Keď Boh ospravedlňuje zlých, nemorálnych, skazených ľudí! Problém najstarších cirkví, ktoré evanjelium nahradili

Evanjelium je tak jednoduché, že aj malé dieťa ho musí pochopiť, tak to Boh zariadil. Evanjelium je dobrá správa, kde Boh robí spravodlivých tých, ktorí  spravodliví nie sú. Pavol napísal kresťanom:

1Pt 3:18: “Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu.”

Toto je jadro evanjelia. Kristus, ktorý bol spravodlivý, zomrel za mňa, ktorý spravodlivý nie som. Dobre si to musíme zafixovať, zapamätať, pretože prichádza diabol, ktorý dobre vie, že evanjelium zničiť nemôže, ale čo môže, je evanjelium prekrútiť, niečo pridať, čosi ubrať, zahmliť, urobiť nejasným, odvrátiť pozornosť od Boha, smerom k človeku. Preto si pamätajme – Spravodlivý Kristus, zomrel na kríži, vylial svoju krv preto, aby nespravodliví – všetci ľudia – mohli večne žiť.

Preto hneď musíme vyhodiť definíciu ktorá hovorí, že spásu si človek musí nejako zaslúžiť. Cirkev keď časom zblúdila – a je jedno či východná alebo západná – začala učiť, že spásu je potrebné dosiahnuť. Ľudia začali chodiť do kláštorov hovoriac – ideme získať spásu. Na získanie spásy bolo potrebné mať skutky – minimum čo cirkev určila – chodiť do kostola a prijímať sviatosti.

Alebo inak povedané – k tomu aby Boh ospravedlnil človeka, musel sa človek stať v očiach Boha ako tak spravodlivým. Podnes tento vzorec funguje – robím skutky, chodím do kostola, dávam almužny, dodržujem desatoro, ako to len ide. Preto budem spasený. Prečo? Pretože som celkom dobrý a spravodlivý človek, snažím sa žiť dobre. Toto je všetko možné, len nie evanjelium!

Vráťme sa preto k začiatku. Boh ospravedlňuje nie spravodlivých, ako to cirkev časom nesprávne učila, ale ospravedlňuje bezbožných, nespravodlivých a to bez akéhokoľvek skutku! Kristus – spravodlivý – zomrel za nespravodlivých!

Kristus nezomrel za spravodlivých, to by bol šialenec! K čomu by bola dobrá Jeho vyliata svätá krv pre tých, ktorí sú ospravedlnení sami zo seba? Ale písmo nás usvedčuje, že nikto spravodlivý nie je. Ani ja, ani vy, ani žiaden človek, ktorého ste kedy poznali. Preto Boh ospravedlňuje nespravodlivých bezbožníkov a to bez akýchkoľvek ich skutkov! Poviete si – nezmysel. Pavol s vami nesúhlasí keď píše:

R 4:5: “Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho (Boha), ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.

Pán hovorí, že máme brať kríž, máme konať dobre ľuďom, máme ich milovať, máme pracovať pre Božie kráľovstvo. Všetko toto je správne. Ale toto nie je evanjelium! Toto je ovocie viery, že Boh urobil mňa – zlého nespravodlivého človeka – spravodlivého, bez mojej jedinej zásluhy! Všetky príkazy, čo a ako sa má kresťan chovať, sú správne – ale nie sú evanjeliom! Pavol jasne oddeľuje evanjelium a ovocie z evanjelia. Evanjelium je len a len práca Boha – keď veríme Kristovi, že sme v Ňom spravodlivými. Teda spasenie je len z tejto viery!

Skutky, sú ovocím evanjelia. Nikto nikdy nebol, nie je a nebude skutkami ospravedlnený! Pavol to predsa hore píše – kto však nekoná skutky, ale verí v Boha – táto viera je rátaná ako spravodlivosť veriaceho.

Jednej katolíčke som položil v e-maile otázku – čo je to evanjelium. Nevedela jasne odpovedať. Keď som jej povedal, že je to ospravedlnenie z viery v Ježiša Krista, odpísala mi vďaka predsudkom, ktoré od malička získala, že táto myšlienka je protestantská. Ak by si každý deň prečítala list Rimanom, prvú až piatu kapitolu, čo nezaberie veľa času, behom pár dní by uvidela, že to nie je protestantská myšlienka, ale že je to učenie Pavla, ktorý dostal toto učenie od samotného Krista.

Evanjelium nie je to, že sme dostali od Boha super nadľudskú silu, ktorou porazíme hriech, svoju hriešnu podstatu, staneme sa svätými a dokonalými, akým bol náš Pán. Evanjelium je o tom, že všetku túto námahu o dokonalosť človeka, vzal sa svoje plecia Boží Syn, ktorý ju daruje tým, čo v Neho uverili.

