Čítanie biblie 7. – 13. október

Čítanie z Roháčkovho prekladu, ktorý má archaický jazyk, ale je najpresnejší zo všetkých Slovenských prekladov… Pre čítačky a mobily na stiahnutie vo formáte epub – klikni

7. október Matúš 16-18

Mt 16:1-28; 17:1-27; 18:1-35: “A pristúpili k nemu farizeovia a sadúceovia a pokúšajúc žiadali ho, žeby im ukázal znamenie z neba. A on odpovedal a riekol im: Keď je večer hovorievate: Bude pekné počasie, lebo sa červenie nebo, a za rána: Dnes bude nečas, lebo sa červená zachmúrené nebo. Pokrytci, tvárnosť neba znáte posúdiť a znamenia časov nemôžete? Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. A nechajúc ich tam odišiel. A jeho učeníci prijdúc na druhú stranu mora zabudli vziať chleba. A Ježiš im povedal: Hľaďte a chráňte sa kvasu farizeov a sadúceov! A oni rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Chleba sme nevzali. A keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate medzi sebou, vy ľudia malej viery, že vraj nemáte chleba? Či ešte nerozumiete ani sa nepamätáte na tých päť chlebov tých päť tisíc mužov a koľko košov ste sobrali? Ani na tých sedem chlebov tých štyroch tisícov a koľko pletencov ste sobrali? Jako tedy nerozumiete, že som vám nehovoril o chlebe, ale aby ste sa chránili kvasu farizeov a sadúceov? Vtedy porozumeli, že nepovedal, aby sa chránili kvasu chleba, ale učenia farizeov a sadúceov. A keď prišiel Ježiš do okolia Cezáree Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov a riekol: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka? A oni povedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že Jeremiáš, alebo niektorý z prorokov. Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev, a nepremôžu jej ani brány ríše smrti; a dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek by si sviazal na zemi, bude sviazané aj na nebi; a čokoľvek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi. Vtedy prikázal svojim učeníkom, aby to nikomu nepovedali, že on je Kristus. Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. Vtedy si ho pojal Peter a začal mu dohovárať hovoriac: Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou! Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju. Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu? Lebo Syn človeka prijde v sláve svojeho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.

A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, a premenil sa pred nimi, a jeho tvár sa skvela jako slnce, a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš shovárajúc sa s ním. A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A keď schádzali s toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych! A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi. A keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu človek, ktorý sa mu klaňal padnúc na kolená a hovoril: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačník a hrozne trpí, lebo často padáva do ohňa a často do vody. A priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale ho nemohli uzdraviť. A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokedy budem s vami? Dokedy vás ponesiem? Doveďte mi ho sem! A Ježiš ho pokarhal, a démon hneď vyšiel z neho, a mládenec bol uzdravený od tej hodiny. Vtedy pristúpili učeníci k Ježišovi osobitne a povedali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? A on im povedal: Pre vašu neveru; lebo ameň vám hovorím, keby ste mali vieru jako horčičné zrno, poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam hen! a prejde, a nič vám nebude nemožným. Ale tento druh nevychádza, iba modlitbou [a pôstom]. A keď chodili spolu po Galilei, povedal im Ježiš: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. A zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A veľmi sa zarmútili. A keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberajúci poplatok dvojdrachmy a riekli: Či váš učiteľ neplatí dvojdrachmy? A on povedal: Platí! A keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš a povedal: Čo sa ti zdá, Šimone, od koho berú kráľovia tejto zeme clo alebo daň? Od svojich synov a či od cudzích? A keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Tak tedy ich synovia sú slobodní. Avšak aby sme ich nepohoršili, idi k moru, hoď udicu a vezmi rybu, ktorá najprv vyjde hore a keď jej otvoríš ústa, najdeš groš striebra; ten vezmi a daj im za seba i za mňa.

