Ježišovo netolerantné vyhlásenie: JA SOM cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.

Keď Boh povie – Ja Som – je to do skaly vytesané nemenné slovo. Keď sa Mojžiš dopytoval Boha, aké meno má Izraelcom v Egypte zjaviť, Boh mu povedal – povedz im, že ťa poslal – Ja Som! Keď sa židia hádali s Ježišom, že kým sa robí, či je vari starší ako sám Mojžiš? Ježiš im vtedy odpovedal:

J 8:58: “Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, JA SOM.”

Židia veľmi dobre vedeli, čo Ježiš povedal, pretože povedať v tej dobe – Ja Som – znamenalo vyhlasovať sa za Boha, ktorý ako jediný mal právo na tento titul. Nebolo preto divu, že židia zdvihli kamene, aby Ježiša zabili.

Keď išli Ježiša zajať, On sa ich pýtal, že koho hľadajú:

J 18:5-6: “Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: JA SOM! Ako im povedal: JA SOM! ustúpili a padli na zem.”

Spadli na zem po vyslovení slova z úst Ježiša – Ja Som.

A tu v tomto verši stojí:

JA SOM, cesta pravda i život! Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze Mňa.

Toľko ciest je dnes vo svete, toľko náboženstiev, ktoré sľubujú po smrti istotu večného života. V dnešnej dobe rovnako ako v dobe Rímskej ríše, kde bolo nespočet bohov, ciest, siekt, názorov a filozofií, tento výrok znie – čiernobielo, neliberálne, extrémisticky. Povedať, že iba Ja Som jediná možná cesta ku spáse, je netolerantné voči iným vieram a náboženstvám, absolútne to nezapadá do dnešnej, ani Rímskej doby, kedy Ježiš žil. Práve preto je slovo Boha nepríjemným svetlom, ktoré svieti príliš ostro do pohanského sveta, ktorý je z tohto svetla nervózny.

Tento výrok je nepríjemný aj pre mnohých kresťanov, ktorí sa nazdávajú, že aj skrze iné viery je možné sa dostať do neba. Dokonca katolícka cirkev má v katechizme vetu ktorá znie: že aj tí, ktorí nepoznali evanjelium môžu byť spasenými, keď žijú podľa svojho svedomia. Tento Tridentský výrok, odporuje samotnému Kristovi, kde iba skrze NEHO je možné prísť do neba, k Bohu Otcu Všemohúcemu. Aj keby sme nemali cirkev, keby sme boli na opustenom ostrove, v džungli, v zajatí – len skrze Krista je možná spása a nie skrze cirkev – ako to zle vykladali mnohí cirkevní otcovia, k tomu potom pridali sviatosti, ako podmienku spasenia. Spasenie je len skrze vieru a preto nemožno cirkev dávať ako podmienku k spaseniu, pretože cirkev má iné postavenie v úlohe spásy.

Keď Ján Pavol II. zvolal do Assisi všetky náboženstvá, malo to byť z tohto dôvodu, aby im povedal: LEN SKRZE KRISTA BUDETE SPASENÍ – NIE INAK! Ale my veľmi dobre vieme, ako to v Assisi dopadlo – hľadal sa dialóg – dialóg medzi Kristom a Beliálom!

Ježiš tu len potvrdil to, čo už predtým vyriekol, že iba ON je dverami k spáse:

J 10:7-9: “I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.”

A inde Ježiš hovorí, že iba On je vzkriesenie a život – iba viera v Neho, je jediným možným mostom k večnému spaseniu:

J 11:25-26: “Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.”

Apoštoli hlásali to isté:

Sk 4:12: “A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom (okrem mena Ježiš), v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.”

Ak niekto verí, že aj mimo Krista je možná spása, potupil Boha a Jeho Syna! Vzal im ich právo a príkaz pre svet, kde iba z viery je spása. Boh ustanovil spasenie skrze vieru v Božieho Syna, nie inak, nie cez iné náboženstvá, nie cez náboženstvo skutkov, ale z viery v túto zástupnú obetu! Ak človek toto spochybňuje, slúži temným silám, ktoré sa z takéhoto postoja radujú. Neexistuje iná cesta ku spaseniu, ako cesta viery v Krista…

Amen…