List Rimanom – Pavol sa nehanbí za evanjelium. Nešťastné kresťanstvo dnešného veku…

R 1:16: “Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.”

Keby sme nemali ani jeden list apoštolov okrem listu Rimanom, len tento samotný list by nám stačil na pochopenie evanjelia. Pavol systematicky vykladá evanjelium a princíp spasenia, zhŕňa v tomto liste všetko, čo útržkovito učil v iných listoch. Dôraz v tomto liste podobne ako v liste Galaťanom, Pavol pokladá na spasenie z milosti skrze vieru. Pokiaľ list Galaťanom je oprávneným hnevom Pavla, keď sa v Galácii začína evanjelium vytrácať a nastupujú skutky, list Rimanom je pokojnou epištolou, ktorá vykladá spásu od počiatku, od hriešnosti človeka a jedinej možnosti záchrany – Krista.

Po úvodných slovách Pavol píše verš hore, že sa nehanbí za evanjelium. Dnes ak sa spýtame kresťanov, aby nám vyložili evanjelium, dostaneme podľa denominácií tak rôznorodé odpovede, že si radšej povieme, že kresťanstvo nie je to pravé a budeme hľadať pravdu inde. Väčšina ľudí hlása dnes evanjelium tak, čo musí urobiť človek, aby bol, spaseným. Katolícka a pravoslávna cirkev sú v tejto veci preborníci, kde človeka zasypú šípkami príkazov a zákazov, ale ani protestantizmus na tom dnes nie je inak, i keď sa tam hovorí o spasení z viery a milosti, treba údajne túto vieru dokázať skutkami, čo nie je nič iné, iba katolicizmus oblečený do reformovaného kabáta.

Človek sa najprv musí ukotviť pevne na spasení z milosti a viery, a aj keby od diabla prišli akékoľvek pokúšania, naše prehry, pády do hriechu, slabosti – stále sa máme potešovať evanjeliom, kde Kristus vykonal našu spásu a nie my. Na toto sa časom u kresťanov zabúda.

Diabol veľmi dobre vie, aký veľmi horlivý je kresťan na počiatku a tiež vynikajúco pozná, ako kresťan prichádza po čase do rôznych kríz viery a práve vtedy sa mu snaží nahovoriť, že jeho viera je špatná, lebo nemá skutky, nemá ovocie. Preto sa dnes darí kazateľom, ktorí miesto upevnenia kresťana vo viere v milosť, vyťahujú na starších kresťanov skutky, pretože sa im snažia nahovoriť, že už keď sú tak dlho kresťanmi – ich život má byť na inom stupni, preto majú prehodnocovať svoju vieru, ak slabnú, ak padajú do hriechov.

Týmto nesprávnym prístupom iba čo kresťanov privádzajú do zúfalstva, pretože mnohí si začnú nahovárať, že ich kresťanský život nestojí za fajku tabaku a skúmajú svoju vieru z rôznych uhlov, skúšajú nové metódy a postupy, ako sa vo viere upevniť, ako keby to nebol dar, ale ľudská snaha.

Zvlášť v takzvaných novo-reformovaných zboroch k tomuto dochádza, kde miesto povzbudenia kresťana vo viere, prichádza vyčítanie jeho slabostí, prehodnocovanie jeho viery, až mnohí poprední kazatelia dokážu zájsť až do krajností vyvolenia, kde kresťanovi jednoducho povedia, že preto upadá do slabosti, lebo nie je vyvoleným človekom.

Nuž, ale aj reformovaný či nereformovaný človek je padnutým tvorom, hriech v ňom panuje a bude panovať až do konca života, preto si miesto radosti zúfa a podobne ako katolíci nemá istotu, či v deň súdu, bude alebo nebude na strane po Kristovej pravici.

Ako taký človek môže hlásať radostnú správu – evanjelium? Ako môže hlásať evanjelium katolík, ktorý ho po prvé nepozná, po druhé, aj keď ho počuje, ho odmieta, po tretie nevie, či neskončí v pekle a keď aj nie – určite sa bude hodnú dobu škvariť v očistci, niekoľko storočí a mnohí aj tisícročí. Aké divné, temné, až hororové evanjelium sa to dnes učí.

V takomto nešťastnom rozpoložení sa ocitol dnešný svet, kde radostná správa – evanjelium, nie je vôbec radostnou správou, lež ťažkým jarmom, o ktorom je lepšie mlčať, ako ho zvestovať.

