Ako sa modliť?

Ef 6:18: “V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých”

Boh veľmi dobre vie, čo potrebujeme ešte skôr, ako Ho vôbec prosíme. Ak to je tak a písmo to dosvedčuje – prečo sa vlastne máme modliť? Aby sme pochopili vzťah medzi Božou prozreteľnosťou a modlitbou, musíme mať správne chápanie o modlitbe. Pokiaľ Boh dobre vie, čo skutočne potrebujeme, po čom naše srdcia túžia, volá nás k tomu, aby sme sa my sami vyjadrili smerom k Nemu slovami a túžbou srdca. Boh nie je prekvapený z toho, čo od Neho žiadame, On nepotrebuje dokonca naše prosby, lež modlitba prináša prospech nám a prehlbuje našu závislosť k Nemu.

V modlitbe uznávame absolútnu potrebu Boha, bez ktorého sa ani len nenadýchneme, ako píše Božie slovo. Ak pochopíme svoju závislosť na Bohu, potom modlitba musí prirodzene prejsť k uctievaniu Boha. Dávid často v žalmoch spomína veľké Božie skutky. Boh samozrejme dobre vie čo vykonal pre svoj ľud, Dávidova modlitba ho neprekvapuje, ani mu nehladká jeho majestátnosť, lež naopak – Dávid týmto posilňuje svoju vieru, svoj vzťah k Bohu a preto ho uctieva v pravde.

Boh sa rozhodol použiť modlitbu ako prostriedok na dosiahnutie nie našich cieľov, ale svojich. Preto je dobré vedieť, ako sa máme modliť. Modlitba má v sebe niesť pokoru pred Bohom, poklonu, úctu. Potom by to mala byť spoveď, uznanie svojej hriešnosti a nemohúcnosti, s čím sa spája odpustenie (odpusť nám naše viny). Ďalšou súčasťou modlitby by malo byť vďakyvzdanie za všetko, čo Boh pre nás koná, čo učinil skrze Svojho Syna pre našu spásu. Poslednou časťou modlitby by mala byť samotná prosba, čo nás trápi, čo by sme chceli zmeniť, čo máme na srdci.

Naopak – nikdy by sme sa nemali modliť spôsobom, ktorý je nehodný pred Božou velebnosťou. Keby sme predstúpili pred kráľa nejakej krajiny, zaiste by sme pritom nezívali, keby sme niečo žiadali, neboli by sme ospalí, nekoncentrovaní. Rovnako je to s Pánom, ktorý prevyšuje každého vladára zeme. Často sa nám stáva, že prichádzame nasilu, nesústredení, ospanliví, malátni. Prídeme len preto, lebo sa to má, lebo je určitá hodina, kedy sa modlievame. Toto ale nie je dôstojné Boha.

Tiež sa nemôžeme modliť tak, že chceme prekročiť Boží zákon. Modlitba typu – prosím ťa Pane, pomôž mi ukradnúť peniaze z banky, alebo mi pomôž, aby som získal manželku svojho suseda, je modlitba Bohu protivná. Preto sa nemôžeme modliť za nejaký hriech, ako sa aj v cirkvi stávalo, keď chcela dobyť vojensky nejaké územie a žiadala si od Boha požehnanie skrze modlitbu.

Boh prináša svoje rozkazy ktoré sú nemenné a určite sa vyplnia, prostredníctvom modlitieb svojho ľudu. Modlitba tak mení dejiny, udalosti, podľa Božieho večného rozhodnutia. Modlitba nemení Božiu myseľ, lež zohráva dôležitú úlohu v Jeho prozreteľnom pláne pre Jeho stvorenie.

Zamyslenie z Písma o modlitbe:

Mt 6:5-15: “Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.”

L 18:1-8: “A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”

R 8:26-28: “A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce. A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.”

Fp 4:4-9: “Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.”