V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve? A Ježiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostredku medzi nich a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. Ktokoľvek sa tedy poníži jako toto dieťa, to je ten väčší v nebeskom kráľovstve. A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, a ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol zavesený oslí žernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora. Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prijsť, ale beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie. A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyptený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa. A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla. Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo. Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej? A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým. Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých. A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata. A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené každé slovo. A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán. Ameň vám hovorím: Všetko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všetko, čo by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané aj na nebi. A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás shodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede. Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz? Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz. Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. A keď začal rátať, privedený mu bol jeden dlžník, ktorý mu bol dlžen desať tisíc hrivien. Ale, že nemal ako zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať i jeho ženu i deti i všetko, čo mal, a zaplatiť. Tedy padnul pred ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím. A pán toho sluhu, milosrdenstvom hnutý, prepustil ho a dlžobu mu odpustil. Ale ten istý sluha vyjdúc našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov, a pochytil ho a hrdúsil hovoriac: Zaplať mi, čo si dlžen! Tedy padnul jeho spolusluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím. Ale on nechcel, lež odišiel a hodil ho do žalára, dokiaľ by nezaplatil toho, čo bol dlžen. A keď videli jeho spolusluhovia, čo sa stalo, zarmútili sa veľmi a prišli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Vtedy si ho zavolal jeho pán a povedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou? A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlžen. Tak i môj nebeský Otec učiní vám, keď neodpustíte jeden každý svojmu bratovi zo srdca ich previnení.”

8. október Matúš 19-21

Mt 19:1-30; 20:1-34; 21:1-46: “A stalo sa, keď dokončil Ježiš tie slová, že sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom. A išly za ním mnohé zástupy a uzdravoval ich tam. A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu? A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo? Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje! A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju? Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak. A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží. Vtedy mu povedali jeho učeníci: Jestli je taká vec človeka so ženou, tak nie je dobre oženiť sa. A on im povedal: Nie všetci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú panenci, ktorí sa tak narodili z materinského života, a sú panenci, ktorých ľudia učinili panencami, a zase sú panenci, ktorí sa sami pre nebeské kráľovstvo učinili panencami. Kto môže pochopiť, nech pochopí! Vtedy mu priniesli dieťatká, aby na ne vzkladal ruky a modlil sa nad nimi, a učeníci im dohovárali za to. Ale Ježiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo. A keď vzložil na ne ruky, odišiel odtiaľ. A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život? A on mu riekol: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania. A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba. Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba? Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma! Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. A Ježiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. A zase vám hovorím, že ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho než bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený? Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. Vtedy odpovedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám? A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že vy, ktorí ste ma nasledovali, v znovazrodení, keď sadne Syn človeka na tróne svojej slávy, sadnete si aj vy na dvanástich trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových, A každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo manželku alebo deti alebo polia pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a večný život obdrží dedične. Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.

Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice. A zjednajúc sa s robotníkmi, že im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice. A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať. Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli. Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté. Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete. A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných až po prvých. A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre. A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre. A keď vzali, reptali proti hospodárovi a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca. Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe. Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dobrý? Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho. A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve. A Ježiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme. A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca. A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov. Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup. A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov! Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov! A Ježiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil? A oni mu povedali: Pane, že by sa otvorily naše oči. A Ježiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním.

A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne. A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle. A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu. A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš, a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu, a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto? A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta. A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich. Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu? A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel. A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul. A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík! A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa, a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete. A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc? A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci. Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili? A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka. A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci. No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel. A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel. Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho. Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili. Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval. A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie. Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali. Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté. Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna. Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo. A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili. Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom? Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy. Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divé v našich očiach? Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie. A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí. A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich, a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.”

9. október Matúš 22-24

Mt 22:1-46; 23:1-39; 24:1-51: “A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť. Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili. A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni. Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu. A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi. Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár. A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli. Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno. Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. A naposledy po všetkých zomrela aj žena. Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali? A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej; lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi. A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal: Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením. Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna, a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal: Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone? A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je to veľké a prvé prikázanie. A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci. A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov. A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh. Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom? A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.

Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom a riekol: Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeovia; tedy všetko, čo by vám povedali, aby ste zachovávali, zachovávajte a čiňte, ale podľa ich skutkov nečiňte, lebo hovoria, ale nečinia. A viažu ťažké bremená a neznesiteľné a uvaľujú ich na plecia ľudí, ale oni sami nechcú ich pohnúť svojím prstom. A všetky svoje skutky činia nato, aby ich ľudia videli. Lebo rozširujú svoje filaktéria a robia veľké podolky svojich plášťov; majú radi prvé miesta na ležanie pri večeriach a prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch, a aby ich ľudia volali: Rabbi! Rabbi! Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach. Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus. A ten, kto by bol väčší z vás, bude vaším služobníkom. A ktokoľvek sa povýši, bude ponížený, a ktokoľvek sa poníži, bude povýšený. Ale beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zavierate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo vy do neho nevchádzate ani tých, ktorí vchádzajú, nenecháte vojsť. Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zožierate domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia; preto ponesiete ťažší súd. Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nie je nič; ale kto by prisahal na zlato chrámu, ten je povinný držať. Blázni a slepci, veď čože je väčšie, zlato a či chrám, ktorý posväcuje zlato? A kto by vraj prisahal na oltár, to nie je nič; ale kto by prisahal na dar, ktorý je na ňom, ten je povinný držať. Blázni a slepci, veď čože je väčšie, dar a či oltár, ktorý posväcuje dar? A tak tedy ten, kto prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko. čo je na ňom; a ten, kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý býva v ňom; a ten, kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží, i na toho, ktorý sedí na ňom. Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože dávate desiatky z máty, z kôpru a kmínu a opustili ste to, čo je ťažšieho v zákone, súd, milosrdenstvo a vernosť; toho bolo treba činiť a tamto neopustiť. Slepí vodcovia, ktorí cedíte komára a veľblúda prehlcujete! Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože čistíte vonok pohára a misy, ale zvnútra sú plné lúpeže a nezdržanlivosti! Farizee, slepče, vyčisti najprv vnútro pohára a misy, aby bol čistý aj ich vonok! Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože sa podobáte hrobom, obieleným vápnom, ktoré sa síce zvonku zdajú byť krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a každej nečistoty. Tak aj vy, zvonku síce zdáte sa ľuďom, že ste spravedliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že staviate hroby prorokov a ozdobujete pomníky spravedlivých a hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme bývali ich spoluúčastníkmi na krvi prorokov. A tak sami si vydávate svedoctvo, že ste synovia tých, ktorí povraždili prorokov. Naplňte aj vy mieru svojich otcov! Hadi! Plemä vreteníc, ako by ste vy utiekli odsúdeniu do pekla?! Preto hľa, ja posielam k vám prorokov a múdrych a učených v zákone, a niektorých z nich zabijete a ukrižujete a niektorých z nich zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, aby prišla na vás všetka krv spravedlivá, vylievaná na zemi, od krvi spravedlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Ameň vám hovorím, že prijde toto všetko na toto pokolenie. Jeruzaleme, Jeruzaleme, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú kedy poslaní k tebe, koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti, tak ako sliepka shromažďuje svoje kuriatka pod svoje krýdla, ale nechceli ste! Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý! Lebo vám hovorím, že ma už odteraz nikdy neuvidíte, až poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Potom vyšiel Ježiš z chrámu a išiel. A pristúpili jeho učeníci, aby mu ukázali stavby chrámu. Ale Ježiš odpovedal a riekol im: Či nevidíte všetkého tohoto? Ameň vám hovorím, že tu nebude ponechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. A keď sedel na Olivovom vrchu, pristúpili k nemu učeníci osobitne a riekli: Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta? A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol! Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých. A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa musí stať, ale ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami. A to všetko je počiatkom preporodných bolestí sveta. Vtedy vás vydajú v súženie a budú vás zabíjať, a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno. A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých; ale kto zotrvá až do konca, ten bude spasený. A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedoctvo všetkým národom, a vtedy prijde koniec. Keď tedy uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste (Kto čítaš, rozumej!), vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy; kto bude na postreší, nech nesostupuje, aby vzal niečo zo svojho domu, a kto na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho. Lež beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tých dňoch. Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime ani v sobotu. Lebo vtedy bude veliké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, ani už nikdy viac nebude. A keby neboly zkrátené tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo; ale pre vyvolených budú zkrátené tie dni. Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu! neverte! Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených. Hľa, predpovedal som vám to! Tedy keď vám povedia: Hľa, je na púšti! nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyžiach! neverte! Lebo jako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ, tak bude aj príchod Syna človeka. Lebo kdekoľvek bude mŕtvola, tam sa shromaždia aj orli. A hneď po súžení tých dní zatmie sa slnce, a mesiac nedá svojej žiare, a hviezdy budú padať s neba, a nebeské moci sa budú pohybovať. A vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi, a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme a uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na nebeských oblakoch s mocou a slávou velikou. A pošle svojich anjelov s trúbou veľkého zvuku, a shromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jedných končín nebies až po ich druhé končiny. A od fíka sa naučte podobenstvu: keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane. Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec. A jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka: lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka. Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž prijde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka. Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť. Ameň vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale keby povedal ten zlý sluha vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho neprijde, a začal by spolusluhov biť a jesť a piť s opilcami – prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.”