Ale Pavol sa raduje z evanjelia. Keď sa opýtame prečo, odpoveď nájdeme v tom istom verši – lebo je mocou Božou na spasenie. Evanjelium ako ho hlása Pavol, je spasením človeka bez jeho skutkov, ktoré sú plne nahradené skutkami dokonalými – Božími. To Boží Syn vzal hriech človeka sám na seba a na Jeho tele bol Bohom Otcom odsúdený. Nie my sme si nejako hriech mohli vymazať, nemohli sme sa z neho vykúpiť, všetka práca spočinula na Božej Trojici. Preto Pavol píše:

2Kor 5:21: “Toho (Krista), ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.”

Toto evanjelium, táto dobrá zvesť, je určená každému človekovi. Pokiaľ stará zmluva sa týkala len židov, nová zmluva sa týka všetkých ľudí na svete. Ale aj tu nájdeme falošných učiteľov, ktorí vzhliadajú k židom ako k niekomu, kto pozná pravdu, je starší učiteľ vo viere, ako to nešťastne vyriekol pápež Ján Pavol II. No Pavol ruší rozdelenie na pohanov – ako ich vtedy volali – Grékov a židov. Pavol robí hrubú čiaru za týmto myslením a evanjelium dáva svetu skrze Krista! Už nie skrze starozmluvnú obriezku, skrze vyvolenie krvi cez židovstvo, skrze zasľúbenia ktoré dostal Izrael. Pavol všetko zhŕňa do centra všetkých proroctiev a zasľúbení a tým centrom je Kristus. Všetky starozmluvné zasľúbenia a proroctvá, neboli ničím iným, ako nejasnými hmlistými predobrazmi budúcich vecí, ktoré sa plne uskutočnili až v Božom Synovi.

Nie nadarmo písmo hovorí, že všetko čo je v písme napísané, hovorí o Kristovi. Ježiš to povedal:

J 5:39: “Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne.

Dnešné kresťanstvo skúma eschatológiu, predpovedá sa koniec sveta, bibliu niektorí fanatici rozdelili na časové obdobia, na päť období, sedem období, vykladajú proroctvá, snažia sa vyložiť nevyložiteľný list – zjavenie Jána a Pán hovorí, že v centre všetkých výkladov musí figurovať On – Boží Syn. Ak niekto skúma písma bez Krista, mimo Neho, špekuláciami, vlastnými fantasy scenármi – písmo mu viac uškodí ako pomôže, pretože celé písmo ukazuje na Krista.

Pavol ruší rozdelenie na židov a pohanov (Grékov) a píše:

Evanjelium je mocou Božou – každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.

A opäť mnohí povedia – aha – Pavol píše, že najprv židovi. Ale Pavol píše, že VERIACEMU židovi, nie židovi, ktorý stojí na Mojžišovom zákone, na talmude, na okultnej kabale.

Aké evanjelium hlása dnešný svet? O práci Boha na našej spáse a len o Jeho výkone, alebo sa spomína AJ práca Boha, aj naša ľudská práca, čo sa volá synkretizmus (spolupráca), ktorú Pavol nikde neučil?!

Pavol keď hovorí o skutkoch, nehovorí to v zmysle, že by nám zabezpečili spásu, ale napomína už spasených zachránených ľudí, ktorí majú žiť hodný pocty, ktorej sa im dostalo a to Božích detí. Všetky tieto skutky, nemajú so spásou nič spoločného, nie sú dokladom viery, ako to hovoria falošní učitelia dnešného veku, ale podľa Pavla, sú to skutky zodpovednosti a uvedomenia si veľkosti daru, ktorý človek dostal pred svetom.

Ak kresťan nemá spasenie vo svojom srdci ako stabilnú istotu, alebo inak – ak sa nespolieha LEN a výhradne na Krista, ktorý za neho položil svoj život, nemá evanjelium a nemôže ho hlásať. Môže naložiť inému človeku súpis príkazov a zákazov, ktoré má konať aby bol spaseným, ale toto nemá nič s kresťanstvom spoločného. A keďže ľudia sa radi dajú vložiť pod jarmo nejakých zákonov a prikázaní, prijmú nie spasenie z viery, lež spasenie z dodržiavania pravidiel, ktoré im naložili ľudia, čo im spôsobí iba to, že budú nešťastnými ľudmi, zatrpknutými a hlavne farizejskými, ktorí aj ten najmenší príkaz budú kresťanovi otĺkať o hlavu a na ňom tvrdo stáť…

Amen…