Nová zmluva začína milosťou

Hneď v úvode novej zmluvy nám nemôže uniknúť, že Boh posiela svojho Syna na svet za jediným účelom. Hriešnych, slabých, nemohúcich ľudí – pozdvihnúť do stavu Božích detí. Nestane sa to tak, že ľuďom Boh dá nadľudské sily aby sa spasili, ale pošle Spasiteľa – teda – Záchrancu – ktorý svoj ľud zachráni z večnej smrti a pekla. Jeden človek – Pán Ježiš – tu vystupuje ako záchranca ľudstva, ktoré Mu uverí.

Ak by Boh chcel našu záchranu, mohol dať ľuďom silu premáhať hriech, mohol vykoreniť dedičný hriech a postaviť nás znovu do stavu v akom bol Adam – do stavu nevinnosti, k tomu do človeka vložiť silu, aby už viac nezhrešil, ako sa to podarilo Adamovi. No Boh mal iný plán. Po tom, ako dal človekovi možnosť spasiť sa svojim úsilím, skrze starú zmluvu, kde človek opäť ako Adam zlyhal, vzal ľuďom možnosť spásy a dal ju na plecia Svojho Syna, ktorý ju miesto ľudstva učinil. Preto anjeli s radosťou volajú k ľudstvu – skrzepastierov – a to hneď na počiatku novej zmluvy toto:

L 2:10-11: “Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ (Záchranca), ktorý je Kristus Pán.”

Boh videl nemohúcnosť človeka a preto vzal všetko do svojich rúk a ako protihodnotu k spáse požaduje iba vieru v Krista. To je to najmenšie minimum aké Boh mohol človeku dať. Boh nepožaduje od človeka žiaden skutok, žiadnu námahu – iba obyčajnú vieru. Tak málo Boh po nás chce a my sme tak hlúpi, že túto jednoduchú požiadavku odmietame a chceme sa vrátiť do starej zmluvy, aby sme si spásu odpracovali, zaslúžili, dodržali desatoro a tak boli spasení – i keď nikto nikdy okrem Krista, desatoro nedodržal.

Zachariáš hneď na počiatku novej zmluvy hovorí o spáse z milosti. Aj keď v cirkvách sa táto stať pomerne často číta, ak má človek zaslepeného ducha, prejde mu popri uši radostná zvesť. Zachariáš predpovedá:

L 1:68-69: “Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida.”

Všimnime si – požehnaný náš Boh, ktorý navštívil svoj ľud a vykúpil ho!

Tu nie je napísané, že Boh dá človeku silu aby sám seba vykúpil, ustanovuje mu novú cestu, nové príkazy, nariadenia, ako sa vykúpiť. Tu stojí – Boh vykúpil svoj ľud! Ako ho vykúpil? Dvojako. Očistil hriechy svojmu ľudu skrze Kristovu krv. Ľud je síce očistený od hriechov, ale nemá spravodlivosť, dobré skutky, nemá ovocie. A to sa stalo v druhom kroku, kde očistených ľudí, Boh prikrýva Kristovou spravodlivosťou a oni sa stávajú spravodlivými – nie zo seba – lež skrze Krista.

Táto stať, kde Boh vykúpil svoj ľud, je známa zo starej zmluvy v poňatí fyzického vykúpenia, keď Boh vytrhol Izrael z otroctva Egypta, neskôr z otroctva Babylonu. V žalmoch čítame o tom, že keď ľudia spoznali svoju nemohúcnosť a bezradnosť, začali volať k Hospodinovi a on ich vykúpil, alebo vytrhol z nejakej katastrofy, alebo súženia.

Ž 107:6-7: “Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a On ich vytrhol z ich úzkosti, viedol ich rovnou cestou, aby prišli k obývateľnému mestu.”

Nová zmluva sa už nezameriava na dočasné vykúpenie, ale na večné! Boh vykúpil a vytrhol svoj ľud z moci diabla, smrti a pekla tým, že Boží Syn sa postavil pod Boží hnev miesto nás, ktorý na Neho dopadol, aby nedopadol na nás.

Boží hnev nie je možné chápať ľudským spôsobom, že Boh sa dnes hnevá a zajtra sa usmieva. Boží hnev NEPRETRŽITE padá na hriech a tých, ktorí hriech páchajú. To nie je nejaké vzplanutie, to je neustály pád Božieho hnevu smerom k hriechu. Je to ako tok veľkej sily, ktorý dopadá na neresti, neprávosti, nespravodlivosť a hlavne – ľahostajnosť voči Bohu. Rovnako tak padá na svet milosť v Kristovi a vo viere v neho. Vierou v Krista sú človeku odpustené hriechy a je mu daná spravodlivosť, ako sme písali hore.

Zachariáš to potvrdzuje keď v ďalšom verši, keď píše o Ježišovi toto:

L 1:77: “A učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy…

Boh naše hriechy odpúšťa nie preto, že sme my niečo dobrého vykonali ale preto, lebo to vychádza z Jeho milosrdenstva, ako nám to zakončuje Zachariáš vo svojom vytrhnutí:

L 1:78: “(Boh odpúšťa hriechy) zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti.”

On je tým slnkom z výsosti, ktorý vzhliadol k nám a zo svojho milosrdného srdca nám odpúsťa a robí z nás Božie deti.


Verše na rozjímanie o tom, ako nám Boh odpustil hriechy:

Ko 1:12-14: “A radostne ďakujúc Otcovi, ktorý vás hodnými učinil mať účasť na údele svätých v svetle, vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.

Ko 2:10-14: “A aj vy prišli ste k dokonalosti v Ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a moci. V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych. Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž.”

R 3:23-25: “Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým.

Ef 1:7: “V Ňom (Kristovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.”

1J 2:12: “Píšem vám, deti, pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno.

Amen…