10. október Matúš 25-27

Mt 25:1-46; 26:1-75; 27:1-66: “Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka. Lebo bude tak, ako čo istý človek, ktorý odchádzal na cestu, povolal svojich vlastných sluhov a odovzdal im svoj majetok. A jednému dal päť hrivien, jednému dve a jednému jednu, každému podľa jeho vlastnej možnosti, a odcestoval. A ten, ktorý dostal päť hrivien, odišiel hneď, zarábal nimi a vyrobil druhých päť hrivien; podobne i ten, ktorý dostal dve, získal druhé dve. Ale ten, ktorý dostal jednu, odišiel, vykopal jamu do zeme a skryl peniaze svojho pána. Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi. A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a shromažďuješ ztade, kde si nerozsypal, a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje. A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a shromažďujem ztade, kde som nerozsypal. Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prijdúc bol by som vzal svoje s úrokom. Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.

A stalo sa, keď dokončil Ježiš všetky tieto reči, že povedal svojim učeníkom: Viete, že po dvoch dňoch bude Veľká noc, a Syn človeka sa vydáva ta, aby bol ukrižovaný. Vtedy sa sišli najvyšší kňazi, zákonníci a starší ľudu do dvorany najvyššieho kňaza, zvaného Kaifáša, a uradili sa, aby lapili Ježiša ľsťou a zabili, ale hovorili: Nie na sviatok, aby nepovstala vzbura medzi ľudom. A keď bol Ježiš v Betánii, v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena, ktorá mala alabastrovú nádobu masti, veľmi drahej, a vyliala mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. A keď to videli jeho učeníci, mrzeli sa a vraveli: Načo táto ztrata? Lebo táto masť sa mohla predať za mnoho peňazí, a mohlo sa dať chudobným. Ale keď to spozoroval Ježiš, povedal im: Načo trápite ženu? Lebo vykonala dobrý skutok naproti mne. Lebo chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nebudete mať vždycky. Lebo že táto vyliala túto masť na moje telo, učinila to na môj pohrab. Ameň vám hovorím, že kdekoľvek bude kázané toto evanjelium po celom svete, bude sa hovoriť aj to, čo táto vykonala, na jej pamiatku. Vtedy odišiel jeden z tých dvanástich, zvaný Judáš Iškariotský, k najvyšším kňazom a povedal: Čo mi chcete dať, a ja vám ho zradím? A oni mu odčítali tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť, aby ho zradil. A v prvý deň nekvasených chlebov pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali mu: Kde chceš, aby sme ti prihotovili, žeby si jedol baránka? A on povedal: Iďte do mesta k tomu a k tomu a povedzte mu: Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blízko; u teba budem jesť baránka so svojimi učeníkmi. A učeníci urobili tak, ako im nariadil Ježiš, a prihotovili baránka. A keď bol večer, sadol za stôl i s dvanástimi. A keď jedli, povedal: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. A veľmi sa rmútiac začali mu hovoriť jeden každý z nich: Či som to azda ja, Pane? A on odpovedal a riekol: Ktorý omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. No, Syn človeka síce ide, jako je o ňom napísané, avšak beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza; lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. A odpovedal Judáš, ktorý ho zrádzal, a riekol: Či som to azda ja, rabbi? A Ježiš mu riekol: Ty si povedal. A keď jedli, vzal Ježiš chlieb, a keď bol dobrorečil, lámal a dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte: toto je moje telo. Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci, lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Ale hovorím vám, že odteraz nebudem nikdy piť z tohoto plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. A Peter odpovedal a riekol mu: Ak by sa aj všetci pohoršili na tebe, ja sa nikdy nepohorším! Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, že tejto noci, prv než zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. A Peter mu povedal: Ani keby som musel s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem! Podobne hovorili aj všetci ostatní učeníci. Vtedy prišiel s nimi Ježiš na miesto, zvané Getsémane, a povedal učeníkom: Poseďte tu, až odídem a pomodlím sa tamto. A pojmúc so sebou Petra a dvoch synov Zebedeových začal sa rmútiť a veľmi teskniť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť; zostaňte tu a bdejte so mnou! A poodíduc trochu ďalej napred padol na svoju tvár, modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak je možné, nech odíde odo mňa tento kalich, avšak nie ako ja chcem, ale jako ty. Potom prišiel k učeníkom a našiel ich spať a povedal Petrovi: Či ste takto nemohli so mnou bdieť jednu hodinu? Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! Duch síce je hotový, ale telo je krehké. Opät odišiel po druhé a modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak ma nemôže minúť tento kalich, len keď ho vypijem, nech sa stane tvoja vôľa! A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené. A nechajúc ich znova odišiel a modlil sa po tretie, povediac to isté slovo. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina, a Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme, hľa, už sa priblížil ten, ktorý ma zrádza. A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veliký zástup s mečami a kyjami od najvyšších kňazov a od starších ľudu. A jeho zradca im bol dal znamenie: Ktorého bozkám, ten je, chyťte ho. A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Zdravím ťa, rabbi! A zbozkával ho. A Ježiš mu povedal: Priateľu, načo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a jali ho. A hľa, zrazu jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, vystrel ruku, vytiahnul svoj meč a uderiac sluhu najvyššieho kňaza odťal mu ucho. Vtedy mu povedal Ježiš: Daj svoj meč zpät na jeho miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, zahynú mečom. Alebo či myslíš, že nemôžem teraz poprosiť svojho Otca, a pristavil by mi viacej než dvanásť legionov anjelov? Ale jako by sa potom naplnily písma, že musí byť tak? V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma zajali. Každý deň som sedel u vás a učil v chráme, a nejali ste ma. Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnily písma prorokov. Vtedy ho opustili všetci učeníci a utiekli. A oni zajmúc Ježiša, odviedli ho ku Kaifášovi, najvyššiemu kňazovi, kde sa boli sišli zákonníci a starší. A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora najvyššieho kňaza a vojdúc do vnútra sadnul si so služobníkmi, aby videl koniec. A najvyšší kňazi, starší a celá vysoká rada hľadali falošné svedoctvo proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli, a hoc aj mnohí falošní svedkovia predstúpili, nenašli. A napokon predstúpili dvaja falošní svedkovia a riekli: Tento povedal: Ja môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vystaviť. Na to povstal najvyšší kňaz a povedal mu: Či nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti tebe? Ale Ježiš mlčal. A najvyšší kňaz odpovedal a riekol mu: Prísahou na živého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Kristus, ten Syn Boží. A Ježiš mu riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa; čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni odpovedali a riekli: Vinný je smrti. Vtedy mu pľuli do tvári a pohlavkovali ho, a iní ho zase bili palicami a hovorili: Prorokuj nám, Kriste, kto ťa uderil! A Peter sedel vonku na dvore. A pristúpila k nemu jedna dievčina a povedala: Aj ty si bol s tým galilejským Ježišom. Ale on zaprel pred všetkými a povedal: Neviem, čo hovoríš. A jako vyšiel do brány, videla ho iná a povedala tým, ktorí tam boli: Aj tento bol s Ježišom, s tým Nazaretským. A opät zaprel s prísahou: Neznám toho človeka. Potom po malej chvíli pristúpili tí, ktorí tam stáli, a povedali Petrovi: Ba skutočne si aj ty z nich, lebo aj tvoja reč ťa prezrádza. Vtedy sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám toho človeka. A hneď zaspieval kohút. A Peter sa rozpamätal na slovo Ježišovo, ktorý mu bol povedal: Prv než zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc von plakal horko.

