boha a necítia sa byť dlžníkmi i keď vedia, že sú najhoršími hriešnikmi akí sa kedy na svete objavili. Pavol to presne vystihuje hneď za týmto veršom keď dodáva:

R 4:5: “Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.”

Kto skutky nekoná, ale verí v Boha – táto viera sa počíta za spravodlivosť.

Takí ľudia sú deťmi Boha. Keď zhrešia, vedia že majú prikryté všetky hriechy Kristovou krvou, ale tiež vedia, že Boh ich bude vychovávať a karhať, pretože je ich Otcom. Preto písmo hovorí:

Jb 5:17: “Blahoslavený človek, ktorého Boh karhá; nepohŕdaj teda kázňou Všemocného.”

Preto prvým krokom, s ktorým sa neustále budeme zaoberať, je viera z milosti Božej, je spasenie z viery. Aj keď je to najľahšie učenie, ktoré Pavol neustále učil, pre ľudí ide o veľmi ťažký skutok, pretože nechcú svoj život zveriť Bohu na milosť, ale sa chcú sami, svojou pýchou a nadutosťou spasiť.

Ale čo ti bráni hlinený človeče, prijať túto jednoduchú pravdu? Rozjímaj nad ňou a prijmi ju. Je napísaná v tomto krátkom verši:

R 5:1: “A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.”

Amen…