Boh určil dejiny sveta ešte predtým, ako svet povstal, ako sa spustil čas… (A.W.Pink)

Písmo spomína Božie ustanovenia v mnohých úryvkoch a množstvom výrazov. Slovo „rozhodnutie” sa nachádza v Žalme 2,7.

Ž 2:7: “Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil.”

V Liste Efezanom vidíme Jeho „odveké ustanovenie”.

Ef 3:8-11: “Mne (Pavlovi), najmenšiemu zo všetkých svätých, dostalo sa milosti, aby som evanjelium o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom zvestoval pohanom a vysvetlil, aká je správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko; aby tak teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach oznámená bola cirkvou rozmanitá múdrosť Božia podľa odvekého ustanovenia, uskutočneného v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.”

V Skutkoch apoštolov (2,23) je to Jeho „určený… zámer a predzvesť”

Sk 2:23: “Toho (Krista), ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.”

Opäť v Liste Efezanom (1,9) je tajomstvo Jeho „zámeru”:

Ef 1:9: “Zjavil nám (Boh) tajomstvo svojej vôle podľa svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom (v Kristovi).”

V Liste Rimanom (8,29) „predurčil”:

R 8:29: “Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.”

Božími ustanoveniami sa nazýva Jeho „predsavzatie”, že ohlási, že sú dokonale múdre. Nazývajú sa Božou „vôľou”, aby bolo jasné, že Ho nikto neviedol, ale že konal podľa svojho vlastného potešenia. Ak je ľudská vôľa normou jeho správania, zvyčajne sa to považuje za rozmarné a nerozumné; múdrosť je však v Božom konaní vždy spojená s vôľou, a preto sa o Božích ustanoveniach hovorí, že sú „rozhodnutím jeho vôle” (Ef 1,11).

Božie ustanovenia sa vzťahujú na všetky budúce veci bez výnimky; čokoľvek sa vykoná v istom čase, bolo ustanovené predtým, než začal plynúť čas. Boží zámer sa zaoberá všetkým, či už veľkým alebo malým, dobrým alebo zlým. Čo sa týka toho druhého (zlého), musíme byť opatrní vo vyjadrovaní, lebo zatiaľ čo Boh je usporiadateľom a dozorcom vo veci hriechu, sám nie je jeho autorom – tak ako je autorom dobra.

Hriech nemôže pochádzať od svätého Boha tým, že by ho priamo stvoril, ale iba s Jeho ustanovujúcim súhlasom a negatívnym pôsobením. Božie ustanovenie, také rozsiahle ako Jeho vláda, zahŕňa všetky stvorenia a udalosti. Týka sa nášho života aj smrti; nášho postavenia v čase i vo večnosti. Keďže Boh riadi všetky veci podľa rozhodnutia svojej vlastnej vôle, z Jeho pôsobenia sa dozvedáme, aké je (bolo) Jeho rozhodnutie tak, ako keď posudzujeme architektov plán prehliadkou stavby postavenej pod jeho vedením.

Boh sa nerozhodol človeka iba stvoriť, umiestniť ho na zem a potom ho nechať jeho vlastnému nekontrolovanému riadeniu, ale všetky okolnosti umiestnil do množstva jednotlivcov a všetkých jednotlivostí, ktoré tvoria históriu ľudstva od začiatku až do konca.

Nerozhodol iba o tom, že by mali byť ustanovené všeobecné zákony sveta, ale stanovil aj uplatňovanie týchto zákonov, a to vo všetkých prípadoch jednotlivo.

Naše dni sú zrátané rovnako ako vlasy na našich hlavách. Môžeme sa dozvedieť, aký je odstup Božích ustanovení od rozdelenia Prozreteľnosti, v ktorej sa vykonávajú. Starostlivosť Prozreteľnosti siaha až k najmenej dôležitým stvoreniam a najnepatrnejším udalostiam – k smrti vrabca, či vypadnutia vlasu.