A keď bolo ráno, uradili sa všetci najvyšší kňazi a starší ľudu proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, a poviažuc ho odviedli a vydali ho Pontskému Pilátovi, vladárovi. Vtedy vidiac Judáš, jeho zradca, že je odsúdený, ľutoval to a vrátil najvyšším kňazom a starším tých tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som zradiac nevinnú krv. Ale oni povedali: Čo nám do toho? Ty vidz! A povrhnúc strieborné v chráme išiel preč a odíduc obesil sa. A najvyšší kňazi vzali tie strieborné a povedali: Nepatrí sa nám hodiť ich do korbána, do pokladnice, pretože je to cena krvi. A poradiac sa kúpili za ne to hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto je nazvané to pole poľom krvi až do dnešného dňa. Vtedy sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Jeremiáša, ktorý povedal: A vzali tých tridsať strieborných, kúpnu cenu oceneného, ktorého oceniac kúpili od synov Izraelových, a dali ich za pole hrnčiarovo, tak ako mi nariadil Pán. A Ježiš stál pred vladárom, a vladár sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A Ježiš mu povedal: Ty dobre hovoríš. A kým žalovali na neho najvyšší kňazi a starší, nič neodpovedal. Vtedy mu riekol Pilát: Či nečuješ, aké mnohé veci svedčia proti tebe? Ale mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi divil. A na veľkonočný sviatok mal vladár obyčaj prepustiť zástupu jedného väzňa, ktorého chceli. A vtedy mali neobyčajného väzňa, zvaného Barabáša. Tedy keď sa sišli ľudia, povedal im Pilát: Ktorého chcete, aby som vám prepustil, Barabáša a či Ježiša, zvaného Krista? Lebo vedel, že ho zo závisti vydali. A keď sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho žena s odkazom: Nemaj ničoho s tým spravedlivým, lebo som dnes vo sne mnoho trpela pre neho. Ale najvyšší kňazi a starší naviedli zástupy, aby si prosili Barabáša, a Ježiša aby zahubili. A vladár odpovedal a riekol im: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? A oni riekli: Barabáša. A Pilát im povedal: Čo tedy mám urobiť s Ježišom, zvaným Kristom? Všetci mu povedali: Ukrižovať ho! A vladár im povedal: A čože zlého učinil? Ale oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Ukrižovať ho! A keď videl Pilát, že nič neosoží, ale že povstáva ešte väčší rozbroj, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Som čistý od krvi tohoto spravedlivého; vy už teraz vidzte. A všetok ľud odpovedal a riekol: Jeho krv na nás a na naše deti! Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša zbičoval a vydal, aby bol ukrižovaný. Vtedy pojali vojaci vladárovi Ježiša do prätória a shromaždili na neho celú čatu. A vyzlečúc ho, odiali ho šarlátovým plášťom a upletúc korunu z tŕnia položili mu ju na hlavu a k jeho pravej ruke dali trstinu a kľakajúc pred ním posmievali sa mu a hovorili: Nech žije kráľ Židov! A napľujúc na neho vzali tú trstinu a bili ho po hlave. A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli ho do jeho rúcha a odviedli ho ukrižovať. A keď vychádzali, našli nejakého človeka, cyrenenského, menom Šimona; toho prinútili, aby niesol jeho kríž. A keď prišli na miesto, zvané Golgota, čo znamená miesto Lebu, dali mu piť octu, smiešaného so žlčou, a keď ochutnal, nechcel piť. A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac los, aby sa naplnilo to, čo povedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili los. A sediac strážili ho tam. A nad jeho hlavu vyložili jeho vinu napísanú: Toto je Ježiš, ten kráľ Židov. Vtedy boli ukrižovaní s ním dvaja lotri, jeden z pravej a druhý z ľavej strany. A tí, ktorí chodili pomimo, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami a hovorili: Hľa, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš, pomôž samému sebe! Ak si Syn Boží, sostúp s kríža! Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali so zákonníkmi a so staršími a hovorili: Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz sostúpi s kríža, a uveríme mu. Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce. Veď povedal: Som Boží Syn! A to isté i lotri, ktorí boli s ním spolu ukrižovaní, utŕhali mu. A od šiestej hodiny povstala tma na celej zemi až do deviatej hodiny. A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš velikým hlasom a povedal: Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! A niektorí z tých, ktorí tam stáli, keď to počuli, hovorili: Eliáša volá tento. A hneď bežal jeden z nich, vzal špongiu, naplnil octom, naložil na trsť a napájal ho. Ale ostatní hovorili: Nechaj tak; vidzme, či prijde Eliáš, aby mu spomohol. Ale Ježiš zase vykríkol velikým hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje, od vrchu až dolu, a zem sa triasla, skaly sa pukaly, a hroby sa otváraly a mnohé telá zosnulých svätých vstaly a vyjdúc z hrobov po jeho zmŕtvychvstaní vošli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Vtedy stotník a tí, ktorí s ním strážili Ježiša, vidiac zemetrasenie a to, čo sa dialo, báli sa veľmi a hovorili: Toto bol naozaj Syn Boží. A bolo tam mnoho žien, dívajúcich sa zďaleka, ktoré boly išly za Ježišom od Galilee posluhujúc mu, medzi ktorými bola Mária Magdaléna a Mária matka Jakobova a Jozésova, a matka synov Zebedeových. A keď bol večer, prišiel bohatý človek z Arimátie, menom Jozef, ktorý aj sám bol učeníkom Ježišovým. Ten predstúpil pred Piláta a prosil si telo Ježišovo. Vtedy rozkázal Pilát, aby dali telo. A Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a složil ho vo svojom novom hrobe, ktorý bol vytesal v skale. A privaliac veliký kameň ku dveriam hrobu odišiel. A bola tam Mária Magdaléna i tá druhá Mária, a sedely naproti hrobu. A druhého dňa, ktorý nasleduje po dni pripravovania, sišli sa najvyšší kňazi a farizeovia k Pilátovi a hovorili: Pane, rozpamätali sme sa, že ten zvodca povedal, keď ešte žil: Po troch dňoch vstanem. Rozkáž tedy bezpečne strážiť hrob až do tretieho dňa, aby snáď neprišli jeho učeníci vnoci a neukradli ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. A Pilát im povedal: Máte stráž; iďte, strážte, jako viete. A oni odišli a zapečatiac kameň obsadili dobre hrob strážnymi.”

