Božia absolútna zvrchovanosť – nenávidený atribút Boha, alebo – človek je pred Bohom pokladaný za nič!

Z vlastného poznania autora článku…

Keď človek nestojí v učení o absolútnej Božej moci, nemôže Boha milovať. Potom si vymyslí svojho vlastného boha, ktorý je vymodelovaný podľa vlastných predstáv, ktorý koná podľa ľudských túžob a nie sám podľa seba.

Keď sa pozrieme do dejín cirkvi, postupne sa zvrchovanosť Boha vytráca, až zostane falošné učenie, že je na ľuďoch, na ich zásluhách, ako získať spásu.

Ak človek nepriznáva Bohu jeho suverenitu, bude mať problémy s mnohými pasážami v písme, ako napríklad – prečo Boh nariadil Izraelitom vykántriť nejakú oblasť. Potom prídu výklady, ako Boha ospravedlniť a vyložiť pasáže z písma v prijateľnom svetle. Človek nedokáže prijať Božiu zvrchovanú činnosť v dejinách, pretože nedokáže milovať Boha, ktorý takto konal. I keď človek sa snaží Boha poznať a milovať, ak Ho neprijíma ako zvrchovaného Pána sveta, minie sa z cieľom a nikdy Ho nepochopí tak, ako sa sám v písmach prezentuje.

Ak človek odíde od učenia o zvrchovanosti Boha, odíde od viery a prejde k viere falošnej. Veľké cirkvi – západná i východná, postupne od tohto učenia odišli a vynašli učenie ľudské, kde je na človeku postavená spása a Boh je ten, ktorý je celý bez seba, nervózne si obkusuje nechty, ako sa padnutý tvor – človek – rozhodne v ohľade prijatia Jeho Syna.

V takom prípade človek stratí pred Bohom bázeň a rešpekt, rovnako tak obdiv a úžas na Jeho skutkami. Známy verš z Izaiáša nám odkrýva Boží zámer, ktorý sa musí naplniť:

Iz 46:10: “Ja (to jest Boh) od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem.”

Najviac nenávideným veršom v písmach a to nielen zo strany ateistov, ale aj kresťanov je tento:

Dn 4:32: “Všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; (Boh) podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš?”

Výklady tohto verša, ak nie sú vyložené presne tak ako tu stoja, končia v liberalizme, vo falošných doktrínach, v dávaní človeka nad Boha. Je to neuznanie Božej absolútnej moci. Človek je hriešny a za hriech si zasluhuje smrť, ktorú má Boh právo okamžite nariadiť. Ak by človek bol dobrým, nepoznal by hriech, Boh by ho nikdy netrestal.

Každý človek si zasluhuje smrť za svoje zlé sebecké skutky, no Boh neuplatňuje okamžitý súd, ale dáva každému čas na pokánie, dáva človeku dobré dary do života, chráni ho v mnohých okolnostiach, v ktorých na neho číha nešťastie. V tom je milosť a láska Boha k ľuďom.

Humanizmus naučil ľudí učeniu o veľkosti človeka, kde sa Boh krčí ako malý trpazlík, ktorý má konať len to, čo obor – človek – jemu malému bôžikovi nariadi. Boh sa stáva v tomto učení sluhom, poskokom, ktorý tancuje ako človek píska. Ale pozrime sa čo hovorí písmo:

Človek je pred Bohom pokladaný za nič!

Ak toto čítame v dnešnej humanistickej dobe, musíme sa zhroziť a okamžite z toho vyvodiť dôsledky, ,,správne” výklady tohto verša. Veď my ľudia – ktorí sme podľa lži evolúcie dosiahli bodu, kedy sme sa zo zvieraťa vyvinuli ma tvora rozumného – sme výnimočnými stvoreniami, ktoré sa neustále vylepšujú. Čo to je za vetu, že pre Boha je človek pokladaný za nič? To je podobné, ako keď Boh inde hovorí, že človek je len prach a preto sa do prachu navráti!

Tento Boh je tyran! Veď pozrite ľudkovia čo hovorí – podľa svojej vôle nakladám s ľuďmi a nie je nikto, kto by mohol prekážať mojim rukám a povedať – čo to robíš?

Sme v rukách Boha, ktorý si robí to, čo sa mu zachce. Ale toto nie je pravda, pretože Boh nikdy nekoná hriešne. On uplatňuje spravodlivosť, ak človek pácha hriech a prichádza zaslúžený trest. Keď Boh potopou zaplavil celý svet, čím vzal život miliónom ľudí, nevykonal nič zlého, iba uplatnil zákon – odplata za hriech je smrť! Ak by človek bol bez hriechu, ak by jeden človek bol spravodlivý – nikdy by Boh nemusel uplatňovať na neho trest. Ak by tak učinil, potom by išlo o Boha nespravodlivého, ktorý by zabil človeka – nevinného, dobrého, spravodlivého. Ale písmo hovorí, že NIKTO nie je spravodlivý, každý človek je zločinec!

Láska Boha je v tom, že na nespravodlivých hriešnych ľudí, neuplatňuje okamžitý trest, ba dokonca mnohým dáva svoju milosť, aby Ho spoznali a milovali.

Táto téma, je jadrom a základom spoznania zvrchovaného Boha. Každý človek má s touto témou problém a snaží sa od tohto učenia ujsť, hľadá Boha milostivého – bábku – ktorá plače s vzlyká, ako sa človek rozhodne. Tak cirkvi odpadli od tohto jasného učenia a prepadli zvodu.

Na tejto doktríne stojí a padá celá viera človeka. Ak nedokáže prijať absolútnu Božiu moc, nemôže Boha milovať, miluje iba projekciu bôžika, ktorého si sám vymyslel. Pritom zvrchovanosť Boha je tou najúžasnejšou správou pre človeka. Je to Boh, ktorý riadi dejiny, je to Boh, ktorý vie o každej jednej maličkosti v našom živote, ktorý zasahuje tak, aby všetko prebehlo podľa jeho svätej vôle, ktorú určil ešte v čase, kedy svet nebol svetom, ktorá sa musí naplniť. Ako hovoril Pán Ježiš – musia sa naplniť písma!

Amen…