Evanjelium nie je spoznanie zákonov, prikázaní, zákazov, poučení, ako sa stať svätým zo svojej sily. Evanjelium je naopak poznaním toho, čo pre nás vykonal Boh, bez nášho pričinenia!

Je to tak jednoduché, tak triviálne, tak z našej ľudskej strany lacné (z Božej strany to bolo príliš drahé), nič nás to nestojí okrem viery, a predsa sa ľudia radšej utiekajú k sebe a špekulujú, ako samých seba spasiť, i keď takto to možné nie je!

Nemáme sa starať o svoje skutky, ktoré vychádzajú z viery, lebo niekto má veľké ovocie, iný malé, ako píše Pavol, nemáme zahanbovať toho, kto nemá tak veľké dary – ako ich mali apoštoli, pretože spasenie je z viery, z dokončeného diela Krista, ktorý nás zaodial svojou spravodlivosťou. Tie skutky, ovocie, činy, to všetko prichádza z tejto spásonosnej viery. Ale tými skutkami – nikto nikdy nebol, nie je a nebude spasený. Sú viditeľnou súčasťou kresťana, ktorý zmýšľa inak ako zmýšľa svet, inak sa pozerá na dianie vo svete a to vo svetle Božieho slova, ale tieto skutky, akokoľvek by boli dobré, nemajú so spásou nič spoločného. Nikto týmito skutkami nebude ospravedlnený, lebo ospravedlnení sme len skutkami Kristovými!

Prečo tieto témy neustále na webe figurujú?

Sám som prechádzal všetkými cestami kresťanstva. Skutkami, sviatosťami, spoveďami, zbožnosťami a nevedel som, ako dopadnem, pretože koniec môjho života ovplyvňovalo to, či som dodržal pravidlá, ktoré boli určené v cirkvi. Napríklad katolícka cirkev učí, že človek musí zomrieť v milosti posväcujúcej, aby išiel do neba. Nebudem to komplikovať očistcom, ktorý bráni človeku ísť priamo do neba, kde musí ešte prečkať hodnú dobu.

Táto cesta odporuje písmu, pretože tu je spása vyložená tak, že musíme mať skutky, aby sme prišli do neba. Pritom pravda je presne opačná. Všetky tieto skutky nie sú dôežité pre vstup do kráľovstva nebeského – iba jeden skutok je podstatný – uveriť v Krista. Pán to povedal jasne:

J 6:29: “Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho (Krista), ktorého On poslal.”

Ako vzdialené je evanjelium a náboženstvo, je ťažké rozoznať, pokiaľ sa Boh nezmiluje nad človekom a neukáže mu skutočné evanjelium z milosti.

Ľudia chodia od malička do kostolov, ale keď sa opýtajú svojich rodičov a starých rodičov, čo je to evanjelium – nedostanú jasnú odpoveď! Starší im povedia – musíš dodržiavať desatoro, byť dobrým človekom, pomáhať iným. Toto ale evanjelium nie je, veď pohania konajú to isté a mnohokrát a mnohokrát aj lepšie. A tak síce chodia k Božiemu slovu, ale v ich kostoloch im nikto nikdy nepovedal, že Boh vyžaduje k ich záchrane – spaseniu – len vieru, v Krista, ktorý za nich zomrel, odžil miesto nich spravodlivý život a túto spravodlivosť im pripočítal. Zmazal im všetky hriechy svojou krvou a pripočítal im svoju spravodlivosť a preto pred Bohom obstoja.

Je to ako keď má človek najlepšieho právnika na svete, ktorý už predom vyplatí sudcovi pokuty za priestupky svojho klienta a klient príde na súd, sudca klepne kladivkom a povie – nevinný!

Hlúposť ľudí ale väzí v tom, že na súd chcú ísť sami a ospravedlniť sa sami, svojimi skutkami a právnika odmietajú. Neveria právnikovi, ale veria v seba. A prídu na súd a sudca im povie – vinný! Ale oni sa bránia a preto im sudca povie – môžete sa vykúpiť – zaplaťte 100 triliónov euro! A tam onemejú! Keď sa preberú z šoku tak sa pýtajú – taká suma je za moje vykúpenie? Ako to že tamten odišiel ospravedlnený? Vari jeho právnik toľko zaplatil? Presne tak! Kristova jedna kvapka krvi, má nevypočítateľnú hodnotu a len ňou vypláca dlh za každého človeka!

Rozjímajme nad veršom: 1Pt 3:18: “Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu.”

Amen…