11. október Matúš 28 a Marek 1

Mt 28:1-20: “Potom pozde na koniec soboty, keď už svitalo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna i tá druhá Mária pozrieť hrob. A hľa, povstalo veliké zemetrasenie, lebo anjel Pánov sostúpiac z neba pristúpil a odvalil kameň odo dverí a posadil sa na ňom. A bol na pohľad ako blesk, a jeho rúcho bolo biele jako sneh. A od strachu pred ním sa náramne zhrozili strážni a boli jako mŕtvi. A anjel odpovedal a riekol ženám: Vy sa nebojte! Lebo viem, že Ježiša, toho ukrižovaného, hľadáte. Niet ho tu, lebo vstal, tak ako povedal. Poďte, pozrite miesto, kde ležal Pán. A iďte rýchle a povedzte jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galilee, tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to! A vyjdúc rýchle od hrobu, s bázňou a veľkou radosťou bežaly zvestovať jeho učeníkom. A jako tak išly zvestovať jeho učeníkom, tu hľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Zdravstvujte! A ony pristúpily, chopily sa jeho nôh a klaňaly sa mu. Vtedy im povedal Ježiš: Nebojte sa! Iďte, zvestujte mojim bratom, aby odišli do Galilee a tam ma uvidia. A keď ony išly, tu hľa, niektorí z tej stráže prišli do mesta a zvestovali najvyšším kňazom všetko, čo sa stalo. A oni sa sišli so staršími a poradiac sa dali vojakom hodne peňazí a riekli: Povedzte, že jeho učeníci prišli vnoci a ukradli ho, keď sme my spali. A keby sa to dopočulo u vladára, my ho prehovoríme a vás urobíme bezstarostných. A oni vzali peniaze a urobili, jako boli poučení. A tá reč je rozhlásená u Židov až do dnešného dňa. A tí jedonásti učeníci išli do Galilee, na vrch, kam im bol nariadil Ježiš. A keď ho videli, klaňali sa mu, ale niektorí pochybovali. A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.”

Mk 1:1-45: “Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov. A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal kožený opasok a jedol kobylky a poľný med. A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi. Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom. A stalo sa v tých dňoch, že prišiel Ježiš z Galilejského Nazareta a bol pokrstený od Jána v Jordáne. A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba, a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. A hneď ho pudil Duch na púšť. A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali. A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium! A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári. A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. A hneď opustili svoje siete a išli za ním. A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tiež na lodi, naprávať siete. A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním. A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci. A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží! A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho. A všetci sa zdesili, takže sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho! A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee. A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom. A Šimonova svokra ležala v horúčke, a hneď mu povedali o nej. A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im. A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami, a celé mesto bolo shromaždené pri dveriach, a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali. A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môžeš ma očistiť. A Ježiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený. A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takže už viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ.”

12. október Marek 2-4

Mk 2:1-28; 3:1-35; 4:1-41: “Potom po niekoľkých dňoch zase vošiel do Kafarnauma, a počulo sa, že je v dome. A hneď sa sišli mnohí, takže sa už nemohli pomestiť ani ku dveriam. A hovoril im slovo Božie. A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli. A keď sa pre zástup nemohli priblížiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili ložu, na ktorej ležal porazený. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy! Lež sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach: Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy krome jedného Boha? A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? Čože je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju ložu a choď!? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi – rečie porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju ložu a idi do svojho domu! A hneď vstal, sobral svoju ložu a vyšiel pred všetkými, takže všetci žasli a oslavovali Boha a hovorili: Nikdy sme niečoho takého nevideli! A zase vyšiel k moru, a celý zástup prichádzal k nemu, a učil ich. A idúc pomimo videl Léviho, syna Alfeovho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A on vstal a išiel za ním. A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že aj mnohí publikáni a hriešnici stolovali s Ježišom i s jeho učeníkmi, lebo ich bolo mnoho, a išli za ním. A zákonníci a farizeovia vidiac ho jesť s publikánmi a hriešnikmi hovorili jeho učeníkom: Čo je to, že s publikánmi a hriešnikmi jie a pije? A keď to počul Ježiš, povedal im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Neprišiel som povolať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. A učeníci Jánovi aj učeníci farizeov sa postili. A prišli a povedali mu: Prečo sa postia učeníci Jánovi aj učeníci farizeov, a tvoji učeníci sa nepostia? A Ježiš im povedal: Či sa môžu svadobníci postiť, kým je s nimi ženích? Dokiaľ majú so sebou ženícha, nemôžu sa postiť. Ale prijdú dni, keď bude vzatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť, v ten deň. A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo ináče ten jeho nový výplnok odtrhne kus z toho starého, a povstane ešte väčšia diera. A tiež nikto nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno roztrhne kožice, víno sa vyleje, a kožice sa zahubia; ale nové víno sa má lievať do nových kožíc. A stalo sa, že išiel raz v sobotu pomimo cez siatiny, a jeho učeníci začali konať cestu trhajúc klasy. A farizeovia mu povedali: Vidz, čo robia v sobotu, čo sa nesmie. A povedal im: Či ste nikdy nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný, on sám i tí, ktorí boli s ním? Ako vošiel do domu Božieho za Abiatára, najvyššieho kňaza, a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie nikto jesť iba kňazi, a dal i tým, ktorí boli s ním? A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu, takže Syn človeka je pánom i soboty.

A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku. A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali. A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku! A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť – život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali. A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili. A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska, z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu. A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili; lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby. Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží! A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali. A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním. A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať, a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov. A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter, a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu; a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil. A opät sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť. A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu. A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov. A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť. A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom. A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec. Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom. Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali; ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu. Lebo hovorili: Má nečistého ducha. A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho. A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú. A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.

A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? Rozsievač seje slovo. A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo. Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda. A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko. A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!”

13. október Marek 5-7

Mk 5:1-43; 6:1-56; 7:1-37: “A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať, pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť. A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja. A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja. A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním. No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou. A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili. A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori. A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila. A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán. Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho; tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha, lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená. A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby. A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha? A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul? Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby. A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa? Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi. A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi, a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa. A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň! A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne. A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.

Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním. A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome. A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich. A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil. A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku, ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň. A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete. A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu. Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie. A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali. A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov. Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu. Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata. Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu, a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva. A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa. Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť. Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu. A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu. A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili. A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť. A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne. A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu. A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín. Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť. Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby. Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve. A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat. Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým. A jedli všetci a nasýtili sa. A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb. A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov. A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup. A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa. A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi. A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť. Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli, lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa! A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa, lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté. A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli. A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali, pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je. A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema. A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to. Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších. Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální. A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí – oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte. A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie. Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie! Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -, a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte! Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka. Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo. A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť, lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy? A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka. A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám – a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom – a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry. Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám. Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí. Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry. A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel. Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia. A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku. A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa! A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne. A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.”